Aj drogoví díleri majú svojho svätého

V metropole stredoamerickej krajiny majú svojho svätého aj drogoví díleri.

Trhovisko čarodejníc, tvorivá dielňa tkania priamo na ulici či dom, v ktorom dal Stalin zavraždiť veľkého ruského revolucionára. Aj o tom je hlavné mesto Mexika.

Podmanivá Sonora

Stánky, zväčša so žltými plachtami, stoja už asi pol kilometra od trhu. Na plastových stoličkách si Mexičania pochutnávajú na quesadillách - syre roztopenom v placke zo žltej kukurice. Alebo na modrých tlacoyos - plackách z modrej kukurice s fazuľovou pastou, cibuľou a so strúhaným syrom. Dav sa postupne zhusťuje a nedovolí vám otočiť sa a vrátiť. Oficiálne je na trhovisku Sonora 404 obchodíkov. Spočiatku sú očíslované a v prvých asi päťdesiatich nakúpite všetko, čo budete potrebovať na poriadnu narodeninovú detskú oslavu.

V kostýmoch Batmana tam stretnete aj rodičov. V zadných častiach trhoviska, lákajúcich vôňami byliniek a vonných tyčiniek, sa čísla strácajú a s nimi prehľadnosť. Pritom nie sú stánky ako stánky. Niektoré sú široké ledva pol metra, v iných sa predajcovia rozložili na šírku piatich. V tých väčších predávajú aj sochy svätých vysoké dva metre či bylinky z dvadsaťkilových vriec. Ľudia sem prichádzajú riešiť závažné životné ťažkosti. Škála medikamentov je naozaj veľká - prášok na umlčanie, prášok na odstránenie osoby z vášho života, elixír na privolanie všetkého dobrého. Malé biele taštičky zasa skrývajú recept na šťastie. „Potrieš si nimi ruky a popri tom si opakuješ v duchu želanie,“ vysvetľuje predajca. Viac však neprezradí. „Tí, ktorí ich vyrábajú, vedia, čo do nich dať,“ tajomne sa vyjadrí k ingredienciám. Predstavujem si ženy, ako doma miešajú tajomné prášky zo všetkého možného i nemožného, aby vám uľahčili život. Ak uveríte. Vedľa stoja zoradené nápoje s podobným použitím. V každej poličke iná farba. V jednej fialová, v ďalšej krikľavo zelená. Ingrediencie na etiketách nenájdete, ale sľuby áno. Ak sa odvážite vypiť zelený nápoj, zbavíte sa všetkých prekážok v živote.

Svätý drogových dílerov

Naproti v stánku zaujme socha Panny Márie vysoká asi meter a pol. Nad ňou visia desiatky krížov, sme predsa v katolíckej krajine. Pod ňou však hrdo sedí - doslova na peniazoch, opierajúc sa o lístok konopy - El Malverde. Svätý všetkých drogových dílerov. Hoci Jesúsa Juáreza Maza katolícka cirkev nikdy ako svätého neuznala, mnohí ho za svätého považujú.

Predovšetkým v štáte Sinaloa, odkiaľ pochádzal a kde žil na konci 19. storočia.Mnohé fakty z jeho života nie sú jasné, existuje napríklad niekoľko teórií o tom, ako zomrel. Historici sa však zhodujú na tom, že bol akýmsi mexickým Robinom Hoodom alebo Jánošíkom. Bohatým bral a ukradnuté potom rozdeľoval chudobným. El Malverde má tri kaplnky - okrem Mexika v Kolumbii a v Los Angeles. O ochranu ho totiž najčastejšie prosia drogoví díleri, ale medzi jeho údajné schopnosti patrí aj ochrana ilegálnych emigrantov z Mexika do USA. V inom stánku vás vyľaká Santa Muerte - Svätá smrť, ďalšia obľúbená postava mexickej kultúry. Skôr ako si ju stihnete poriadne prezrieť, vedľa vás sa objaví pani, ktorá ponúka čítanie z ruky či očistenie od všetkého zlého. Vzápätí začujete slová neďalekého predavača. „Na čo to potrebujete?“ pýta sa zákazníčky. „Nuž, na schudnutie,“ odpovedá hanblivo. Zaručeným liekom sú väčšinou vysušené bylinky. Každej z nich pripisujú nejaké pozitívne účinky. Ďalšieho predavača sa pýtame, čo je to za drevo. „Koľko mi zaplatíš, keď ti to vysvetlím?“ odpovie bez zaváhania. Zarazí nás to, ale chápeme ho. Každému ponúka to, čo môže speňažiť. Turisti vyhľadávajú atrakcie a zážitky, ale tradičnej medicíne neveria. Mexičania, naopak, sem naozaj chodia hľadať pomoc. Vraj na trhu nájdete všetko, čomu verili ešte obyvatelia starého Teotihuacánu - najvýznamnejšieho osídlenia mezoamerickej kultúry. Čerstvý harmanček, rozmarín, koriander - staršia pani ich prekladá z miesta na miesto. „Všetky sú z mojej záhrady,“ vraví hrdo. Kolegyňa v stánku vedľa si kráti dlhú chvíľu vyšívaním. Nad ďalšou, ktorá čistí agávu, visia kopýtka srniek i hadie kože - vraj sa namelú a môžu sa pridať do jedla ako koreniny. Iná pani predáva škrupinky z vlašských orechov. Robí z nich čaj, ktorý podľa nej pomáha so zastavením krvácania.

Bylinky a cirkev

Na internete nájdete príbeh, ako sa istý turista nezhodol s miestnym predajcom a keď sa vrátil domov, zhoršil sa mu zdravotný stav. Lekári nevedeli, čo sa s ním deje, všetky testy boli v poriadku. Až keď sa vrátil na Mercado de Sonora a požiadal predajcu, aby ho zbavil kliatby, uľavilo sa mu. Či už podobným veciam veríte, alebo nie, na trhovisko rozhodne treba ísť s otvorenou mysľou a rešpektom pred vierou miestnych. Ten nechýba ani kňazovi z neďalekého kostola.

Stretávame sa s ním v jednej z uličiek. Svätenou vodou kropí bylinky aj kožu zvierat, predajcom dáva na čelo krížik. „Je to moja vnučka,“ vraví s úsmevom a pokračuje ďalej uličkou. Predajcovia za požehnanie prispievajú do kasičky. Tradičná mexická medicína a náboženstvo či mágia boli po celé storočia prepojené. Smutný je pohľad na predajcov zvierat. V maličkých klietkach nájdete na sebe natlačené najrozličnejšie živé tvory - od kačiatok a malých chameleónov až po šteniatka. Vraj s papiermi. Naopak, veselé sú deti, ktoré sa stretli v uličke s pomaľovanými klaunami. A ešte šťastnejšie sú tie, ktorým rodičia kúpia dvojmetrového plyšového medveďa, ktorý sa celý deň slní pri prašnej ceste. Tkanie na ulici: Takmer na všetkých mexických trhoch nájdete aj tradičné oblečenie. Ale v meste Mexiko si ho môžete skúsiť vyrobiť. Priamo na rohu dvoch ulíc obľúbenej štvrte La Roma. La Flor de Xochistlahuaca je združenie žien, ktoré tkajú oblečenie typické pre štát Guerrero. Šesť účastníčok workshopu tkania sedí na zemi, nite majú uviazané o stromy a svoje chrbty. Okolo nich chodia tri mladé ženy, už oblečené vo výsledných šatách. Trpezlivo vysvetľujú, ako na to. A nie je to jednoduché! „Niektoré vzory tkáme aj viac ako pol roka, ak pracujeme každý deň päť hodín,“ vysvetľuje Yezi. Je jednou z hlavných postáv združenia, ktoré sa snaží predávať svoje výrobky za férové ceny, bez sprostredkovateľov. Aj takéto workshopy sú spôsob, ako o sebe dávajú vedieť. „V našej dedine všetky ženy tkajú. Posúva sa to z generácie na generáciu,“ vysvetľuje mladá Mexičanka, hoci priznáva, že mladé ženy už nemajú taký záujem ako kedysi. Tradičné oblečenie aj samy nosia. Zatiaľ čo v mnohých krajinách sa od tradičného oblečenia čoraz viac upúšťa - predovšetkým u mladej generácie -, Mexičanky sa rady vyparádia do tkaného či vyšívaného.

Yezi však nielen tká, ale má aj prácu na úrade v susednom meste. Žije s mamou, ktorá zarába iba tkaním.Guerrero nemá v Mexiku najlepšiu povesť, sami Mexičania tam z bezpečnostných dôvodov neodporúčajú cestovať. Ženy však aj takto dávajú najavo, že sú hrdé na to, odkiaľ pochádzajú. Na rohu dvoch ulíc hrá živá hudba, zatiaľ čo účastníčky workshopu sa trápia so vzormi. Na stenu domu maľuje mladík nový obraz - vkusný street art patrí ku koloritu hlavného mesta. Z prvého poschodia kričí domáci, dokedy ešte bude vyhrávať muzika, odpoveď „štvrť hodiny“ ho uspokojí dostatočne na to, aby zavrel okno a nechal workshop pokračovať.

Mesto lásky

Taxikár, ktorý nás vezie z Romy, vraví, že v mexickom hlavnom meste musíš vedieť, do akej sociálnej triedy patríš - a podľa toho si aj vybrať miesto, kde budeš žiť. „Ak máš peniaze a nasťahuješ sa k chudobným, nezapadneš,“ tvrdí. Všetci vedia, ktoré štvrte sú tie lepšie - čo v prípade mexickej metropoly znamená bezpečnejšie - a do ktorých sa po zotmení neoplatí chodiť. Ak to aj ako cestovateľ neviete dopredu, vo štvrtiach to rýchlo pocítite. Mesto Mexiko netreba preto súdiť podľa návštevy jednej časti. Ucelený obrázok človek nadobudne až vtedy, keď sa zavezie do viacerých štvrtí, vyskúša v nich nájsť kaviareň alebo sa prejde po tamojších uličkách. Vystupujeme v Coyoacáne - to je tá lepšia z častí. V nedeľu je preplnená, nielen turistami, ale aj miestnymi.

Mexičania vedia, ako si užiť voľné dni - vydajú sa za umením, do parkov, za dobrým jedlom. A Paríž za mesto lásky označujú iba tí, čo neboli v Ciudad de México. Parky tu totiž patria takmer výhradne zamilovaným dvojiciam, ktoré sa - na rozdiel od tých európskych - nehanbia v akomkoľvek veku prejavovať si navzájom náklonnosť aj na verejnosti. Coyoacán je známy vďaka Múzeu Fridy Kahlo. Modrý dom - ako nazývajú miesto, kde žila Frida s umelcom Diegom Riverom - vás vráti o storočie dozadu. Môžete sa vžiť do ťažkého osudu významnej maliarky, ktorá je v Mexiku všadeprítomná. Nájdete ju na päťstopesových bankovkách, na obrazoch, je motívom street artu aj módy. Ale je tu ešte jeden dom, ktorý je s Fridou spojený - dom Leva Trockého. Veľký ruský revolucionár bol najbližší Leninov spolupracovník. Nakoniec ho Stalin dal zavraždiť, takisto veľkú časť jeho rodiny.

Ruský revolucionár v Mexiku

Casa roja, Červený dom, stojí na ulici, ktorou kedysi tiekla rieka. Dnes je tu niekoľkoprúdová cesta, na ktorej nikdy nie je ticho. Rieka tečie popod ňu. Z druhej strany je Viedenská ulica. Pri vymýšľaní názvov ulíc sa v každej štvrti Mexika inšpirujú niečím iným - v Coyoacáne sú to hlavné mestá, v Polancu mená významných filozofov či umelcov, v centre majú ulice názvy štátov. Dom je zo začiatku 20. storočia, nábytok je pôvodný podobne ako klietky pre králiky a sliepky v dokonale upravenej záhrade. „Ako každý intelektuál aj Trockij potreboval niečo, čím by sa odreagoval - tak choval zvieratá,“ vysvetľuje miestny sprievodca. Na stenách visia fotografie pôvodom Ukrajinca s jeho významnými mexickými priateľmi. Práve vďaka urgovaniu Diega Riveru u vtedajšieho prezidenta Lázara Cardenasa udelili Trockému v Mexiku azyl. Spoločne s manželkou Nataliou Sedovovou žili v Modrom dome u Diega a Fridy, s ktorou mal revolucionár pomer.

Po hádke s Diegom sa na posledných 15 mesiacov Trockého života presťahovali do Červeného domu. Záhrada je červeno-zelená a dom zvonku vyzdobený popínavými rastlinami. Vnútrajšok je zariadený tradičným mexickým nábytkom, pomaľovaným tradičnými motívmi. Je však chladný. Hrubé múry, ale i zamurované okná nepúšťajú dovnútra dostatok svetla. Zamurovali ich takmer všetky po prvom pokuse o atentát na ruského revolucionára. Trockij prežil aj druhý útok, tretí v auguste 1940 sa mu už stal osudným. Na Stalinov príkaz mu Španiel Ramón Mercader roztrieštil hlavu sekerkou na drvenie ľadu.

Tento text vznikol s podporou Literárneho fondu.

Vianočné tipy na darček