Vedci spravili veľký krok vpred: Pacienti začínaju vidieť umelými očami

Slepým pacientom v Španielsku voperovali bionické oči, začínajú nimi rozpoznávať základné tvary.

Veda a zdravie

Pre spojenie človeka a stroja, respektíve technológie, sa vžilo označenie kyborg. Mnohí ho vnímajú pejoratívne a pokusy v tejto oblasti odsudzujú ako nehumánne. Inak to vidia ľudia, ktorým život zachránili voperované defibrilátory, chodia vďaka robotickým protézam alebo aspoň čiastočne sa im obnoví zrak pomocou umelých bionických očí.

Zriedkavá diagnóza, zriedkavý zákrok

Práve o bionických očiach sa v poslednom čase hovorí viac. Dôvodom je ďalšia úspešná operácia, ktorá sa uskutočnila koncom minulého roku na španielskej klinike Barraquer. Podrobili sa jej dvaja pacienti, obaja trpiaci nezvratnými ochoreniami sietnice, súhrnne označovanými ako retinitis pigmentosa.

V závislosti od konkrétnej diagnózy prichádza pri nich postupne k šerosleposti, redukcii zrakového poľa, zhoršeniu vnímania kontrastov a farieb a postupne sa môžu pridávať ďalšie problémy, napríklad sivý alebo zelený zákal a vyústiť môže až do úplnej slepoty.

To bol aj prípad pacientov - muža a ženy - operovaných v Španielsku. Tí dostali bionické oko Argus II a pred niekoľkými dňami lekári oficiálne informovali, že pacienti sa s ním postupne učia pracovať a začínajú rozpoznávať základné tvary a elementárne rozdiely v kontraste na úrovni svetlo - tma.

Oko verzus kamera

Tu je dôležité pripomenúť, že bionické oko nie je kamera, ktorá sa napojí na pacientov mozog a ten zrazu začne vidieť ostro a farebne.

Oko nepracuje presne ako kamera, no ak pre názornosť situáciu zjednodušíme a porovnáme ich, tak obe ľudské oči pri zornom poli 120 stupňov teoreticky „pracujú“ s rozlíšením asi 576 megapixelov, ak však zohľadníme fyzické limity očí, najmä počet tyčiniek, tak svet vidíme v rozlíšení 7 megapixelov, čo je 7 miliónov pixelov. V tomto roku by sa na Monashovej univerzite v austrálskom Melbourne mala uskutočniť experimentálna operácia, pri ktorej pacientovi voperujú doteraz najpokročilejší model bionického oka, tvorený z jedenástich segmentov, na každom bude 43 elektród, spolu to bude 473 elektród.

Od ich počtu závisí kvalita obrazu. Pri tomto oku bude mať výsledný obraz rozlíšenie 500 pixelov. Oko Argus II má 60 elektród, jeho predchodca ich mal iba 16. Uvádzame to aspoň pre približnú predstavu, čo môžu pomocou neho pacienti vidieť.

Jednoducho - rozpoznajú svetlo od tmy a veľmi hrubé a približné obrysy základných tvarov a pohybujúci sa objekt, farby však nie. Teoreticky sú schopní rozpoznať tvary jednotlivých písmen, samozrejme, ak sú dostatočne veľké. Pre ľudí, ktorí však nevidia nič, je to obrovský pokrok.

Základný princíp

Technicky to funguje tak, že na okuliaroch je malá kamera, teda vyzerajú podobne ako známe Google Glass, ibaže bez vnútorného displeja. Miesto neho je tam mikroprocesor, ktorý obraz spracuje a v zjednodušenej podobe ho prenáša do očného im plantátu, ktorý elektricky stimuluje nervové zakončenia, čo zas mozog interpretuje ako svetelné body a vytvára z nich - zatiaľ len veľmi hrubý - obraz, ktorý sa pacient musí postupne učiť správne interpretovať.

Spomínaný postup evokuje, že pôjde o mimoriadne komplikovanú a drahú operáciu. Samotné oko Argus II stojí približne 120-tisíc dolárov, v cene však nie je zahrnutý asi štvorhodinový zákrok ani následný 6-mesačný tréning, ktorý musí pacient podstúpiť.

Celý proces je už dotiahnutý do takej podoby, že takýto zákrok si možno objednať aj na niektorých špičkových európskych očných klinikách vo Francúzsku, v Nemecku, Taliansku a Holandsku. Širšie využitie: Doteraz bolo možné túto operáciu robiť iba pri diagnózach spojených s retinitis pigmentosa, ktoré patria skôr k raritným.

Aj preto na celom svete využíva bionické oko Argus II v súčasnosti len niečo vyše sto ľudí. V Británii sa však v minulom roku chirurgom z Manchester Royal Eye Hospital podaril zásadný prelom - bionické oko ako prví na svete voperovali pacientovi s makulárnou degeneráciou podmienenou vekom (AMD).

To je choroba, ktorá je najčastejšou príčinou slepoty vo vyššom veku a niektorí ju prirovnávajú k veľkým civilizačným epidémiám. Trpí ňou totiž asi štvrtina ľudí vo veku nad 50 rokov a je najčastejšou príčinou úplnej straty zraku u starých ľudí v rozvinutých krajinách.

Veda a zdravie