Sprivatizovaná stanica: Boháči si už delia aj vesmír

Spoločnosť Axiom Space by chcela po ukončení fungovania ISS z jej funkčných súčastí vybudovať novú súkromnú vesmírnu stanicu

Veda a zdravie

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) tu nebude večne a ľahko sa môže stať, že tu už nebude ani desať rokov. Otázka je, čo sa stane s týmto takmer 500-tonovým kolosom po ukončení jeho životnosti. S relatívne zaujímavým nápadom prišla spoločnosť Axiom Space.

Vesmírna turistika: Mala by sa tiež podieľať na financovaní chodu budúcej stanice.
Vesmírna turistika: Mala by sa tiež podieľať na financovaní chodu budúcej stanice.
AXIOM SPACE

Silná zostava

Jej názov možno nie je príliš známy, v skutočnosti za ňou stoja pozoruhodní ľudia. Šéfom je Michael T. Suffredini, ktorý bol celú dekádu zodpovedný za vývoj a prevádzku ISS ako jej hlavný manažér, pracuje pre ňu aj Kam Ghaffarian, ktorý popritom vedie spoločnosť SGT trénujúcu astronautov, ďalej Michael Lopez-Alegria, astronaut, ktorý už bol veliteľom ISS a spomedzi amerických astronautov strávil najviac času v otvorenom kozme, alebo Stephen Altemus, ktorý pracoval ako hlavný inžinier v Johnsonovom výskumnom centre NASA.

Ak títo ľudia vyhlásia, že ISS by chceli po skončení jej životnosti sprivatizovať a využiť jej funkčné časti ako základ budúcej komerčnej vesmírnej stanice, treba ich brať vážne. A ako si to prestavujú? Zjednodušene, najprv by chceli k ISS pripojiť vlastný modul, nápadito nazvaný Module 1, ktorý by po skončení životnosti Medzinárodnej vesmírnej stanice s niektorými jej funkčnými súčasťami slúžil ako zárodok novej privátnej vesmírnej stanice. Môžeme byť konkrétnejší - privátny modul od Axiom Space by sa k ISS mal pripojiť približne o štyri roky a následne sa od nej - pravdepodobne niekedy medzi rokmi 2024 až 2028 - odpojiť s prevzatými súčasťami.

Rekordér: Okrem iných stojí za novým projektom Michael Lopez-Alegria, astronaut, ktorý už bol veliteľom ISS a spomedzi amerických astronautov strávil najviac času v otvorenom kozme.
Rekordér: Okrem iných stojí za novým projektom Michael Lopez-Alegria, astronaut, ktorý už bol veliteľom ISS a spomedzi amerických astronautov strávil najviac času v otvorenom kozme.
NASA

NASA a Axiom

V Axiom Space majú záujem predovšetkým o robotický manipulátor Canadarm2, nákladný a skladovací modul a kupolu s veľkými priezormi. Prvým a najdôležitejším krokom je dohoda s NASA a, samozrejme, s ďalšími zúčastnenými stranami na tom, aby bolo možné Module 1 k ISS pripojiť. Len pre zaujímavosť, NASA financuje chod stanice približne z troch štvrtín, druhým najväčším prispievateľom do jej rozpočtu je ruský Roskosmos a na jej financovaní sa podieľajú aj ďalšie vesmírne agentúry vrátane európskej ESA.

Takáto dohoda, respektíve rokovania o nej sú záležitosťou najbližších mesiacov. Pre stanicu by pripojenie Module 1 znamenalo väčšiu flexibilitu. Napojil by sa síce na súčasný dokovací modul, mal by však ďalšie tri doky na pripojenie externých modulov. Ako základ budúcej privátnej stanice by mal vlastný pohon, rozmery by mali byť 9 krát 5 metrov a zatiaľ ešte nie je rozhodnuté, či by sa na obežnú dráhu dostal v jednom kuse, alebo by sa tam kompletoval. Je to v prvom rade vec peňazí a minimalizácia rizika.

Prídavný modul: Spoločnosť Axiom by ho chcela pripojiť k ISS - na obrázku vpravo dolu, so solárnymi panelmi. Bude základom budúcej stanice.
Prídavný modul: Spoločnosť Axiom by ho chcela pripojiť k ISS - na obrázku vpravo dolu, so solárnymi panelmi. Bude základom budúcej stanice.
AXIOM SPACE

Budúce projekty

Samozrejme, takýto projekt je extrémne finančne náročný, rádovo ide o miliardy dolárov, potrebné na vývoj a prevádzku novej stanice. Preto Axiom Space plánuje využívať ju niekoľkými spôsobmi. V prvom rade chce, podobne ako NASA, predávať miesta a jednotlivým štátom ponúkne možnosť vyslať svojich astronautov až na 60-dňové misie. Taktiež chce odštartovať program vesmírnej turistiky, pričom sľubuje, že ceny pre individuálnych záujemcov budú podstatne nižšie, ako boli ceny výletov na ISS.

Tie sa pre individuálnych vesmírnych turistov pohybovali v rozpätí približne od 20 až do 50 miliónov dolárov za pobyt s dĺžkou do dvoch týždňov. Axiom Space chce na svojej vesmírnej stanici ponúkať takéto výlety v trvaní 7 až 10 dní. Dôležitým zdrojom príjmov bude vedecká činnosť - či už pôjde o výskum vesmíru, biológiu a biotechnológie, prieskum Zeme, alebo ďalšie vedecké disciplíny. Priestor novej stanice poskytne laboratórium, štandardné rozhrania na pripojenie vedeckých prístrojov, možnosť individuálnej konfigurácie a bežne dostupné formy prenosu a archivácie dát.

Táto možnosť bude otvorená nielen pre jednotlivé štáty, ale aj pre súkromné spoločnosti. Tie tam budú môcť nielen skúšať nové technológie, ale aj vyrábať a hlavne testovať svoje produkty v prostredí mikrogravitácie. Podobne je to už teraz na ISS, kde napríklad spoločnosť Made in Space nainštalovala a prakticky testuje prvú vesmírnu 3D tlačiareň.

A v neposlednom rade nesmieme zabúdať ani na ďalšiu dôležitú vec - stále bude treba nejaký priestor na testovanie technológií potrebných na plánované lety na Mesiac a na Mars.Plán Axiom Space na „privatizovanie“ ISS možno vyzerá na prvý pohľad bláznivo. V skutočnosti je však dobre premyslený, technologicky uskutočniteľný a dal by sa finančne pokryť.

Post-ISS: Podľa predstáv Axiom Space by mala vyzerať nejako takto.
Post-ISS: Podľa predstáv Axiom Space by mala vyzerať nejako takto.
AXIOM SPACE

Koniec ISS

A čo bude s ISS ďalej? Pre NASA predstavuje obrovskú finančnú záťaž, ktorá bude ďalej rásť. Okolo roku 2020 by sa náklady na jej ročnú prevádzku mali pohybovať okolo 4 až 5 miliárd dolárov, preto by agentúra naozaj chcela minimálne na roky 2024 až 2028 prenechať veľkú časť stanice privátnej spoločnosti alebo konzorciu. Záujem o ňu nemá totiž len Axiom Space, ale aj SpaceX alebo Boeing. Posledné dve spomínané by v tom čase navyše už mali mať k dispozícii vlastné kozmické lode na prepravu astronautov, pričom SpaceX tam už v súčasnosti vykonáva zásobovacie lety s automatickým modulom Dragon.

A čo bude s ISS, až sa definitívne vypne? Stanica sa pohybuje na relatívne nízkej obežnej dráhe a všetky jej súčasti, o ktoré nebude záujem, napokon kontrolovane zhoria v atmosfére. Všetci dúfame, že sa tak stane až na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov, no môže to byť aj skôr. Závisí to predovšetkým od jej technického stavu a, samozrejme, od ochoty Američanov a Rusov spoločne financovať tento projekt, ktorý doteraz „zhltol“ už vyše 150 miliárd dolárov.

Výskum: Stanica by mala slúžiť aj na testovanie technológií potrebných na let na Mesiac a Mars.
Výskum: Stanica by mala slúžiť aj na testovanie technológií potrebných na let na Mesiac a Mars.
NASA
Veda a zdravie