Svet Matrixu: Záber z filmu Matrix Revolutions, ktorý vznikol v roku 2003.

Žijeme v Matrixe? Názor, že sme súčasťou umelo vytvoreného sveta, má čoraz viac prívržencov

Myšlienka, že náš svet nie je skutočný, ale je umelo vytvorenou počítačovou simuláciou, vôbec nie je nová. Samozrejme, najprv sa objavila vo vedecko-fantastickej literatúre.

Veda a zdravie

Jednoznačne ju však najviac preslávila legendárna filmová trilógia Matrix, Matrix Reloaded a Matrix Revolutions, ktorá sa do kín dostala v priebehu rokov 1999 až 2003.

Sme virtuálni?

Aj keď táto myšlienka na prvý pohľad vyzerá absurdne, nachádza prekvapivo veľa sympatizantov aj medzi vedcami. A nielen medzi nimi. Tento rok túto myšlienku podporil napríklad miliardár Elon Musk, ktorý je známy ako zakladateľ automobilky Tesla a privátnej vesmírnej spoločnosti SpaceX. Podľa neho to dokazuje obrovský pokrok vo vývoji výkonných počítačov.

Treba si uvedomiť, že pred štyridsiatimi rokmi bola technologickým vrcholom hra, v ktorej sme hrali pingpong tak, že dve čiarky na monochromatickej obrazovke si medzi sebou posielali malú bodku. Dnes sme už schopní vytvárať hry vo virtuálnej realite a postupne sa začína stierať rozdiel medzi tým, čo je skutočné, a tým, čo je len počítačom vygenerovaný umelý svet. Štyridsať rokov je pritom v histórii ľudstva naozaj zanedbateľný časový úsek.

Podľa Muska by to bol dokonca jeden z najlepších možných scenárov, pretože ak by sme žili v základnej realite, tak naša civilizácia má veľmi malú šancu prežiť najbližšie stovky rokov. Možno očakávať, že postupne, ako bude narastať výkon počítačov, budeme obmedzovať svoje aktivity v reálnom svete a čoraz viac sa presúvať do virtuálnych umelo vytvorených realít.

Elon Musk: Zakladateľ spoločnosti SpaceX sa v tomto roku pridal k táboru ľudí, ktorí nevylučujú, že žijeme vo svete vygenerovanom počítačom.
Elon Musk: Zakladateľ spoločnosti SpaceX sa v tomto roku pridal k táboru ľudí, ktorí nevylučujú, že žijeme vo svete vygenerovanom počítačom.
profimedia.sk

Elon Musk: Zakladateľ spoločnosti SpaceX sa v tomto roku pridal k táboru ľudí, ktorí nevylučujú, že žijeme vo svete vygenerovanom počítačom. Foto: profimedia

Od ľudí k strojom

Už dnes totiž vznikajú prvé rozhrania schopné prepojiť mozog priamo s počítačom. Čím pokročilejšie budú, tým viac bude klesať význam základnej fyzickej reality a, samozrejme, aj fyzického tela. Virtuálna realita je podľa Muska a mnohých ďalších jednou z možných ciest, ako prežiť vo svete, v ktorom je „základná realita“ čoraz viac zdevastovaná.

Aby takéto rozhrania bezchybne fungovali, bude treba zabezpečiť, aby čo najlepšie spolupracovali s mozgom. Takže bude nevyhnutné vytvárať čoraz pokročilejšie rozhrania človek - stroj. Inými slovami, vedci sa budú snažiť čoraz lepšie preniesť naše vedomie do strojov, čím by sme sa oslobodili od závislosti od čoraz zraniteľnejších biologických tiel.

Odtiaľ je už naozaj iba krôčik k postupnému prechodu od existencie vo fyzickom svete k životu vo virtuálnom. A netreba zabúdať ani na ďalší aspekt - čím menej bude náš život závisieť od fyzického tela, tým budeme môcť dlhšie žiť. Niet sa čo diviť, že mnohí odborníci si preto myslia, že ak sa vývoj našej civilizácie uberá týmto smerom, rovnakým smerom sa mohol ešte pred nami uberať vývoj inej vyspelejšej civilizácie.

A tá - ak chce prežiť - potrebuje čo najlepšie predvídať vlastnú budúcnosť. Preto vytvorí množstvo umelých virtuálnych svetov, v ktorých bude skúmať rôzne smery a vetvy vývoja s cieľom identifikovať nebezpečné trendy vedúce k zničeniu „experimentálnych civilizácií“ a zabezpečiť tak trvanie tej vlastnej. A jednou z tých umelých môžeme byť aj my.

Moderné teórie: Podľa súčasných poznatkov priestor aj čas nie sú nemenné, dajú sa ohýbať a majú svoj začiatok a pravdepodobne aj koniec. Čo leží za nimi, nevieme.
Moderné teórie: Podľa súčasných poznatkov priestor aj čas nie sú nemenné, dajú sa ohýbať a majú svoj začiatok a pravdepodobne aj koniec. Čo leží za nimi, nevieme.
archív

Moderné teórie: Podľa súčasných poznatkov priestor aj čas nie sú nemenné, dajú sa ohýbať a majú svoj začiatok a pravdepodobne aj koniec. Čo leží za nimi, nevieme. Foto: archív

Fermiho paradox

Ľudia naklonení tejto myšlienke ju obhajujú ďalšími argumentmi. Odvolávajú sa predovšetkým na známy Fermiho paradox. Ten hovorí, že pri dnes známej dĺžke existencie nášho vesmíru je tu zjavný paradox. Paradox medzi veľmi vysokou pravdepodobnosťou, že sa v ňom už pred nami vyvinuli vyspelejšie civilizácie, a faktom, že sa žiadna z nich s nami nielen neskontaktovala, ale ani my sme po nich nedokázali objaviť žiadne stopy.

Tými môže byť rádiové vysielanie, ale aj rôzne astroinžinierske zásahy alebo relikty v podobe umelých sond. Ďalším je fakt, formulovaný už antickými filozofmi, že človek je mierkou všetkých vecí. My totiž vieme svoju existenciu vztiahnuť iba k nášmu vesmíru, ktorý je s najväčšou pravdepodobnosťou konečný. Jednoducho nevieme, čo je za jeho hranicou a aké fyzikálne zákony tam platia. Podobných alebo aj celkom odlišných vesmírov môžu existovať miliardy a každý z nich môže fungovať podľa vlastných pravidiel.

A v niektorých vzdialenostiach, ktoré nám pripadajú astronomické, môžu byť súčasťou mikrosveta a naopak. Iný vesmír môže napríklad existovať v priestore, ktorý je pre nás menší ako jedna ľudská bunka. A tie vesmíry sa dokonca môžu svojím spôsobom prelínať. Inými slovami, vyspelejšia civilizácia o nás vôbec nemusí vedieť, pretože náš vesmír aj s našimi fyzikálnymi zákonmi je v ich svete mikroskopicky taký malý, že ho vlastne ani nedokážu zaregistrovať.

Veda a zdravie