Vegánska výživa: Musí byť pripravená zvlášť starostlivo. Vyžaduje dostatočné vedomosti o výžive a plánovitý prístup.

Bič na nezodpovedných rodičov: Za nútenie detí do vegánstva by mohli byť dva roky basy

Taliansky parlament má na stole kontroverzný návrh zákona. Predpokladá až dvojročné tresty väzenia pre rodičov, ktorí nútia svoje deti k vegánstvu. Návrh reaguje na viaceré prípady podvyživených detí v dôsledku práve vegánskeho stravovania.

Návrh predložila opozičná strana Forza Italia (FI) expremiéra Silvia Berlusconiho. Informovala o tom agentúra APA. „Dospelí sa samozrejme pre vegánsku výživu rozhodnúť môžu. Problém ale nastáva, keď tento spôsob stravy nanútia deťom,“ uviedla poslankyňa za FI Elvira Savinová.

Ročný chlapček vážil ako by mal len tri mesiace

Návrh zákona v talianskom parlamente predpokladá rok väzenia pre rodičov, ktorí nútia k vegánstvu maloleté deti vo veku do 16 rokov. V prípade detí mladších ako tri roky navrhujú poslanci FI dvojročný trest.

V poslednom roku odobrali talianske úrady niekoľkým rodičom dieťa kvôli veganskému stravovaniu v rodine. Napríklad minulý mesiac médiá priniesli prípad vážne podvyživeného štrnásťmesačného syna vegánskych rodičov z Milána, ktorý vážil len päť kilogramov, čo zodpovedá asi trojmesačnému dieťaťu.

V júni skončilo kvôli vegánstvu na jednotke intenzívnej starostlivosti v Janove vážne podvyživené dvojročné dievčatko.

Najväčšia obava – nedostatok živín

Správna výživa je jedným zo základných predpokladov optimálneho rastu, ako aj telesného a duševného vývinu dieťaťa. Vo všeobecnosti platí, že čím je dieťa mladšie, tým viac je pri nesprávne zostavenej strave ohrozené nedostatkom živín a z neho vyplývajúcimi poruchami zdravia.

„Tým, že dieťa rastie a vyvíja sa, nároky organizmu na prísun živín sú vyššie než u dospelého človeka. Aj preto nedostatočná výživa v detstve môže zapríčiniť závažnejšie následky než v dospelosti,“ upozorňuje doktorka Katarína Babinská, ktorá vykonáva expertíznu a konzultačnú činnosť v oblasti výživy.

Výživu možno považovať za správnu, ak dodáva všetky živiny – bielkoviny, tuky, sacharidy, vitamíny i minerálne látky v množstvách zodpovedajúcich potrebám organizmu. Najprirodzenejšie to dosiahneme pestrou stravou. „Ak sa zo stavy vylúčia niektoré dôležité a výživné potraviny, vzniká riziko, že dieťaťu budú niektoré živiny chýbať,“ hovorí Babinská.

Odmietajú: Vegáni nejedia mäso, mliečne výrobky či vajíčka, niektorí ani med.FOTO: Július Dubravay

Hlavnou obavou pri vegánskom spôsobe stravovania je práve nedostatočný prívod živín a z neho vyplývajúce poruchy zdravia. Vegáni odmietajú jesť všetku potravu živočíšneho pôvodu, teda mäso, mliečne výrobky či vajíčka, niektorí aj med. Živočíšne potraviny sú pritom pre človeka hlavným zdrojom vápnika, železa, či zinku. „V prípade vitamínu B12 alebo vitamínu D dokonca ich jediným potravinovým zdrojom, pretože tieto sa v rastlinnej strave nenachádzajú,“ vysvetľuje odborníčka.

Prakticky ťažko dosiahnuteľné

„Výskumné štúdie potvrdzujú, že ak sa vegánska strava zostavuje pestro, plánovito a s dostatočnými vedomosťami o výžive, dokáže zabezpečiť dostatočné množstvo živín i pre dieťa v období rastu a vývoja,“ hovorí Babinská. Tento názor podporujú aj renomované organizácie ako Americká pediatrická akadémia alebo Americká dietetická asociácia.

Vyvážená vegánska strava a má i svoje benefity – nebýva energeticky nadbytočná, je bohatá na zložky, ktoré sú v zmiešanej strave nezriedka nedostatočne zastúpené – viaceré vitamíny, minerály, či vlákninu alebo ochranné bioaktívne látky a má priaznivé účinky na zdravie.

„Žiaľ, odborná literatúra popisuje a aj prax preukazuje, že nemalé percento detí konzumujúcich vegánsku stravu skutočne trpí nedostatkom živín, často ide o železo alebo vitamín B12,“ uvádza Babinská. Príčinou je nesprávne zostavený jedálniček.

Dojčatám radšej nie

„Zistilo sa, že ak motívom, prečo sa rodina stravuje vegetariánsky, sú náboženské, duchovné alebo ekologické dôvody, riziko nedostatočného príjmu živín je vyššie. Naopak, ľudia, ktorých motivuje k vegetariánstvu snaha žiť a stravovať sa zdravšie, majú zväčša lepšie vedomosti o výžive a jej vplyve na zdravie a vedia si zostaviť vyváženejší jedálniček,“ opisuje doktorka Babinská.

Ak sú rodičia rozhodnutí pre vegetariánsku výživu svojho dieťaťa, odporúča uprednostniť lakto-ovo vegetariánsku stravu. „Prax ukazuje, že pri prísnych formách vegetariánstva ako napr. vegánska výživa, nie je jednoduché zostaviť vyváženú stravu, ktorá by zabezpečila dostatočné množstvo živín, a to najmä u mladších detí,“ hovorí odborníčka na výživu.

Aj preto Európska spoločnosť pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN) neodporúča podávať vegánsku výživu dojčatám a malým deťom, naopak odporúča podávať aspoň 500 ml materského mlieka, resp. umelého mlieka alebo mliečnych výrobkov. „Nesprávne zostavená vegánska strava však môže narušiť aj zdravie dospelého,“ pripomína Babinská.

Na čo treba dávať pozor

Vegánska výživa, musí byť pripravená zvlášť starostlivo, aby obsahovala všetky živiny v dostatočnom množstve, spĺňala potreby detského organizmu a neohrozila jeho zdravý vývoj. To si vyžaduje dostatočné vedomosti o výžive a plánovitý prístup, či už zo strany rodičov alebo dieťaťa, ktoré sa rozhodlo pre vegánsku výživu. Podľa doktorky Babinskej je tiež vhodné, aby dieťa sledoval aj lekár.

„Dôležité je dbať na čo najväčšiu pestrosť stravy. Základom výživy majú byť rastlinné potraviny s vysokou výživovou hodnotou – strukoviny, celozrnné obilniny, ovocie, zelenina,“ radí Babinská. Kvalitné rastlinné oleje a olejnaté plodiny pomáhajú zabezpečiť dostatočný príjem kalórií pre rastúci detský organizmus. „Nie všetky potraviny na rastlinnej báze sú zdravé a výživné, ako napr. croissanty alebo čipsy s prebytkom tuku, biele pečivo, sladené nápoje a sladkosti s prebytkom cukru, nakladaná zelenina s prebytkom soli a pod.,“ upozorňuje Babinská. Ako ďalej pokračuje, nielen nevegetariánske, ale i vegetariánske, či vegánske deti majú špecifické chuťové preferencie typické pre detský vek a často odmietajú konzumovať nutrične hodnotné potraviny (zelenina, strukoviny), naopak, obľubujú nutrične menej hodnotné pokrmy (sladkosti).

Čo najväčšia pestrosť: Základom výživy majú byť rastlinné potraviny, pozor, nie všetky sú zdravé a výživné.FOTO: SITA

Vynechanie mäsa, mlieka a vajec si vyžaduje zvýšený prísun rastlinných potravín bohatých na bielkoviny (strukoviny, výrobky zo sóje, celozrnné obilniny, zemiaky), vápnik (zelenina, strukoviny, orechy), železo (strukoviny, zelenina) a energiu (rastlinné tuky). Pozornosť je podľa doktorky Babinskej potrebné venovať aj potravinám bohatým na zinok a omega-3 mastné kyseliny.

„Významným zdrojom živín vo vegetariánskej výžive sú obohacované potraviny. Najmä pri prísnejších formách vegetariánstva je potrebné aj pravidelné podávanie vitamínov a minerálov v podobe doplnkov výživy.“

Voľba životného štýlu

Racionálne zostavená a vyvážená vegánska výživa predstavuje podľa Babinskej vedecky overený alternatívny spôsob výživy, ktorý umožňuje dosiahnuť vyváženejší príjem živín, má priaznivý vplyv na zdravie a je účinnou formou prevencie chronických degeneratívnych chorôb, na vzniku ktorých sa podieľa nesprávna výživa.

„Podobné priaznivé účinky na zdravie však možno docieliť aj zmiešanou stravou, obsahujúcou živočíšne i rastlinné potraviny, ak sa zostavuje pestro a podľa zásad správnej výživy,“ uzatvára odborníčka na výživu.

  • Katarína Oravská

    Ako editorka/redaktorka portálu Plus7dni.sk zodpovedá za tvorbu obsahu pre webovú stránku týždenníka. Vyhľadáva a spracúva vlastné témy, pracuje s foto a video podkladmi, ako aj  s analytickými dátami. Spravuje sociálny profil Plus 7 dní.

Vianočné tipy na darček