Sonda Messenger je bez paliva. Čaká ju zrážka s planétou Merkúr

Počas svojej existencie si Messenger pripísal niekoľko významných objavov a odoslal nám množstvo dát. Teraz je jeho misia na konci.

Veda a zdravie

Hoci Merkúr patrí k našim najbližším planetárnym susedom, v skutočnosti vieme o ňom veľmi málo. Zatiaľ k nemu smerovali len dve významnejšie misie - v sedemdesiatych rokoch ho obletela sonda Mariner 10 a v roku 2004 sa k nemu vydal Messenger.

Dlhá cesta

Messenger po anglicky znamená posol, no v skutočnosti to je aj skratka podstatne širšieho pomenovania tejto sondy - MErcury Surface, Space ENvironment, GEochemistry and Ranging, teda niečo ako zloženie, prostredie, okolie a zmeranie Merkúra.

To boli hlavné ciele sondy a treba povedať, že ich všetky aj splnila, planétu totiž podrobne skúmala už od roku 2011, keď okolo nej prvý raz obletela. Cesta to nebola práve najkratšia - trvala sedem rokov a mala približne osem miliárd kilometrov.

Teraz sondu čaká posledná úloha. Má na povrchu planéty vytvoriť nový kráter a bude to „samovražedná“ akcia, pretože posledné zvyšky paliva vedci využili na to, aby spresnili jej kolízny kurz.

V skutočnosti Messenger prišiel o palivo už dávnejšie, konkrétne ešte v januári, keď vedci zvyšky hydrazínu využili na korekčný manéver, vďaka ktorému sa sonda dostala z 25-kilometrovej výšky nad povrchom až do výšky 80 kilometrov a jej zánik sa tým oddialil.

O to sa inžinieri snažili rôznymi spôsobmi ďalej. Napríklad na posledné zmeny dráhy využili hélium, pôvodne určené na tlakovanie palivových nádrží. K tej záverečnej prišlo 24. apríla, potom už zostal priestor len na fyzikálne sily na čele s gravitáciou planéty.

Sonda by však mala posielať dáta až do svojho konca, poslednú várku by mala odoslať 30. apríla asi štvrť hodiny pred nárazom. Následne sa stane vôbec prvým ľudským výtvorom, ktorý sa dostane do kontaktu s povrchom tejto planéty.

Obrovské množstvo dát

Počas svojej existencie si Messenger pripísal niekoľko významných objavov a odoslal nám množstvo dát. V minulom roku, pri príležitosti 10. výročia začatia jeho misie, zverejnila americká vesmírna agentúra zaujímavú štatistiku.

V priebehu tých desiatich rokov sonda preletela 12 miliárd kilometrov, našu materskú hviezdu obletela 29-krát, pričom dosiahla priemernú relatívnu rýchlosť (vzhľadom na Slnko) 148-tisíc kilometrov za hodinu.

Okolo samotného Merkúra dovtedy vykonala vyše 3 300 obletov. Na Zem poslala viac ako 255-tisíc fotografií a na ich základe vedci publikovali vyše 10 terabajtov dát.

K vôbec najvýznamnejším objavom sondy patrí potvrdenie toho, že na Merkúre, napriek extrémnym teplotám a blízkosti Slnka, sa nachádzajú v polárnych oblastiach vodné, presnejšie, ľadové rezervoáre.

A nielen to - ľadové polia sú obklopené materiálom, ktorý tvoria uhľovodíky, takže sú tam vlastne splnené všetky podmienky na rozvinutie života. Až na to, že tam občas vládnu teploty, pri ktorých sa tavia mnohé kovy…

Nová misia

Po zániku Messengera nezostane Merkúr mimo našej pozornosti. Už v roku 2017 by sa k nemu mala z kozmodrómu Kourou vydať nová, tentoraz európsko- japonská misia Bepi-Colombo. Sonda k Merkúru doletí v roku 2024 a bude to vôbec prvá európska sonda skúmajúca túto planétu.

Vyvíjajú ju v spolupráci s japonskou agentúrou JAXA, avšak koordinátorom projektu je európska ESA. Bude to dokonca dvojsonda, jej súčasťou bude Mercury Planetary Orbiter (MPO) a Mercury Magnetospheric Orbiter (MMO). Ich prieskum Merkúru by mal trvať jeden rok, v optimálnom prípade sa bude dať o rok predĺžiť.

Fakty o Merkúre

Najbližší: Merkúr obieha v priemernej vzdialenosti 58 miliónov kilometrov od Slnka, zo všetkých planét je k nemu najbližšie. Najmenší: Je najmenšou planétou v slnečnej sústave, rozmermi len nepatrne presahuje náš Mesiac. Dlhý: Jeden deň na Merkúre je dlhý ako 59 dní na Zemi. Krátky: Jeden rok na Merkúre trvá len 88 pozemských dní. Extrémny: Denná teplota na planéte môže dosiahnuť vyše 500 stupňov Celzia, nočná môže klesnúť až na vyše 170 stupňov pod nulou. Zjazvený: Jeho atmosféra je príliš tenká na to, aby dokázala zastaviť meteory, preto je povrch posiaty množstvom kráterov, podobne ako povrch Mesiaca. Osamotený: Nemá žiadny Mesiac a od najbližšej planéty, ktorou je Venuša, ho delí najmenej 50 miliónov kilometrov.

Veda a zdravie