Priblíženie: Sonda sa približuje k Mesiacu a svoj pomocný motor pripravuje na manéver, ktorým dosiahne bezpečnú orbitu

Sonda, ktorá skúma mesiac, by doň mala nakoniec naraziť

Misia LADEE (Lunar Atmosphere and Dust Environment Explorer), ktorá úspešne odštartovala minulý týždeň, je zaujímavá hneď z niekoľkých dôvodov...

Tým hlavným je jej zámer - bližšie opísať atmosféru Mesiaca, o ktorej mnohí ani nevedia, že existuje. Druhým je vyskúšanie novej obojsmernej komunikačnej technológie so Zemou, ktorá poskytne oveľa rýchlejšie prenosové rýchlosti. Tretím samotné zakončenie misie, pri ktorom sa stane zo sondy veľký projektil a zámerne narazí do Mesiaca.

Skúmanie atmosféry

Pravdupovediac, ten projektil zase až taký obrovský nebude - sonda má totiž rozmery 2,4 x 1,9 x 1,9 metra a váži približne 380 kilogramov. Navyše, náraz nie je presne smerovaný a aj keď niektoré prístroje sondy budú fungovať do poslednej chvíle, môže k nemu prísť v oblasti, v ktorej ho vedci zo Zeme nebudú môcť sledovať. To sa však stane až koncom tohto roku, dovtedy ešte sondu čaká niekoľko zaujímavých vedeckých úloh. Tou najhlavnejšou je podrobnejší prieskum ultratenkej a veľmi riedkej atmosféry Mesiaca. Mnohí sa možno ešte v škole učili, že Mesiac nemá žiadnu atmosféru, no jeho podrobnejší prieskum ukázal, že je to omyl. Samozrejme, túto atmosféru nemožno porovnávať so zemskou, oveľa bližšie má k vákuu. Aby sme boli konkrétni - má podobnú hustotu ako naša vo výške, kde obieha Medzinárodná vesmírna stanica (ISS), teda 400 až 500 kilometrov nad zemským povrchom.

Nízko nad povrchom

Sonda má niekoľko vedeckých prístrojov na to, aby mesačnú atmosféru preskúma la a určila, ktoré chemické prvky sú v nej zastúpené, nakoľko ovplyvňuje jej zloženie slnečný vietor a kolízie s menšími vesmírnymi telesami a do akej miery sa podieľa na prenose molekúl vody z polárnych oblastí. Na to bude musieť lietať mimoriadne nízko, nad povrchom sa bude pohybovať vo výške len 20 až 50 kilometrov. Odborníci si myslia, že podobnú atmosféru by mohli mať aj iné planéty slnečnej sústavy, napríklad Merkúr. Detailný opis javov, ktoré prebiehajú v mesačnej atmosfére, by teda mohol prispieť aj k väčšiemu pochopeniu niektorých procesov na iných planétach. Okrem toho by sonda mala priniesť odpoveď aj na ďalšiu zaujímavú otázku - v priebehu letov v rámci programu Apollo opisovali astronauti akúsi žiaru nad mesačným povrchom.

Vedci sa prikláňajú k názorom, že zrejme išlo o odraz svetla od prachových čiastočiek alebo ju majú na svedomí sodíkové oblaky. Pre ďalšie robotické misie bude dôležité zistiť presné zloženie mesačného prachu - vďaka tomu budú môcť vedci skonštruovať roboty tak, aby boli proti nemu odolnejšie a na povrchu vydržali dlhšie pracovať. Experimenty sa však netýkajú len Mesiaca, ale budú testovať obojsmernú laserovú komunikáciu, ktorá je veľmi rýchla, prenosové rýchlosti môžu dosiahnuť až 622 Mb/s, čo je päťkrát viac, než umožňuje doteraz používaná rádiová technológia. Problém však je, že laserový lúč musí byť veľmi presne zameraný.

Za málo peňazí

Pozornosť sa na LADEE upriamila aj z iných dôvodov - je totiž prvou sondou vypustenou do hlbšieho vesmíru zo základne Wallops, nachádzajúcej sa na rovnomennom americkom ostrove v blízkosti Virgínie. Tá doteraz slúžila predovšetkým na testovanie vojenských a špionážnych rakiet. To bolo súčasťou znižovania nákladov NASA. Oproti iným projektom, ktoré stáli miliardy, vývoj sondy, jej vypustenie aj náklady na vedeckú časť misie stáli len 280 miliónov dolárov. Ich zníženie bolo možné aj vďaka použitiu úplne novej privátnej nosnej rakety Minotaur V, ktorá vo svojich prvých troch stupňoch používa motory pôvodne určené pre vojenské medzikontinentálne balistické rakety Peacekeeper. Konštrukčne nie je zaujímavá len nová raketa Minotaur V, ale aj samotná sonda, ktorej výroba bola výrazne lacnejšia než výroba podobných zariadení v minulosti.

V automobilovom priemysle už odborníci prišli na to, že pri výrobe áut možno dosiahnuť značné zníženie nákladov vďaka použitiu modulárnych platforiem, ktoré možno ďalej upravovať a použiť na niekoľko - aj výrazne rozdielnych - automobilov. Rovnakou cestou sa vydali aj vesmírni inžinieri, ktorí vyvinuli novú platformu, nazývanú Modular Common Spacecraft Bus. Vďaka nej by sa mali v budúcnosti vyrábať rozličné sondy určené na výskum slnečnej sústavy aj vzdialenejšieho vesmíru a náklady na ich vývoj by sa mali skresať o 50 až 90 percent. Či sa táto platforma osvedčí, by mala ukázať práve misia LADEE.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní