Špeciálne myši pomáhajú pri výskume rakoviny: Chýba im srsť aj imunita

To, že nejde o klasické myši domáce je zjavné už na prvý pohľad. Laboratórne myši nemajú časť imunity a sú bez jediného chĺpku.

Veda a zdravie

„Celosvetovo je snaha eliminovať pokusy na zvieratách. Najmä čo sa týka kozmetického priemyslu, už sa dajú kúpiť produkty testované in vitro, nie na zvieratkách, ale bohužiaľ, v biomedicínskom výskume sa tomu vyhnúť nedá, ale je snaha minimalizovať počty testovania na experimentálnych zvieratách,“ hovorí nám vedecká pracovníčka Ústavu experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied Miroslava Marušková.

Tak sa narodili

Podľa druhu výskumu používajú odborníci myši, potkany či králiky. Zverinec v ústave aktuálne chýba, pretože sa stavia. Ústav experimentálnej onkológie siaha pre svoje potreby po špeciálnych myšiach – nemajú časť imunity, chýba im srsť a samičkám mliečne žľazy.

„Je to mutácia, ktorá sa prirodzene vyskytuje v prostredí, nie je geneticky upravená, myši sa tak jednoducho narodili. To, že nemajú srsť je len vedľajší znak,“ približuje pre Plus 7 dní Marušková.

To, že myši sú “nahé“ je pre vedcov výhodné. Sledované podkožné nádory je lepšie vidieť a ľahšie sa merajú. Podstatné je však pre vedcov to, že myši majú čiastočne blokovaný imunitný systém.

Vedecká pracovníčka Ústavu experimentálnej onkológie SAV Miroslava Marušková: Na začiatku prebiehajú testy na namodelovanej koži, až potom sa liečba, ktorá má šancu uspieť testuje na zvieratách.
Vedecká pracovníčka Ústavu experimentálnej onkológie SAV Miroslava Marušková: Na začiatku prebiehajú testy na namodelovanej koži, až potom sa liečba, ktorá má šancu uspieť testuje na zvieratách.
Tony Štefunko

Vedecká pracovníčka Ústavu experimentálnej onkológie SAV Miroslava Marušková: Na začiatku prebiehajú testy na namodelovanej koži, až potom sa liečba, ktorá má šancu uspieť testuje na zvieratách. Foto: Tony Štefunko

„Pracujeme s ľudskými bunkami a normálna myš, ktorá má imunitný systém, by ľudské bunky rozpoznala a zlikvidovala. Potrebujeme myš, ktorá nerozpozná ľudské bunky od myšacích, berie ich za svoje a nádorové bunky sú potom schopné na myši rásť,“ vysvetľuje Marušková. Na experimentálnych myšiach, ktorým dajú rakovinové bunky následne sledujú účinnosť terapie.

Netestujú na nich hlava-nehlava

Na začiatku výskumu sa všetko testuje na bunkových líniách, čiže namodelovanej koži a pod. V podmienkach in vitro, čiže takpovediac v skúmavke, sa vyselektuje to, čo má napríklad pri hľadaní novej protinádorovej liečby šancu fungovať a až potom sa prechádza na testovanie na zvieratách.

Testovanie musí byť pri každom jednom zvierati schválené osobitne. „Bojuje sa za každé jedno zvieratko, aby sa nemuselo použiť,“ objasňuje Marušková.

„Verím, že laboratórnym zvieratám je jednoducho dobre,“ myslí si Marušková. V roku 2013 napríklad aktivisti experimentálne zvieratá vypustili do prírody. Podľa Maruškovej ich tým v podstate okamžite zabili, pretože nevedia, ako prežiť vo vonkajšom prostredí.

Spolu so študentmi sme nahliadli do laboratórií Ústavu experimentálnej onkológie SAV:

Žiaden stres

Zvieratká sú podľa Maruškovej na vedcov zvyknuté, neboja sa ich a nemajú žiadny stres. „Ako náhle by sa objavila známka stresu, že zvieratko trpí, tak ho musíme utratiť.“

Ako vysvetľuje o zvieratá je dobre postarané, vzhľadom aj na prísnu podmienky ich držania.

Myši musia mať presne stanovenú teplotu, vlhkosť vzduchu, stály prístup k vode, potrave a dokonca nebývajú ani po samom a ak už musia, tak ich dávajú do klietok tak, aby aspoň videli na svojho partnera. Legislatíva tiež definuje veľkosť klietky a myši musia mať obohatené prostredie, aby si mohli postaviť hniezdo aj sa zabaviť.

Veda a zdravie
  • Katarína Oravská

    Ako editorka/redaktorka portálu Plus7dni.sk zodpovedá za tvorbu obsahu pre webovú stránku týždenníka. Vyhľadáva a spracúva vlastné témy, pracuje s foto a video podkladmi, ako aj  s analytickými dátami. Spravuje sociálny profil Plus 7 dní.