Unikátny zákrok: V Českej republike prvýkrát vykonali reťazovú transplantáciu obličiek v histórii.

Transplantácia obličiek v Česku je výzvou pre slovenských lekárov

Zdraví ľudia darovali v priebehu dvoch dní obličky šiestim pacientom. Operačný zákrok podstúpilo päť párov a dvaja jednotlivci.

Asi málokto by predpokladal, že unikátnu reťazovú transplantáciu ako vystrihnutú z amerických medicínskych seriálov uskutočnili v našich končinách. Prestížna operácia sa síce nekonala na Slovensku, ale v Českej republike, už teraz je však zaujímavou inšpiráciou pre našich transplantológov.

Unikát

Partnerka chcela darovať svojmu priateľovi obličku, no nebola preňho vhodnou darkyňou. Inému by však obličku darovať mohla. Niečo podobné sa stalo i dvom súrodencom, ako aj ďalším párom. Transplantológovia v pražskom Inštitúte klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM) preto urobili niečo ako obličkový barter. Transplantovali obličky na výmenu. Všetko spustila anonymná darkyňa, ktorá bola ochotná venovať svoju obličku hocikomu. K prvému ohnivku reťaze neskôr pribudlo ďalšie a postupne vznikla „reťaz“ darcov a obdarovaných.

Žena X venuje obličku žene z páru A. Muž z dvojice A zas poskytne tú svoju žene z páru B. Muž B daruje obličku mužovi z páru C a tak ďalej. Transplantačný strom vytvorilo päť párov a jeden darca s príjemcom, ktorí sa nepoznajú. Žena X si však zaslúži medailu. Nedarovala len jednu obličku, ale spôsobila, že nový orgán má v tele ďalších päť pacientov. Trištvrte roka príprav, desiatky zúčastnených lekárov a ďalších členov tímu, šesť darcov a šesť príjemcov. To všetko sa mohlo zrútiť ako domino, keby si to päť minút pred operáciou ktokoľvek z darcov alebo príjemcov rozmyslel alebo by sa mu zmenil zdravotný stav. Celý transplantačný strom by sa rozpadol. Ideálne preto bolo urobiť transplantácie v rovnakom čase a na rovnakom mieste. V IKEM-e tak v priebehu dvoch dní vykonali dvanásť operácií.

Z lásky

Zuzana chcela darovať obličku svojmu Georgisovi. „Jednu transplantáciu som už pred rokmi podstúpil, ale orgán zlyhal, tak som strávil hodiny na dialýzach,“ opisuje posledné mesiace pred operáciou Georgis. Po tom, čo sa jeho partnerka z televízie dozvedela o možnosti transplantácie obličky od živého darcu, neváhala ani sekundu. „Hneď na druhý deň som volala do IKEM-u a veci sa dali do pohybu. Pre priateľa som však nebola vhodným darcom. Dôvod, prečo som darovala obličku niekomu neznámemu, je čisto sebecký. Chcem späť svojho zdravého muža, náš život, našu rodinu. On stál vždy pri mne, teraz stojím ja pri ňom,“ opísala svoje pohnútky Zuzana. Po úspešnom zákroku ju Georgis priamo na tlačovej konferencii požiadal o ruku. Zatiaľ čo vyjachtávala „áno“, z konferenčnej miestnosti sa ozýval potlesk.

Vzácnosť: Orgán pripravený na transplantáciu. Odber prebehol približne v rovnakom čase ako transplantácia.Foto: KEM

Ako švajčiarske hodinky

Na prvej reťazovej transplantácii v Českej republike sa podieľali desiatky ľudí z rôznych nemocníc. „V prvej operačnej sále sme odstraňovali obličky darcom miniinvazívnym laparoskopickým spôsobom. Vo vedľajšej sále v presne určenom čase urobili chirurgovia postupne šesť transplantácií. Operovali sme celkovo dvadsať hodín,“ uviedol prednosta Kliniky transplantačnej chirurgie IKEM Jiří Froněk.

Obe operácie, odber aj transplantácia, sa konali takmer súčasne. Oba tímy pracovali ako jeden. Čas, keď sa orgán nenachádza v žiadnom tele, sa nepočítal na hodiny ako v prípade obličiek od mŕtvych darcov, ale na minúty. Oblička potom spravidla funguje okamžite. Transplantácia je najlepšou liečbou chronicky zlyhávajúcich obličiek.

Chirurgovia ju umiestňujú do panvy, pôvodné obličky väčšinou pacientovi v tele zostávajú. „Náhrada obličky od živého darcu má významne lepšie výsledky ako orgán od mŕtveho. Vydrží priemerne trikrát dlhšie, teda aj dvadsať rokov. Okrem toho pacient nemusí byť pred transplantáciou na dialýze,“ dodal Jiří Froněk. Najčastejšími darcami sú rodičia a súrodenci, no v poslednom čase sú pomerne časté aj trans plantácie medzi partnermi. „V tejto reťazovej transplantácii boli zahrnuté vlastne všetky možnosti darcovstva, od pokrvného príbuzenstva až po druha s družkou,“ vymenúva Froněk. Rekordmanmi v počte členov reťazovej transplantácie obličiek sú však Američania. Transplantovali ich až tridsať. Hoci ide o ojedinelý výkon a nebude sa robiť štandardne, lekári z IKEM-u ho plánujú využívať aj v budúcnosti.

V začiatkoch

Na Slovensku sa takáto hromadná transplantácia ešte nekonala. „Klobúk dolu, to, čo sa podarilo českým kolegom, je skvelé,“ hovorí vedúca lekárka Centra pre transplantácie obličiek v Univerzitnej nemocnici Bratislava Zuzana Žilinská, ktorá by sa so svojimi kolegami rada pustila do niečoho podobného. Žijúcich darcov, ktorí tento rok darovali obličku príbuzným, je však na Slovensku žalostne málo. Boli traja. Reťazová transplantácia by štatistiky zmenila, no podľa doktorky Žilinskej narážame na Slovensku na niekoľko obmedzení. Pripomína, že reťazová transplantácia si vyžaduje veľa ľudí, priestoru a lepšie diagnostické aj liečebné zázemie. „Treba myslieť na to, že hneď po operácii musia byť všetci pacienti intenzívne sledovaní.

Ak ich je naraz dvanásť, ako to bolo v Českej republike, na to kapacity v našich transplantačných centrách nestačia. Takému veľkému rozhodnutiu predchádza určitý vývoj a ten u nás ešte neprešiel. Ďalším problémom je, že na to, aby sme dokázali skombinovať páry, potrebujeme mať širokú databázu dvojíc, ktoré si nevyhovujú. A tú zatiaľ nemáme,“ dodáva Žilinská. Problémom je podľa nej aj osveta.

Sála číslo jeden: Laparoskopické vyberanie obličky od darcu.Foto: KEM

Možní darcovia obličiek to často o sebe ani nevedia. Myslia si, že ak nemajú rovnakú krvnú skupinu ako príjemca, nemôžu obličku darovať. Tento mýtus sa, žiaľ, šíri aj medzi niektorými lekármi. „Je to ako s krvnými skupinami. Pacient s krvnou skupinou A môže dostať transfúziu od skupiny 0,“ vysvetľuje doktorka Žilinská.

V prípade obličiek je však nevyhnutná aj krížová skúška, ktorá ukáže, či organizmus príjemcu nemá vytvorené protilátky proti darovanej obličke. Ak by nevyhovovala ani krvná skupina, ani krížová skúška, transplantácia obličky blízkemu stále nie je stratená. Na Slovensku síce reťazové transplantácie v takom rozsahu ako v Česku neexistujú, no pacienti môžu podstúpiť aspoň skríženú výmenu, pri ktorej si orgány venujú dva páry navzájom.

Riešenie

V banskobystrickej Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta už lekári urobili päť takých operácií. Ich počet by mohol byť vyšší. „Problém je, že takmer všetci príjemcovia z potenciálnych párov na skrížené transplantácie, ktorých máme na čakacej listine, majú krvnú skupinu 0. Kým príjemca s krvnou skupinou 0 môže prijať obličku len od darcu s rovnakou krvnou skupinou, darca s nulkou je univerzálny, teda pre všetky krvné skupiny.

Preto pár, kde má nulku darca, nemá motiváciu darovať obličku niekomu cudziemu, keď je veľká pravdepodobnosť, že môže pomôcť niekomu zo svojich blízkych,“ dôvodí hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje.

V priamom prenose: Zuzana sa rozhodla obetovať svoju obličku pre niekoho cudzieho, aby jej Georgis dostal nový orgán. Ten ju požiadal o ruku.Foto: MARIÁN KUNC

Riešením situácie by mohla byť práve reťazová transplantácia, ktorú urobili v Česku.

„Reťazová transplantácia je veľká výzva, myslím, že by sa v budúcnosti dala urobiť,“ hovorí Zuzana Žilinská. A nahlas rozmýšľa: „Transplantácie by mohli prebehnúť v tom istom čase, ale na viacerých miestach. Darca môže napríklad pricestovať do transplantačného centra nemocnice blízkej k príjemcovi a odber s transplantáciou sa môžu vykonať tam. Operačné tímy si medzi sebou zatelefonujú a všetky zákroky sa začnú v rovnakom momente.

Eliminovali by sme tak riziko, že niekto z transplantačného stromu si svoje rozhodnutie rozmyslí po tom, čo jeho partner obličku už dostal.“ Možný scenár teda existuje. Stačí už len nájsť odvahu, peniaze, lekárov a pacientov.