Kto sa o nich postará?: Na Slovensku máme 8-tisíc pacientov s diabetickou nohou, nemajú ambulancie, kde by rôzni odborníci na jednom mieste vyriešili ich problém.

Slovenskí diabetici zbytočne prichádzajú o nohy, ktoré sa dali zachrániť. Dôvod je „taký slovenský“

Pre lepšie diagnostikovanie cukrovkárov nám chýbajú špeciálne ambulancie, ktoré majú takmer všetky európske štáty.

Veľa nôh by sa dalo reálne zachrániť pred amputáciou, ak by bol pacient prišiel včas a ak by mu bola poskytnutá adekvátna liečba, - hovorí docent Emil Martinka, primár diabetologického oddelenia Národného endokrinologického a diabetologického ústavu. Naráža na to, že Slovensko je jednou z posledných krajín Únie, ktorá nemá špeciálne ambulancie na starostlivosť o diabetické nohy, takzvané diabetologické podiatrie. Pacienti pobehujú medzi diabetológmi, chirurgmi, angiológmi a kožnými lekármi.

Nemajú jedno miesto, kde môžu vyriešiť svoj problém. Na Slovensku máme okolo osemtisíc ľudí s diabetickou nohou. Polovica z tohto počtu už prišla o končatinu alebo jej časť. Keby sme tu mali kvalitné podiatrie, asi polovicu nôh by mohli lekári zachrániť. Ale to by musel niekto chcieť.

Neexistujúca špecializácia

Keď si do internetového vyhľadávača zadáte slovíčko podiatria, nájdete množstvo odkazov na súkromné centrá, ktoré sa vraj podiatrii venujú. Ale väčšinou sú na úrovni odbornejšej pedikúry. Za peniaze vám urobia vyšetrenia, poradia, čo si obuť, alebo vyriešia ľahké problémy s nohou. Diabetik však potrebuje omnoho viac.

Kvalitnú prevenciu, odborníkov na jednom mieste a v prípade komplikácií aj drahú liečbu. Ale tú by musel niekto zaplatiť a u nás je to problém. V Českej republike majú viac než tridsať odborných podiatrických ambulancií, ktoré poskytnú diabetikom komplexný servis. Tých, ktorí majú len vysoké riziko diabetickej nohy, zaradia do dispenzára a sledujú každé tri mesiace aj častejšie. Jedna správna topánka môže odložiť vážne komplikácie aj amputáciu. Osemdesiat percent defektov na diabetickej nohe totiž pochádza zo zlých topánok. Pacientom, ktorí už majú reálny problém s nehojacimi sa ranami, poskytujú v ambulanciách a na oddeleniach špeciálnu liečbu, ako je larválna terapia alebo liečba podtlakom, ktorá pomôže rýchlejšie zahojiť ranu. „Môžete si to predstaviť ako vákuovanie salámy. Ranu zavákuujeme a vyvedieme z nej drén, ktorý vyvádza sekrét,“ vysvetľuje doktor Robert Bém, šéf diabetologickej ambulancie Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM) v Prahe. Efekt tejto liečby je jednoznačný. „Keď odsajeme sekrét, baktérie sa nemajú čím živiť, okraje rany sa sťahujú k sebe a hojí sa rýchlejšie. Pacient je kratšie v nemocnici, nepotrebuje toľko antibiotík,“ pochvaľuje si doktor Bém. V IKEM-e majú diabetici s problémovými nohami k dispozícii lôžka v rámci centra diabetológie, s priamou nadväznosťou na podiatrické ambulancie. Starostlivosť o pacientov v nich hradia zdravotné poisťovne. „Ideálne by sme v Českej republike potrebovali mať ďalších šesťdesiat ambulancií, ale keď počúvam, že na Slovensku nemáte takmer žiadne, sme šťastní aj za to, čo pre pacientov máme. Starostlivosť o nohu majú na jednom mieste, vedia, kam majú zavolať, nestrácajú zbytočne čas v ambulanciách iných špecialistov, ktorí aj tak neliečia diabetes. Riešia len parciálny problém, “ hovorí Robert Bém.

Na Slovensku stredovek

V našej krajine máme osemtisíc pacientov, ktorí trpia syndrómom diabetickej nohy. Polovica z tohto počtu prišla podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií o končatinu alebo jej časť. Na porovnanie, v Českej republike má diabetickú nohu 42-tisíc chorých a amputáciu podstúpilo 10-tisíc ľudí, čiže štvrtina. Kvalitná sieť podiatrických ambulancií znižuje počet amputácií o polovicu, čiže dvetisíc Slovákov možno podstúpilo radikálnu operáciu zbytočne.

Doktor Emil Martinka je zároveň riaditeľ Slovenskej diabetologickej spoločnosti a už celé roky sa o podiatrické ambulancie snaží zbytočne. Dve predošlé vedenia ministerstva zdravotníctva si jeho projekt ambulancií a centier pre diabetickú nohu so záujmom vypočuli aj popritakávali, ale nič sa nezmenilo. Teraz ho predostrie súčasnému ministrovi Druckerovi. „Najväčší prínos ambulancií vidím v prevencii rozvoja defektov a v zlepšení dostupnosti modernej terapie,“ povedal Emil Martinka. Podľa neho je problém v tom, že liečba pokročilejších štádií diabetickej nohy je pridrahá. „Náklady pri jednom pacientovi sa často šplhajú do niekoľkých tisíc eur. Poskytovateľ ide pri týchto pacientoch vždy do straty. Rovnako pri ambulanciách pre diabetickú podiatriu. Ani tu nie je jasné, akým spôsobom by sa financovali, pretože väčšina výkonov, ktoré robí napríklad diabetológ v súvislosti s diabetickou nohou, nielenže poisťovne neuhrádzajú, ale v doterajšom katalógu výkonov neboli ani uvedené!“ povedal. A skutočne. Starostlivosť o diabetika na Slovensku treba zmeniť od piky. Na jednej strane budú slovenskí pacienti užívať slávny kubánsky Heberprot, okolo ktorého bolo tak veľa kriku, a na druhej strane musia diabetológovia bojovať aspoň o základné vyšetrenia pacienta. Nemôžu mu napríklad natočiť EKG ani odmerať prietok krvi v nohách!

Chorý systém

Predstavte si trojposchodovú tortu a na nej čerešňu. Heberprot z Kuby je čerešňa. Ale tá je len pre niektorých pacientov v pokročilejšom štádiu choroby. Sú tu ďalšie poschodia torty. To prvé je diabetológ. A je to teda kvalitne prehryzené poschodie. Pri cukrovke je najdôležitejšia prevencia. Ale ako ju robiť, keď diabetológ nemôže pacientovi urobiť ani preventívne EKG? Vlastne môže, len poisťovňa mu to nezaplatí. Každý diabetik má pritom vysoké, až veľmi vysoké kardiovaskulárne riziko. „Ja EKG v ambulancii mám a v akútnych prípadoch ho aj robím napriek tomu, že viem, že mi ho nikto nezaplatí. Toto vyšetrenie patrí k štandardu starostlivosti o diabetika,“ hovorí diabetológ z Trnavy, doktor Jozef Lacka. Keď sa bavíme o prvom poschodí torty, poisťovňa mu nezaplatí ani meranie AB indexu, teda prekrvenia končatín, ktoré môže poukázať na prvé náznaky cievnych zmien. A nezaplatí mu ani biotenziometrické vyšetrenie, meranie vodivosti nervov, ktoré poukáže na neuropatiu. Tá vedie k nehojeniu rán a amputáciám. „Namiesto toho mi poisťovňa uhrádza Neurotest, ktorý nie je až taký presný a je niekoľkonásobne drahší ako biotenziometrické vyšetrenie,“ hovorí.

Druhé poschodie neexistuje

Pacient s vysokým rizikom diabetickej nohy by sa mal dostať do dispenzára a v pravidelnom intervale by mal jeho nohy kontrolovať špecialista. Ale do ktorej ambulancie by asi tak išiel? K chirurgovi? Ku kožnému? Presne na to slúžia diabetologické podiatrické ambulancie a tie na Slovensku nemáme. Keď diabetológ vidí pacienta s vážnou nehojacou sa ranou, radšej ho pošle do Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni, kde majú aj oddelenie pre pacientov s vážnymi komplikáciami diabetickej nohy.

Okrem Ľubochne sa pacientom s vážnymi komplikáciami venujú niektoré pracoviská univerzitných nemocníc a srdcovo-cievnych ústavov v Bratislave, Martine, Košiciach, Prešove, ako aj chirurgické a angiologické oddelenia niektorých menších nemocníc, napríklad v Levoči. Len čo sa dotknú pacienta a začnú ho liečiť, nemocnicu zadlžujú. Larválna terapia, podtlak alebo aplikácia živých vrstiev kože, to všetko sú metódy, ktoré poisťovne platia len ako ukončenú hospitalizáciu, takže ak liečba stojí dvetisíc eur a hospitalizácia tisíc, nemocnica vyrobí tisíceurovú stratu.

To je tretie poschodie torty. A na ňu si dajme Heberprot, aby sme deklarovali, že niečo pre pacientov s diabetom robíme.

Čo na to ministerstvo

Rezortu zdravotníctva sme sa pýtali, či má záujem problém riešiť. „Podiatrické výkony sú súčasťou diabetologickej liečby a podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne dostane pacient uvedenú zdravotnú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia v diabetologických ambulanciách,“ napísala hovorkyňa Zuzana Eliášová. Ministerstvo vraj bude postupne túto tému riešiť s odborníkmi. Pripravujú návrh na zaradenie predmetu podológia, ktoré by malo byť pomaturitným štúdiom, a poisťovne budú musieť hradiť viac výkonov na diabetickej nohe.

Budeme sledovať, ako Emil Martinka pochodí u súčasného ministra s projektom ambulancií a dokedy bude Slovensko jednou z posledných krajín, ktoré takýto servis pre chorých nemajú.

Vianočné tipy na darček