Ničenie v priamom prenose: Jedno z posledných barbarských videí radikálov pochádza z Hatry.

Barbarstvo či biznis? Ničenie pamiatok radikálmi je možno iba divadlo

Radikáli z Islamského štátu vraj ničia iba kópie cenných pamiatok. S originálmi obchodujú. Podľa niektorých informácií si islamisti najímajú hľadačov, ktorí prekutrávajú archeologické náleziská.

Irak, mestská pevnosť Hatra, začiatok marca 2015. Muž - jeho hlavu nevidieť - tlčie do reliéfu na múre, až kým nespadne na zem. Ďalšie zábery štyridsaťtrisekundového videa, ktoré sa pred pár dňami objavilo na internete, sú podobné.

Mužské torzá s krompáčmi, kladivami, prípadne so samopalom drvia historickú stavbu. V jednej chvíli to takmer vyzerá, že to je len príprava na jej renováciu, arabský komentár však zmäteného diváka rýchlo vyvedie z omylu. „Ničíme ich, aby ich ľudia neuctievali namiesto boha.“

Pozrite si video:

Divadlo?

Tento klip je len jedným z mnohých, ktorými radikáli z hnutia Islamský štát dávajú zvyšku sveta najavo, kto je tu - alebo kto by tu mal byť - pánom. Hoci sa tvária, že všetko nové je zlé, moderné médiá im očividne neprekážajú. Naopak, našli sa v nich a im vďačia za značnú časť svojej „slávy“.

Dokumentácia barbarského ničenia pamiatok, ktoré vraj protirečia skutočnému islamu a navádzajú na modlárstvo, je popri brutálnych popravách najvyužívanejšou formou propagandy radikálov z Islamského štátu. V priamom prenose im takto padlo za obeť múzeum v irackom Mosule, pamiatky v Nimrúde či Hatra.

„Vznešené“ dôvody sú však podľa expertov často iba zásterkou pre naivných trubirohov, ktorí radikálov obdivujú. Tí v skutočnosti s pamiatkami čulo obchodujú na čiernom trhu so starožitnosťami a získavajú tak peniaze na svoje fungovanie.

Ba dokonca sa špekuluje, že niektoré rabovačky boli iba dobre zohratým divadlom, kde islamisti ničili iba kópie a originály už dávno zmizli za hranicami. Tento biznis má podľa odhadov vyniesť radikálom najmenej sto miliónov dolárov ročne.

Čítajte viac:

Nechutnosti ISIS: Nestačí im ničenie pamiatok, chvália sa ešte videom

K zberateľom na Západ

„Režú sochám hlavy a predávajú ich zločincom a priekupníkom so starožitnosťami. Hlavy totiž idú výborne na odbyt a sú najdrahšie,“ tvrdí riaditeľ irackého múzea v Bagdade Kaís Husajn Rašíd v reakcii na barbarské akcie islamistov. „Vravia, že im ide o boj za správnu vieru. A svojimi činmi sa chvastajú.“

Mestská pevnosť Hatra, stará dvetisíc rokov, zďaleka nie je jediné miesto, ktoré neodolalo vyčíňaniu radikálov. Už predtým vyplienili, zdevastovali a vykradli staroveké pamiatky v sýrskej Palmýre, Aleppe i Rakke, ale tiež v irackom Mosule a Nimrúde.

Až neuveriteľne znie, že podľa odborníkov artefakty - predovšetkým sochy, šperky a rôzne nádoby - putujú na Západ, najmä do Spojených štátov. Mnohé sú pritom kradnuté na objednávku.

Podľa niektorých informácií si islamisti najímajú hľadačov, ktorí prekutrávajú archeologické náleziská. Tých potom „vypaľujú“ a berú dvadsať až päťdesiat percent z nálezu. Morálka ide bokom na oboch stranách. Veď pre miestnych obyvateľov tieto „divoké vykopávky“ často predstavujú jediný zdroj príjmu.

Miliónové zisky

„Nevieme, čo presne ukradli napríklad v Nimrúde. Ale môj súkromný odhad je, že tieto predmety sa budú predávať pomerne dobre, pretože sú to nové nálezy,“ hovorí pre idnes.cz archeológ Karel Nováček. „Pri nálezoch z muzeálnych zbierok je oveľa vyššie riziko, pretože ich každý pozná. V tomto prípade je malé.“

Analýzy príjmov teroristov z Islamského štátu ukazujú, že zisky z predaja historických cenností sú na druhom mieste - medzi únosmi, krádežami, rabovaním a financovaním bohatými „mecenášmi“.

Aj keď ich činy UNESCO označuje termínom vojnový zločin, z odhalenia si nerobia ťažkú hlavu. Napríklad na verejnom aukčnom portáli eBay sa objavilo väčšie množstvo mincí z Apamey po šesťdesiat až stodvadsať dolárov.

Podľa irackých bezpečnostných síl za posledný rok dovoz pamiatok z Iraku a zo Sýrie do Ameriky - obchoduje sa aj cez Libanon a Turecko - vzrástol o sto percent a zisk iba z jedinej sýrskej oblasti priniesol islamistom 36 miliónov dolárov. Skutočné škody na historickom dedičstve sú však nevyčísliteľné.

„Je smutné, že nachádzajú taký ústretový trh, aj keď je to ilegálne a predovšetkým amorálne, že sa na tom bohatí ľudia v západných krajinách takto aktívne podieľajú,“ komentuje „obchodné aktivity islamistov“ v rozhovore pre ČT24 predseda Českého národného komitétu ICOMOS Jozef Štulc.

Zbíjačky, výbušniny aj buldozéry

Na margo ničenia Štulc hovorí, že ide hlavne o snahu získať peniaze na vojnu a šokovať svet „čo najokázalejším prejavom barbarstva, podobne ako v prípade rezania hláv zajatcom“.

Radikáli sú pri svojich výčinoch naozaj vynachádzaví. Tam, kde im nestačia kladivá, elektrické zbíjačky, zbrane a výbušniny, berú si na pomoc ťažkú techniku.

Ako začiatkom marca v Nimrúde, kde likvidovali historické skvosty pochádzajúce ešte z čias starovekej Asýrie pomocou buldozérov. Nimrúd, ktorého dejiny siahajú až do druhého tisícročia pred naším letopočtom, pritom bez väčšej ujmy prežil všetky vojny - vrátane americkej invázie do Iraku.

Ktovie, či súčasným nájazdom odolali tamojšie najznámejšie sochy - obrovskí okrídlení mytologickí démoni lamassu v podobe levov a býkov s ľudskou hlavou.

Ešte šťastie, že zlatý poklad starý tritisíc rokov, ktorý objavili v trezoroch v zaplavených ruinách bagdadskej centrálnej banky v deväťdesiatych rokoch 20. storočia, je schovaný na bezpečnom mieste v Bagdade.

Keď horia knihy

Múry mosulskej knižnice však svoje poklady ochrániť nedokázali. Budovu - podobne ako predtým viaceré tamojšie mešity a svätyne - radikáli nemilosrdne vypálili a písomnosti zničili. Nenávratne tak zmizlo asi osemtisíc vzácnych zväzkov, viaceré boli zapísané v zozname UNESCO.

Podľa niektorých svedectiev islamisti navŕšili knihy, rukopisy a dokumenty na obrovskú kopu a prinútili študentov a miestnych vzdelancov, aby sa pozerali, ako ich požierajú plamene. Mnoho ďalších písomností - zrejme tých najcennejších - údajne odviezli, ktovie kam.

Mimochodom, mosulskú knižnicu vojaci nezničili prvý raz. V roku 2003 ju počas invázie poškodili americké vojská - zostali z nej iba trosky. Zmizlo vtedy i veľa rukopisov, väčšinu sa však podarilo zachrániť. Najmä vďaka ľuďom, ktorí ich schovali doma. Knižnicu neskôr pomáhali obnoviť aj irackí milionári.

Nič nové, no desivé

V roku 1954 UNESCO vydalo medzinárodnú dohodu, ktorá zaväzuje štáty, že nebudú zneužívať pamiatky na vojenské účely a nebudú na ne útočiť. Podpísala ju väčšina civilizovaných krajín, „pre túto oblasť však neplatí“, hovorí Josef Štulc.

„Deštruktívne vlny, či už samovoľné, alebo ukryté pod nejaký ideologický program, sprevádzajú dejiny ľudstva odpradávna,“ vysvetľuje na idnes.cz archeológ Karel Nováček. Napokon, neboli cudzie ani kresťanom. Stačí si spomenúť na pálenie kníh a učencov inkvizíciou, nacistami i ortodoxnými katolíkmi, ktorí videli zlo v takej neškodnej literatúre ako Harry Potter.

Knihy i sochy ničili dobyvatelia i komunisti - v roku 1954 im padla za obeť trebárs Štefánikova socha v Bratislave pri Redute. Nehovoriac o dešpekte k dejinám, aký prejavili realizátori a objednávatelia nových parlamentných garáží na Bratislavskom hrade. Neváhali navždy pochovať unikátne archeologické náleziská.

Vyčíňanie radikálov v Iraku a v Sýrii však podľa Nováčka nemá obdobu. „Prišli priamo so zoznamom stavieb, ktoré budú zničené, a podľa toho ich odstreľujú. Zaráža ma tá systematickosť. To je to, čo sa mi vidí desivé.“

Orientalista Ondřej Beránek je presvedčený, že Islamský štát sa takto „snaží vymazať odlišné tradície z pamäti ľudí. Budúca generácia má poznať už iba prostredie, ktoré je v súlade s ich interpretáciou viery“. Zatiaľ sa im to darí až neuveriteľne ľahko.

Rýchlo miznúcu históriu sa však ešte pokúšajú zachrániť archeológovia. Aj keď už zväčša zachytia iba jej virtuálnu stopu. Takto funguje napríklad medzinárodná iniciatíva Projekt Mosul, ktorej cieľom je vytvoriť virtuálne mosulské múzeum a pomocou fotografií oživiť to, čo zničili islamisti.

Českí vedci zas chcú „zakonzervovať“ Mosul prostredníctvom satelitných snímok. Výsledkom má byť databáza zničených budov.

Nenávratne zničené

Budhovia v afganskom Bamjane: Vytvorili ich v šiestom storočí. Hlavné časti boli vytesané priamo do pieskovcových skál, detaily dotvorené hlinou a kameňmi. Väčšia socha mala vyše päťdesiat metrov, menšia tridsať.

Dlhé roky odolávali ničeniu vojnami i náboženskými konfliktmi. Až v roku 2001 ich takmer úplne rozstrieľali príslušníci Talibanu - dôvodom bol náboženský fanatizmus, klebetí sa však aj o tom, že išlo o odvetu za prísne sankcie, ktoré na Afganistan uvalilo OSN.

Veľká mešita, Aleppo, Sýria: Jedna z najstarších a najväčších mešít na svete bola vybudovaná v roku 715 a údajne sú v nej uložené ostatky svätého Zachariáša, otca Jána Krstiteľa. V jedenástom storočí sa jej súčasťou stal nádherný minaret, ktorý však padol za obeť sýrskej občianskej vojne v roku 2013. Vážne poškodené boli aj steny a nádvorie mešity.

Nimrúd, Irak: Staroveké asýrske mesto ležalo na rieke Tigris a svoje meno dostalo podľa lovca Nimroda. Jeho počiatky spadajú už do 23. storočia pred naším letopočtom, najväčšiu slávu však zažilo až okolo roku 880 pred Kristom. Nachádzalo sa tam množstvo vzácnych historických stavieb, sôch a písomností.

Slávny nimrúdsky poklad - zbierku 613 zlatých klenotov a drahokamov - objavili v roku 2003 v sejfe bagdadskej banky. Vo februári 2015 ho zničili islamskí fanatici, keďže oblasť okupuje Islamský štát, úplný rozsah škôd nie je známy.

Jonášova hrobka, Mosul, Irak: Podľa legendy tu odpočíval biblický Jonáš aj so zubom veľryby, ktorá ho zhltla na príkaz Boha. Postavili ju niekedy v 8. storočí pred naším letopočtom a ako hrobka významnej postavy kresťanských dejín nemala šancu na prežitie. Radikáli z Islamského štátu ju vyhodili do povetria v roku 2014.

Palmýra, Sýria: „Oáza v sýrskej púšti“ a v antike jedno z najvýznamnejších miest Sýrie. Turisti ju vyhľadávali pre architektonické skvosty - tunajšia architektúra ovplyvnená gréckou a rímskou patrila vo svojom období medzi najpokročilejšie.

Medzi najvzácnejšie pamiatky patril Chrám boha Bela, Tetrapylon i Agora. Existujú obavy, že boli vážne poškodené rabovaním islamistov.

Mestská pevnosť Hatra, Irak: Hatra bola hlavným mestom Partskej ríše. Pravdepodobne ju založili nasledovníci Alexandra Veľkého okolo roku 300 pred naším letopočtom.

Jej nádherné stavby a hradby sa zachovali v perfektnom stave. Islamisti ju obsadili v roku 2014 a využívali ako sklad zbraní. Podľa videa, ktoré dali na internet, ju začiatkom marca zničili.

Múzeum v Mosule: V druhom najväčšom irackom múzeu boli vystavené gigantické sochy z Hatry aj artefakty z archeologických vykopávok z bývalej asýrskej metropoly Ninive. Kurátori sa chystali po zreštaurovaní opäť ukázať verejnosti 173 unikátnych exponátov. Podľa videí ich islamisti zničili, možno rozpredali.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní