Za slávnu modrú tabletku vďačia muži aj Slovensku

Držiteľ Nobelovej ceny Robert Furchgott má korene v Zlatých Moravciach. Viacerí jeho príbuzní sa cez druhú svetovú vojnu nevyhli nacistickému prenasledovaniu

Aj Slovensko má tak trochu podiel na jednom z najprevratnejších medicínskych vynálezov posledných desaťročí. Ako sa podarilo zistiť týždenníku PLUS 7 DNÍ, slovenská krv prúdila v žilách už zosnulého držiteľa Nobelovej ceny Roberta Furchgotta. Sošku dostal za objav, ktorý už roky oceňujú rovnako páni i dámy. Jeho výskum viedol k vzniku lieku na erektilnú dysfunkciu, látka sa ujala pod ikonickým názvom viagra.

Miestna pamätníčka

To, že Robert Furchgott pochádza zo Slovenska, doteraz nikto netušil. Týždenník PLUS 7 DNÍ prišiel jeho koreňom na stopu a zmapoval jeho rod od prastarého otca. Celá rodinná genéza Furchgottovcov sa začína v dedine Kňažice, dnes Žitavany, pri Zlatých Moravciach. Hlavou klanu bol Leopold Furchgott. Mal jedenásť synov a jednu dcéru.

„V Zlatých Moravciach mali výborný obchod s látkami a bývali neďaleko mňa. Veľmi dobre som poznala Furchgottovu ženu, ktorá prišla z Rumunska a bola dcérou hlavného rabína v Bukurešti. Dodržiavali sviatky a všetko kóšer. Bola som s nimi veľmi zadobre. Boli to veľmi dobrí, korektní a inteligentní ľudia,“ spomína stoštyriročná miestna pamätníčka Alica Agátová. Rodina sa podľa nej časom presídlila z Kňažíc do Zlatých Moraviec. Všetky deti vynikali pozoruhodným intelektom a spájal ich hlad po vedomostiach.

Nadaní i ľudskí

„Najstarší syn Leopolda Furchgotta odišiel v roku 1914 do Ameriky a udržiaval veľmi tesný kontakt okrem iného s mojou starou matkou. Písali si vedecké listy na vysokej úrovni. Furchgottovci boli zázračne nadaní. Všetkých jedenásť synov skončilo univerzitu, a to bolo začiatkom dvadsiateho storočia! Jeden z vnukov skončil v Amerike medicínu vo veku devätnásť rokov,“ hovorí rodinná príbuzná Klára Chlamtáčová, ktorá prežila peklo dvoch koncentračných táborov. Jedným dychom na príklade ilustruje aj ľudské vlastnosti Furchgottovcov.

„Sestra tých jedenástich bratov sa vydala ešte pred prvou svetovou vojnou do Maďarska. Keď sa začali transporty zo Slovenska do Osvienčimu, tak som utiekla do Budapešti. Otec tam mal veľa príbuzných a bol presvedčený, že nám pomôžu. Čiastočne to urobili, čiastočne to neurobili. Nejakým spôsobom sa Furchgottova dcéra dozvedela, že sme utečenci v Budapešti, našla nás a tak nám pomohla… Zohnala nám všemožné papiere. Takí ľudia sa narodia výnimočne.“

Počas druhej svetovej vojny sa nacistické prenasledovanie nevyhlo ani Furchgottovcom. Mnohých deportovali. „Po vojne ostali nažive deti najstaršieho brata, boli so mnou v Terezíne. Jednému bratovi sa podarilo vysťahovať do Austrálie. Ako lekár ostal nažive, lebo fašisti lekárov potrebovali. Najmladší brat sa vrátil z lágra, jeho žena nie,“ opisuje útrapy deväťdesiatšesťročná pani Chlamtáčová.

Bláznivý Max

Niektorí zo súrodencov ostali žiť v Moravciach, iní urobili ešte dávnejšie bleskové rozhodnutie a pobrali sa do Ameriky. Napríklad Herman a Max. „Najstarší sa volal Maximilián, volali ho Max. Ten mal najživšiu fantáziu, veľmi inteligentný človek, a keď vypukla prvá svetová vojna, o dva týždne už sedel na lodi do Ameriky. Celá rodina ho žartovne nazývala Bláznivý Max, keďže mal také mimoriadne nápady,“ spomína Klára Chlamtáčová.

Bratia si v americkom Charlestone v Južnej Karolíne otvorili obchod s textilom. Expandovali a šikovne spúšťali prevádzky aj v ďalších mestách. Tá charlestonská čoskoro zmenila názov na M. Furchgott and Sons - keďže Max mal troch synov, ktorí sa začali o rodinný biznis starať. Jedným z nich bol Arthur. Otec budúceho biochemika Roberta Furchgotta, vynálezcu spomínaného „zdviháka“.

Vedec odmalička

Robert Francis Furchgott prišiel na svet v roku 1916 v pobrežnom Charlestone. Odmalička ho priťahovala príroda. Stal sa z neho nadšený zberateľ mušlí a pozorovateľ vtáctva. Keď obchod jeho otca nedokázal odolať Veľkej hospodárskej kríze, rodina sa presťahovala do Orangeburgu, kde vyrastala jeho mama. Tam Robert navštevoval strednú školu a tam sa aj zrodila jeho vízia - stať sa vedcom. Odvtedy všetko smerovalo len a len k tejto méte. Rodičia ho podporovali, darovali mu chemické súpravy a malý mikroskop. Čítal všetky knižky o vedcoch, ktoré sa v tých časoch dali zohnať. Dokonca si predplatili nedeľný New York Times. „Často sa tam objavoval vedecký stĺpček, čo bolo pre mňa veľmi vzrušujúce,“ prezradil Furchgott po rokoch.

Vyštudoval chémiu a biochémiu a prakticky od začiatku svojich štúdií sa venoval aj výskumnej činnosti. Ako absolvent prešiel mnohými univerzitami naprieč Spojenými štátmi. Na State University of New York Downstate Medical Center, kde pôsobil vyše päťdesiat rokov, získal titul profesor farmakológie. Rok pred smrťou, teda pred deviatimi rokmi, sa slávny biochemik a milovník golfu presťahoval z Long Islandu do Seattlu, kde vo veku 92 rokov zomrel v kruhu svojich troch dcér, štyroch vnúčat a jedného pravnúčaťa.

Priekopnícky objav

Geniálny experiment - tak označil Nobelov výbor Furchgottov pokus z roku 1980. Vedec pomocou neho dokázal, že krvné cievy sa rozširujú preto, lebo ich vnútorný povrch vylučuje molekulu, ktorá dáva príkaz hladkému svalstvu ciev, aby sa uvoľnilo. Dlho však zostávalo záhadou, o ktorú molekulu ide. V roku 1986 rozlúskol Furchgott aj tento tvrdý oriešok. „Je to oxid dusnatý,“ zahlásil víťazoslavne na sympóziu v Rochestri v štáte Minnesota. Približne v tom istom čase k rovnakému záveru prišli ďalší bádatelia. Z plynu, ktorý dovtedy spájali najmä so znečistením ovzdušia, sa tak zo dňa na deň stala hviezdna molekula.

Objav priniesol významný posun v liečení srdcovo-cievnych, ale i ďalších ochorení. Aj preto vedecký časopis Science v roku 1992 označil bezfarebný plyn bez vône za molekulu roka. Poctu jej v 90. rokoch vzdal aj vtedajší prezident Americkej kardiologickej asociácie Valentin Fuster. „Objav účinkov oxidu dusnatého je jedným z najvýznamnejších objavov v dejinách kardiovaskulárnej medicíny,“ zdôraznil. Sláva molekuly vyvrcholila v roku 1998, keď Furchgott spolu s vedcami Louisom Ignarrom a Feridom Muradom za objavy súvisiace s oxidom dusnatým získali Nobelovu cenu za medicínu.

Úspešný príbeh má však aj ďalšiu kapitolu, jej začiatky siahajú do deväťdesiatych rokov minulého storočia. Keď vedci v laboratóriách farmaceutickej spoločnosti Pfizer testovali istý liek na krvný tlak pôsobiaci práve na báze oxidu dusnatého, všimli si jeho nečakaný vedľajší účinok. Medikament výrazne zvyšoval prietok krvi v penise a ukázal sa ako účinný prostriedok pri liečbe impotencie. Hádate správne, ide o povestnú modrú tabletku známu pod obchodným názvom Viagra. Tá priniesla úľavu pre 35 miliónov mužov trpiacich erektilnou dysfunkciou.

Vianočné tipy na darček