Miss a Mister: Loise Lihandová a 20-ročný Jarius Ongetta. Kráľ krásy kenských albínov o sebe hovorí, že vyrastal v izolácii s bratom, tiež albínom.

Aby ich nezabili, prihlásili sa do súťaže krásy

Originálne podujatie v kenskom Nairobi poukázalo na nekonečné utrpenie albínov.

Poriadne netradičnú súťaž krásy zorganizoval kenský poslanec parlamentu Isaac Mwaura. Nechýbali na nej nádherné šaty, celebritní hostia ani slzy radosti. Ibaže súťažiaci v Nairobi sa ani tak nesnažili o svojej kráse presvedčiť porotu ako samých seba. Čo z toho vzišlo? Svetový unikát - prvá albínska Miss a Mister Kene.

Stigmatizovaní

„Zorganizoval som túto súťaž, lebo som chcel ukázať svetu, že máme čo ponúknuť,“ vysvetlil novinám Daily Maverick svoje motívy Mwaura. „Chcel som, aby tieto decká verejne ukázali svoj talent, aby ukázali, že sú krásne bez ohľadu na farbu pleti.“ Poslanec vie, o čom hovorí. Sám je albín a v živote to nemal ľahké. Vyrastal bez otca, čo je v prípade ľudí s poruchou pigmentu vo východnej Afrike bežné. Keď totiž muži zistia, že sa im narodilo dieťa s albinizmom, vnímajú to ako obrovskú hanbu a rodinu často opúšťajú.

Súťaž krásy: Dievčatá vraj celý čas bojovali s nedostatočným sebavedomím.
Súťaž krásy: Dievčatá vraj celý čas bojovali s nedostatočným sebavedomím.
profimedia.sk

Súťaž krásy: Dievčatá vraj celý čas bojovali s nedostatočným sebavedomím. Foto: profimedia.sk

Ale to je len začiatok utrpenia. Albíni čelia počas života najrozličnejším formám prenasledovania - od verejného pohŕdania cez zastrašovanie a zneužívanie až po krutú smrť, v ktorej majú často prsty aj najbližší príbuzní. Teda ľudia, ktorí by ich mali ochraňovať. Ak sa v krajinách, ako je Tanzánia či Malawi, narodíte bez pigmentu, žijete v permanentnom strachu o holú existenciu. Môžu za to najmä rôzni miestni šamani a povera, podľa ktorej elixír vyrobený z častí tiel albínov má zázračné liečivé účinky. Vraj prináša šťastie a pomáha získať peniaze.

Samozvaní liečitelia údajne platia za „kompletnú zostavu“ telesných častí neuveriteľných 75-tisíc dolárov, čo je vo východafrických krajinách hotový majland. Od roku 2000 v tejto honbe za bohatstvom prišlo v Tanzánii o život najmenej 75 detí a dospelých albínov, ďalšie desiatky útočníci zmrzačili a veľký počet je nezvestných. V mimoriadne chudobnom Malawi sa situácia zhoršila najmä v posledných dvoch rokoch a OSN hovorí o hrozbe „systematického vyhladenia“ ľudí bez pigmentu. Pritom podľa odhadov v 16-miliónovej krajine žije asi desaťtisíc albínov, čo je až dvanásťnásobne vyšší výskyt než v Európe či v Severnej Amerike.

Nedostatok sebadôvery

V Keni je situácia predsa len o niečo lepšia. Aj vďaka aktivitám Isaaca Mwauru, prvého a jediného albínskeho poslanca, ktorý zasvätil život boju za práva ľudí, ako je on sám. V Keni albíni spravidla nežijú v permanentnom ohrození života, ale v žiadnom prípade nemajú ustlané na ružiach. A nejde len o stigmatizáciu. Absencia či nedostatok pigmentu melanín výrazne zvyšujú riziko rakoviny kože, zatiaľ čo citlivosť na svetlo sa podpisuje pod horší zrak. Mnohé albínske deti pre zrakové postihnutie napríklad vôbec nechodia do školy. Štát sa v posledných rokoch snaží ľuďom s albinizmom pomáhať.

Módna prehliadka: Chlapci a dievčatá s albinizmom predviedli originálne strihy a materiály.
Módna prehliadka: Chlapci a dievčatá s albinizmom predviedli originálne strihy a materiály.
profimedia.sk

Módna prehliadka: Chlapci a dievčatá s albinizmom predviedli originálne strihy a materiály. Foto: profimedia.sk

Získali určité daňové úľavy, dostávajú opaľovacie krémy a slnečné okuliare, majú nárok na pravidelné onkologické prehliadky. Oveľa ťažšie sa však prekonávajú predsudky, ktoré o albinizme v spoločnosti pretrvávajú. Práve to bolo cieľom spomínanej októbrovej súťaže krásy v kenskom hlavnom meste. Išlo o významnú spoločenskú udalosť. Medzi porotcami sedela dokonca miestna víťazka súťaže Miss World Kenya, v publiku nechýbali politici, veľvyslanci či dokonca kenský viceprezident William Ruto. O to väčšiu trému mali súťažiaci, ktorí dennodenne musia bojovať s vlastným strachom a neistotou.

„Jedna z dievčin mi povedala, že doma si je vedomá svojej krásy. Len čo sa však ocitne medzi ľuďmi, začína o sebe pochybovať,“ vysvetľuje poslanec Mwaura. „Takto to cíti veľa ľudí s albinizmom, môže za to spoločenská stigma, ktorej čelia.“ Mimochodom, organizátori brali ohľad na problémy vyplývajúce z albinizmu aj počas finálového večera. Vzhľadom na mimoriadne citlivé oči súťažiacich napríklad nepoužili silné svetlá ani blikajúce kamery.

Nový začiatok

Na druhej strane, nebolo by spravodlivé označiť celú súťaž len za spoločenskú udalosť. Voľba albínskej Miss mala regionálne kolá po celej krajine a do finále postúpilo po desať chlapcov a dievčat. Tí potom absolvovali náročnú prípravu v tréningových kempoch. Tréneri sa snažili pomôcť im najmä pri prekonávaní ostychu a nízkej sebadôvery. Samotné finále malo niekoľko disciplín. V jednej z nich súťažiaci vystupovali v uniformách typických pre rôzne zamestnania, napríklad ako vojaci, policajti, športovci. Cieľom bolo symbolicky ukázať, že môžu nájsť uplatnenie v najrozličnejších odvetviach.

Zmrzačený: Tomuto chlapcovi odrezali ruku a pokúsili sa ju predať.
Zmrzačený: Tomuto chlapcovi odrezali ruku a pokúsili sa ju predať.
profimedia.sk

Zmrzačený: Tomuto chlapcovi odrezali ruku a pokúsili sa ju predať. Foto: profimedia.sk

Ale pri voľbe kráľa a kráľovnej krásy nešlo len o symboliku. Nechýbalo talentové kolo či hotová módna prehliadka, plná nápaditých strihov a originálnych materiálov. „Nečakala som, že zvíťazím. Zostala som šokovaná, keď vyhlásili moje meno, bol to nádherný pocit,“ povedala tlači 19-ročná študentka žurnalistiky a médií z Nairobi Loise Lihandová, historický prvá kenská Miss albinizmu. Ako dodala, cíti potrebu pomáhať ľuďom s touto pigmentovou poruchou, lebo vie, čím musia prejsť, pocítila to na vlastnej koži. „V základnej škole som sa cítila naozaj zle. Deti mi brali a skrývali čiapku, ktorú som musela nosiť ako ochranu pred slnkom. Posmievali sa mi,“ posťažovala sa mladá žena, ktorá okrem iného porotu zaujala gospelovým spevom.

„Vo veku 12 až 14 rokov som mala učiteľku s predsudkami voči albínom. Za maličkosti som musela trpieť fyzické tresty. Preplakala som celé dni a donekonečna som si kládla otázku, prečo som sa taká narodila.“ Tomu zodpovedal aj jej prospech v škole. V jednom okamihu si však Loise povedala dosť. „Uvedomila som si, že potrebujem nový začiatok,“ vysvetľuje. O svojej chorobe začala s učiteľmi otvorene hovoriť, vysvetľovala im svoje nevýhody, ale aj prednosti. Zabralo to. „Do konca strednej školy som sa dostala medzi najlepších študentov,“ pochválila sa.

Pomalé zmeny

Pod medzinárodným nátlakom sa snažia albínov ochraňovať aj okolité štáty. Newsweek napríklad opísal tak trochu prelomový prípad vraždy 17-ročného Davida Fletchera z okresu Dezda v Malawi. Mladík sa v nedeľu 17. apríla vybral s dvoma kamarátmi na futbalový zápas do susednej dediny. To bolo posledný raz, čo ho rodina videla živého. O týždeň našli jeho zmrzačené telo bez rúk a nôh pochované v neďalekom lese. Vyšetrovanie ukázalo, že dvaja muži, čo s ním išli na zápas, neboli skutoční Davidovi kamaráti. Iba sa tak tvárili, keď sa peniazmi a darčekmi pokúšali získať jeho dôveru. Keď sa im to podarilo, bez zľutovania ho zabili a pokúsili sa speňažiť časti jeho tela.

Ochranný tábor: Našli v ňom útočisko albíni z Tanzánie.
Ochranný tábor: Našli v ňom útočisko albíni z Tanzánie.
profimedia.sk

Ochranný tábor: Našli v ňom útočisko albíni z Tanzánie. Foto: profimedia.sk

V čom je teda tento prípad zlomový? Útočníkov sa podarilo nielen vypátrať, ale aj exemplárne potrestať. Obidvaja už teraz vyfasovali po 25 rokov za mrežami, navyše ich čaká ešte jeden proces v ďalších bodoch obžaloby. V minulosti v podobných prípadoch spravidla ani len nedošlo k oficiálnemu vyšetrovaniu a podozriví obyčajne vyviazli asi s tridsaťdolárovou pokutou. Vyšetrovanie pritom neraz blokovali najbližší príbuzní obete, lebo mali vo vražde prsty. Chrániť albínov sa snaží aj vláda Tanzánie. Pred časom vyzvala politikov, aby pred voľbami nevyhľadávali pomoc šamanov s cieľom zvýšiť svoje šance na zvolenie.

Štatistiky totiž naznačujú, že počet vrážd a zmiznutí albínov vzrastá pred všeľudovým hlasovaním. Vlani v októbri v čase parlamentných volieb kenské úrady evakuovali z pohraničia s Tanzániou vyše tridsať ľudí s albinizmom, keďže v susednej krajine bol po nich obrovský dopyt a hrozilo im veľké nebezpečenstvo. Okrem toho už takmer dva roky zákon v Tanzánii zakazuje vyrábať rôzne elixíry z telesných častí. Úrady za podobné praktiky popravili desiatky ľudí. Vždy však išlo o predávajúcich, nie kupujúcich. A potom je tu ešte jedna vec.

Polícia má príkaz strieľať na ľudí, ktorí ohrozujú albínov, a úrady údajne povzbudzujú občanov, aby zabili každého, u koho nájdu časti ľudských tiel. V niektorých vidieckych oblastiach sa vraj celá vec vymkla z rúk a zmenila sa na skutočnú honbu na čarodejnice. V rokoch 2014 až 2015 rozzúrený dav podľa mimovládnych organizácií zabil viac ako tisíc žien, ktoré bez dôkazov obvinili z toho, že varia elixíry z albínov.

  • rb
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].