Strata pozornosti: Už v školách vidno, že deti majú čoraz väčšie ťažkosti s koncentráciou. Môžu za to aj smartfóny, ktoré odpútavajú ich pozornosť.

Zo smartfónov hlúpneme

Potvrdzujú to aj seriózne vedecké štúdie. Nevieme sa sústrediť, myslenie je pre nás čoraz namáhavejšie a postupne ho prenechávame strojom.

Ajkeď nám smartfóny poskytujú okamžitý prístup k množstvu informácií a ľudí, vedci zistili, že informácie vieme čoraz ťažšie spracovať a zasadiť do hlbších súvislostí. Paradoxne za to môžu aj chytré telefóny. Na tento jav sa vo svojej novej štúdii, ktorú v apríli tohto roku publikoval Journal of the Association for Consumer Research (2017), zamerali vedci pod vedením Adriana F. Warda.

Smartfón ako najlepší kamarát

Už v roku 2012 sa v prieskume spoločnosti Deutsche Telekom vyjadrilo 81 percent ľudí, že zásadne neodchádzajú z domu bez telefónu, a o tri roky sa pre výskumné stredisko Pew Research Center vyjadrilo 49 percent opýtaných, že si svoj život bez smartfónu nedokážu predstaviť. V súčasnosti so svojím smartfónom vykonávame nejakú činnosť - od kontroly sociálnych sietí cez vyhľadávanie informácií, sledovanie videí a rôzne formy komunikácie - priemerne 81-krát denne.

Čím viac je však smartfón prepojený s naším každodenným životom, tým viac podvedomej pozornosti mu venujeme a prestávame sa sústrediť na iné veci. Inými slovami, trpia tým naše kognitívne schopnosti. To sú schopnosti, pomocou ktorých spoznávame svet. Patrí k nim napríklad schopnosť učiť sa a naučené si zapamätať, schopnosť získané informácie správne interpretovať a dokázať sa na ne sústrediť a taktiež to, ako presne sa dokážeme vyjadrovať. Povedzme to bez obalu - vedci majú podozrenie, že čím viac sa spoliehame na smartfóny, tým viac sa nám nechce rozmýšľať a hlúpneme. Rozsiahlou štúdiou si to chceli overiť. Zapojili do nej vo dvoch experimentoch vyše 600 vysokoškolských študentov, približne polovica z nich boli muži a polovica ženy.

Odpútava pozornosť

V rámci riešenia testov potrebných na získanie kreditov ich podrobili sérii experimentov, pri ktorých skúmali ich schopnosti sústrediť sa a správne a rýchlo vyhodnocovať informácie. Rozdelili ich pritom do troch skupín - časť z nich mala telefón na stole, časť z nich vo vrecku, respektíve v taške, a časť z nich ho musela odložiť do inej miestnosti. Telefón pritom musel byť v tichom režime bez vibrovania a v prípade tých, ktorí ho mali na stole, musel byť na vopred určenom mieste a otočený displejom dolu.

Pri teste zameranom na pracovnú pamäť sa ukázalo, že výrazne lepšie výsledky dosiahli tí, čo svoj smartfón museli nechať v inej miestnosti, pričom výsledok tých, ktorí ho mali na stole a v taške, bol podobný. Pracovná pamäť je niečo ako prostredník medzi krátkodobou a dlhodobou pamäťou, používame ju vtedy, ak musíme nejaké informácie uchovávať a zároveň s nimi pracovať - napríklad pri riešení matematických príkladov. Tí, ktorí mali svoj smartfón na dosah, sa naň podvedome viac sústredili, čo ovplyvňovalo ich pozornosť, a to malo negatívny dosah na pracovnú pamäť. Tí, ktorí vedeli, že na svoj telefón nemajú žiadny dosah, sa dokázali na dané úlohy lepšie sústrediť a dosahovali v ich riešení lepší čas.

Ruší aj vypnutý

Podobný experiment, len s menším počtom účastníkov a zameraný na iné kognitívne schopnosti, sa uskutočnil v rovnakých podmienkach s tým rozdielom, že telefón musel byť vypnutý. Očakávalo sa, že si v ňom polepšia tí, ktorí ho mali na stole, pretože vypnutý ich nebude tak lákať a odpútavať ich pozornosť. Stalo sa však niečo iné. Podobné výsledky dosiahli tí, ktorí na svoj vypnutý telefón nevideli, mali ho buď v inej miestnosti (tí boli o niečo úspešnejší), alebo v taške. Tí, ktorí mali vypnutý telefón na stole, zaostali za oboma skupinami ešte výraznejšie. Inými slovami, stačilo, aby na telefón videli, a malo to na ich schopnosť sústredenia výrazne negatívny vplyv, aj keď bol vypnutý.

A čím to je spôsobené? Podľa vedcov tým, že keď telefón vidíme a máme v dosahu, časť mozgu sa podvedome sústreďuje na to, čo nám pri vypnutom stave uniká - teda správy, kontakty, statusy na Facebooku a podobne a mozog zároveň „pracuje“ aj na tom, aby tento druh nervozity potlačil. Pri účastníkoch experimentu, ktorí svoj telefón nevideli, tento proces odpadá a výsledky boli lepšie - dokonca úmerne s tým, ako bol telefón vzdialený.

Štúdia s názvom Brain Drain

The Mere Presence of One’s Own Smartphone Reduces Available Cognitive Capacity bola komplexnejšia, toto sú len niektoré z jej hlavných záverov. Kto chce, môže si ju vyhľadať na internete. Potvrdzuje však, že tento jav je pomerne závažný, smartfón má totiž prakticky každý z nás pri sebe neustále a to, čo sa ukázalo na experimentálnej vzorke, možno zovšeobecniť ako trend, ktorý sa týka celej vyspelej spoločnosti. Potvrdzujú to aj štúdie, ktoré začali vznikať po masovom rozšírení smartfónov, teda na prelome minulej a tejto dekády. Prakticky všetky sa zhodujú v jednom - prítomnosť smartfónov nám síce uľahčuje život, ale zároveň narúša schopnosť koncentrácie, čo značí, že myslenie potom „viac bolí“. Prirodzenou reakciou je teda prenechať ho strojom a venovať sa niečomu príjemnejšiemu.

Leniví rozmýšľať

Preto namiesto toho, aby sme sami rozmýšľali, viac využívame moderné technológie na získavanie „hotových“ informácií. Tie sme čoraz menej schopní dávať do súvislostí a vlastným analytickým myslením z nich vyvodzovať závery. Asi neprekvapí, že riziku postupného „hlúpnutia“ sú viac vystavení kreatívni ľudia, spoliehajúci sa pri vyvodzovaní záverov skôr na svoju intuíciu než na logiku.

Dá sa povedať, že priemyselná revolúcia spôsobila to, že sme fyzicky spohodlneli a sme čoraz obéznejší - väčšinu namáhavej práce sme totiž preniesli na stroje. Digitálna revolúcia zas prináša spohodlnenie našich mozgov. Väčšinu namáhavého myslenia vďaka nej prenechávame strojom. Uvedená štúdia je len jedna z mnohých, ktoré na tento jav upozorňujú.

Vianočné tipy na darček