Vykonať cisársky rez bolo v 14. storočí podľa historikov síce teoreticky možné, pre rodičku ale až na výnimky smrteľné.

Revolučný pôrod v Prahe: Prepíše cisársky rez z roku 1337 históriu?

Prvý cisársky rez v histórii, pri ktorom prežila súčasne matka aj dieťa, bol pravdepodobne vykonaný roku 1337 v Prahe. S týmto objavom prišiel tím pražských historikov a lekárov.

Pôrod sa uskutočnil priamo na dvore českého kráľa Jána Luxemburského, rodičkou bola jeho druhá manželka Beatrix Bourbonská a dieťaťom Václav, nevlastný brat Karla IV.

S novými poznatkami prišiel tím pražských historikov a lekárov, ktorý sa objavom zaoberal niekoľko rokov, povedal ČTK lekár Antonín Pařízek z 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity.

Skoro všetky zomreli

Vykonať cisársky rez bolo v 14. storočí podľa historikov síce teoreticky možné, pre rodičku ale až na výnimky smrteľné. Zhruba do roku 1870 nemohli lekári operovať brucho, pretože do tej doby nebola známa účinná anestézia.

Ešte v druhej polovici 19. storočia umieralo pri pokuse o cisársky rez až 90 percent žien, buď stresom z bolesti pri otvorení dutiny brušnej alebo na vykrvácanie alebo na otravu krvi. Existovalo ale niekoľko popísaných prípadov, keď operáciu ženy prežili. Prvý taký sa datuje k roku 1500 vo Švajčiarsku.

Kráľovná Beatrix pôrod v roku 1337 prežila veľkú náhodou. „Priamy dôkaz nemáme, ale päť nepriamych dôkazov svedčí o tom, že sa tak asi stalo. Tento objav by mohol znamenať míľnik v histórii medicíny,“ konštatoval Pařízek.

Neskrývajúci údiv

Prvýkrát bola práca expertného tímu publikovaná tento rok auguste v časopise Česká gynekologie. Pařízek na nej spolupracoval s historičkou Miladou Říhovou z Ústavu dejín lekárstva a cudzích jazykov 1. LF UK a Václavom Drškom, historikom z Ústavu svetových dejín Filozofickej fakulty UK.

Experti vychádzajú z niekoľkých dobových záznamov a korešpondencie o mimoriadnom pôrode kráľovnej Beatrix, kde sa v latinčine píše o pôrode „bez porušenia nášho tela“.

Zmieňujú aj text vo Flámskej rýmovanej kronike, kde autor neskrýva údiv nad zákrokom a tvrdí, že budúci vojvoda bol vyňatý z matkinho tela a rana sa zahojila. „Pritom o zdravotnom stave panovníkov sa bežne nehovorilo, nieto o priebehu pôrodu,“ poznamenal Pařízek.

To, že pri brušnom pôrode Beatrix nevykrvácala, prežila traumatický šok a nedostala sepsu, bolo dielom zhody mnohých okolností. Prispel k tomu možno aj fakt, že Praha bola v tom čase miestom vzdelanosti a na kráľovskom dvore pôsobili na svoju dobu zdatní ránhojiči.

Mysleli si, že je mŕtva

Aj napriek tomu, ak sa udalosť stala, nešlo podľa Pařízka o záchranu matky. Princezná Beatrix bola s najväčšou pravdepodobnosťou vo chvíli zákroku považovaná za mŕtvu.

Podľa expertného tímu pravdepodobne upadala, alebo upadla do bezvedomia. Išlo teda o to vybrať dieťa a pokrstiť ho. Bez toho by novonarodené dieťa nemohlo dosiahnuť spásu, pretože v kresťanskom svete mal krst zásadný význam.

Pařízek dodal, že bolesť z operačnej rany mohla byť následne príčinou prebudenia Beatrix a stresová situácia mohla prispieť k tomu, že nevykrvácala. Beatrix zomrela až v roku 1383 a žiadne deti už nemala.

Zvláštne meno

Historici sa okrem iného zaoberali aj menom dieťaťa - Václav. Tak už totiž v tej dobe bol pokrstený syn Jána Luxemburského a Elišky Přemyslovny - budúci cisár Karol IV.

„Je prekvapujúce, prečo dieťa francúzsky hovoriacich rodičov, Beatrix nehovorila česky, ale len po francúzsky, dostalo slovanské meno Václav. Pritom bolo viac-menej jasné, že Václav bude dediť frankofónne územie, čo sa napokon stalo, kde meno Václav znelo úplne cudzo, nemalo tradíciu a ešte sa dali očakávať ťažkosti s výslovnosťou toto priezvisko,“ dodal. Ponúka sa vysvetlenie, že kráľovská rodina chcela vyjadriť mimoriadnu vďaku zemskému patrónovi svätému Václavovi.

Na Slovensku je ich dosť

Jeden z najstarších pôrodníckych výkonov siaha až do staroveku. Cisársky rez poznali už starí Egypťania. Panovník antického Ríma Numa Pompillius vydal nariadenie, podľa ktorého nemohla byť mŕtva žena pochovaná, pokiaľ bola tehotná. Plod musel byť vyňatý. Podľa všetkého bola operácia vykonávaná aj na živých ženách už v staroveku.

Cisársky rez je operáciou, čo aj dnes znamená, že so sebou prináša riziká. Podľa riaditeľa Gynekologicko-pôrodníckej nemocnice, GPN, s. r. o., v Bratislave Vladimíra Cupaníka, je preto alarmujúce, že sa na Slovensku takto narodí tridsať percent detí.

„Väčší počet ich majú stredomorské krajiny, Grécko, Španielsko, Portugalsko. Česká republika, s ktorou máme spoločnú históriu v pôrodníctve, má len 25 percent cisárskych rezov, pričom ich výsledky týkajúce sa perinatálnej úmrtnosti sú lepšie ako naše. Nízky počet majú napríklad škandinávske krajiny, a Holandsko,“ uviedol doktor Cupaník v nedávnom rozhovore pre PLUS 7 DNÍ.

  • red
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].

Vianočné tipy na darček