Parabolické antény: Bude ich spolu 66 a budú skúmať najvzdialenejšie zákutia vesmíru.

Toto je najväčší teleskop na svete: Megaprojekt stál 1,15 miliardy eur

Najväčšie a najdrahšie astronomické observatórium na svete slávnostne otvorili v čilskej púšti Atacama. Sieť antén ALMA je v nadmorskej výške 5 050 metrov a umožní robiť snímky až s desaťnásobne vyšším rozlíšením ako Hubblov vesmírny teleskop.

Unikátne zariadenie sa skladá zo 66 parabolických antén s priemerom 12 a 7 metrov. Tie budú pozorovať vesmír na milimetrových a submilimetrových vlnových dĺžkach.

Zatiaľ ich je v prevádzke 57, ďalšie začnú fungovať už čoskoro. Náklady na vybudovanie komplexu ALMA dosiahli 1,15 miliardy eur. Miesto pre nový rádioteleskop hľadali vedci veľmi dlho.

Suchú púštnu oblasť si vybrali preto, lebo vlhkosť v zemskej atmosfére ovplyvňuje meranie. Navyše najbližšia obec San Pedro de Atacama je vzdialená vyše 40 km. Preto mohli antény v pustatine nerušene rozostaviť ďaleko od seba.

Observatórium: Postavili ho na náhornej plošine v púšti Atacama vo výške viac ako 5 000 metrov nad morom.Foto: profimedia.sk

Najväčšia vzdialenosť medzi jednotlivými teleskopmi je až 16 km. V centre má superpočítač, ktorý spočíta signály z jednotlivých antén a vytvorí presný obraz skúmanej oblasti.

Treba zdravotnú prehliadku

Na projekte sa podieľali aj vedci z Európy, zo Severnej Ameriky a z Ázie. Regionálne centrum ALMA pre užívateľov zo strednej a východnej Európy vzniklo v observatóriu v Ondřejove juhovýchodne od Prahy.

Českí vedci sa zúčastnili aj na otvorení teleskopu za účasti čilského prezidenta Sebastiána Piňeru. Ceremoniál sa konal v riadiacom stredisku, ktoré je o dvetisíc výškových metrov nižšie. Hore k anténam sa nedá len tak dostať.

Pohyblivé: Antény môžu premiestňovať pomocou takýchto obrovských vozidiel.Foto: profimedia.sk

„Človek musí absolvovať špeciálnu zdravotnú prehliadku. Kto ňou neprejde, toho tam nepustia,“ povedal astronóm Jan Palouš. ALMA má vedcom pomáhať s objasňovaním tajomstiev vesmíru spojených so vznikom hviezd, planetárnych sústav, galaxií a celkovo s vývojom celého kozmu.

„Plánuje sa aj výskum veľmi vzdialeného vesmíru. ALMA umožní skúmať aj planéty, na ktorých by mohol existovať život,“ opísal Palouš.

  • ALMA (Atacama Large Millimeter/ Submillimeter Array) je najvýkonnejším rádiovým interferometrom na svete. Pomocou sústavy antén pozoruje žiarenie prichádzajúce z vesmíru na vlnových dĺžkach 0,3 až 9,6 mm. Citlivosťou a rozlíšením prevýši všetky doterajšie systémy tohto druhu.
  • Zariadenie vybudovali v čilskej púšti Atacama na planine Chajnantor v nadmorskej výške viac ako 5-tisíc metrov. Toto extrémne suché a vysoko položené miesto vybrali preto, lebo zemská atmosféra je tu pre vybrané rádiové žiarenie takmer priehľadná.
  • ALMA ponúkne pohľad do chladných oblastí vesmíru, ktoré sú opticky neviditeľné, ale v milimetrovej a submilimetrovej časti spektra jasne žiaria. Táto časť spektra je na pomedzí medzi infračerveným žiarením a rádiovými vlnami. Je v nej žiarenie najvzdialenejších galaxií a rozsiahlych chladných mračien v medzihviezdnom priestore.
  • Hlavným poslaním rádioteleskopu bude štúdium galaxií, ktoré sa tvorili na počiatku vesmíru, a prieskum chemického zloženia hviezd a planét vo fáze ich vzniku.
  • Základ observatória tvorí 54 parabolických antén s priemerom 12 metrov a dvanásť antén s priemerom sedem metrov. Na náhornej plošine ich možno navyše presúvať na maximálnu vzdialenosť 16 km, vďaka čomu má ALMA niečo ako zoom.
  • Signály z antén putujú do korelátora, čo je jednoúčelový superpočítač. Má 134 miliónov procesorov a za sekundu dokáže vykonať 17 biliárd operácií. Korelátor kombinuje signály zo všetkých antén, vďaka čomu ALMA funguje ako jeden obrovský ďalekohľad.
  • Rozlíšenie má až desaťkrát vyššie ako Hubblov vesmírny teleskop. Na dosiahnutie čo najlepších výsledkov musí byť celý systém synchronizovaný s presnosťou na trilióntinu sekundy (milióntinu milióntiny). Paraboly antén, ktoré odrážajú prijatý signál, sa nesmú od ideálneho tvaru líšiť o viac ako 20 mikrónov, čo je päťdesiatina milimetra.

Čo už zistil?

Observatórium ALMA síce slávnostne otvorili len túto stredu, ale fungovať začalo už skôr. Už na jeseň 2011, keď stálo len 16 zo 66 plánovaných antén, objavilo vodu doteraz v najväčšej vzdialenosti od Zeme.

Na základe pozorovaní teleskopu vedci tiež zistili, že veľká časť hviezd vznikla asi o miliardu rokov skôr, ako sa doteraz myslelo. Vytvorili sa už pred 12 miliardami rokov.

„V Mliečnej ceste vznikne za rok jedno nové slnko, v týchto galaxiách ich je tisíc ročne. Niečo také sa dá pozorovať len vo vzdialených galaxiách, v našej blízkosti sa to vôbec nevyskytuje,“ povedal o formovaní hviezd vo vzdialených končinách vedúci projektu Axel Weiss z Inštitútu Maxa Plancka v Nemecku.

  • ČTK
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].