Selfie: Rover si urobil portrét spojením mnohých obrázkov z februára a mája roku 2013.

Štyri roky na červenej planéte: Vesmírny rover prešiel na Marse kilometre, k narodeninám skvelý darček

K výročiu dostal rover Curiosity darček - bude môcť fungovať o dva roky dlhšie.

Veda a zdravie

Rover Curiosity, vlastným menom Mars Science Laboratory, pristál na povrchu červenej planéty 6. augusta 2012, takže pred pár dňami oslávil štvrté výročie svojho pobytu na jej povrchu. Nejde o žiadnu miniatúrnu hračku vyzerajúcu ako autíčko na diaľkové ovládanie. Svojou veľkosťou a hmotnosťou pripomína skutočné prieskumné vozidlo. Má napríklad 20-palcové kolesá, váži 900 kilogramov a jeho rozmery sú 2,9 x 2,7 x 2,2 metra. Vedecké prístroje, ktoré so sebou vezie, vážia 80 kilogramov.

Úspešná misia

Pôvodne bolo plánované, že po povrchu červenej planéty sa bude pohybovať 23 pozemských mesiacov, jeho misia však po úspešnom pristátí bola predĺžená na neurčito. K narodeninám dostal tento rok skvelý darček - jeho misia bola predĺžená o dva roky. A navyše NASA uvoľnila hru Mars Rover, ktorú si môžete zahrať na mobiloch aj na počítačoch. Samotný rover však asi najviac „potešilo“ softvérové vylepšenie, ktorého sa dočkal krátko pred štvrtými narodeninami a ktoré mu umožní čiastočnú autonómiu pri výbere cieľov na skúmanie.

Poškodené kolesá: Vedcom robia starosti už dlhší čas, no vyzerá to tak, že by mohli ešte dva roky vydržať.
Poškodené kolesá: Vedcom robia starosti už dlhší čas, no vyzerá to tak, že by mohli ešte dva roky vydržať.
NASA/JPL-Caltech/MSSS

Poškodené kolesá: Vedcom robia starosti už dlhší čas, no vyzerá to tak, že by mohli ešte dva roky vydržať.FOTO: NASA/JPL-Caltech/MSSS

Prvýkrát sa o ňom začalo hovoriť ešte v roku 2004, nasledovalo dlhé obdobie vývoja samotného stroja a jednotlivých jeho vedeckých inštrumentov. Tá len v počiatočnej fáze stála vyše 400 miliónov dolárov, celá misia vyjde NASA približne na 2,5 miliardy. Konečná suma bude závisieť od dĺžky jej trvania.

Prevratná technológia

Unikátny nie je len samotný rover, ale aj spôsob jeho pristátia. K Marsu sa priblížil pomocou pristávacieho modulu, brzdeného raketami, potom sa vo výške približne 11 kilometrov nad povrchom pri rýchlosti takmer 1 500 km/h otvoril jeho pristávací padák a pomocou neho sa dostal do výšky asi 1,6 kilometra nad povrchom. Následne sa zapálili dýzy, ktoré ho ešte spomalili a napokon stabilizovali približne 20 metrov nad povrchom.

Modrý: Západ Slnka v kráteri Gale, fotografia je minimálne upravená, približne rovnako by ho videlo ľudské oko.
Modrý: Západ Slnka v kráteri Gale, fotografia je minimálne upravená, približne rovnako by ho videlo ľudské oko.
NASA/JPL-Caltech/MSSS/Texas A&M Univ

Modrý: Západ Slnka v kráteri Gale, fotografia je minimálne upravená, približne rovnako by ho videlo ľudské oko.FOTO: NASA/JPL-Caltech/MSSS/Texas A

&M Univ

V samotnom závere prišiel k slovu špeciálny žeriav, ktorý ho opatrne spustil priamo na povrch. Táto technológia by mohla byť použitá s menšími obmenami aj pri prvom pokuse o pristátie ľudí na Marse.

Gigabajty dát, prevratné objavy

V priebehu prvého roka rover poslal na Zem 190 GB dát, z nich bolo 36 700 fotografií v plnom rozlíšení, 35-tisíc náhľadov, vyslala 75-tisíc laserových impulzov na analýzu zloženia hornín, pozbierala a fyzicky analyzovala materiál z dvoch skál a prešla spomínanú 1,6 kilometra.

Po štyroch rokoch je však materiálov oveľa viac. Počet fotografií, ktoré sme od neho získali, presiahol 128-tisíc, svoj „analytický“ laser využil viac než 362-tisíckrát a po povrchu červenej planéty prešiel viac než 13,5 kilometra. Pritom preskúmal vyše 1 400 objektov a zameral sa na viac ako 10-tisíc konkrétnych bodov.

Prelomový: Tvar a obrúsenie kameňov vznikli obmývaním. Na povrchu teda musela byť svojho času voda v kvapalnom skupenstve.
Prelomový: Tvar a obrúsenie kameňov vznikli obmývaním. Na povrchu teda musela byť svojho času voda v kvapalnom skupenstve.
NASA/JPL-Caltech/MSSS

Prelomový: Tvar a obrúsenie kameňov vznikli obmývaním. Na povrchu teda musela byť svojho času voda v kvapalnom skupenste.FOTO: NASA/JPL-Caltech/MSSS

K jeho najväčším úspechom patrí potvrdenie faktu, že na povrchu Marsu kedysi tiekla voda a boli tam vhodné podmienky na rozvinutie života, našiel tam stopy po metáne aj po organických molekulách na báze uhlíka a dusíka. Zároveň jeho merania ukázali, že ľudská posádka sa tam bude musieť vyrovnať s väčšou radiáciou, než sme sa pôvodne domnievali, a keď poslal na Zem prvý farebný záber, zistili sme, že západ Slnka je tam modrý.

Veda a zdravie