Boháči sa boja súdneho dňa: Skupujú nehnuteľnosti na Novom Zélande

Čoraz viac amerických boháčov si kupuje nehnuteľnosti na Novom Zélande. Aby sa mali kam uchýliť, keď nastane globálna pohroma.

Narýchlo si so sebou zoberú už dávno zbalené kufre, pridajú nejaké zbrane, zlaté mince a na motorke kúpenej výlučne na túto príležitosť sa odvezú na najbližšie letisko. Súkromným lietadlom sa prepravia na Nový Zéland vzdialený asi desaťtisíc kilometrov. Tam presadnú na vrtuľník, ktorým doletia k svojej dôkladne vybavenej pevnosti, kde ich už čakajú manželky s deťmi.

Keď sa konečne dostanú do bezpečia, zdvihnú padací most a v pokoji prežijú ďalšie desaťročia, kým sa situácia vo svete trochu neznormalizuje. Ako informuje denník Daily Mail, čoraz viac amerických boháčov plánuje práve takto postupovať v prípade katastrofy väčších rozmerov. A nie sú to žiadne nezáväzné plány do vzdialenej budúcnosti, ale konkrétne projekty, na ktorých milionári už odhodlane pracujú.

Survival Condo Project: Podnikateľ Larry Hall prerobil opustené podzemné jadrové silo v Kansase na slušné bývanie pre prípad katastrofy. Obchod sa mu už vyplatil. Na každom z pätnástich podlaží je luxusný apartmán. Predal už štrnásť, každý za tri milióny dolárov.
Survival Condo Project: Podnikateľ Larry Hall prerobil opustené podzemné jadrové silo v Kansase na slušné bývanie pre prípad katastrofy. Obchod sa mu už vyplatil. Na každom z pätnástich podlaží je luxusný apartmán. Predal už štrnásť, každý za tri milióny dolárov.
Foto: profimedia.sk

Nákup pozemkov

Prvý krok je zohnať si náhradné bývanie na dostatočne odľahlom a bezpečnom mieste. Prím, zdá sa, hrá Nový Zéland. Za prvých desať mesiacov minulého roka kúpili cudzinci - väčšinou Američania a Austrálčania - v malebnom ostrovnom štáte pozemky o rozlohe vyše 3 500 štvorcových kilometrov. Medziročne je to až štvornásobný nárast. Zďaleka pritom nejde len o snahu zohnať si dovolenkové sídlo, čoraz častejšie je motívom práve útek pred „súdnym dňom“.

Ako vo svojej investigatívnej reportáži napísal časopis New Yorker, katastrofami sú posadnutí najmä boháči z oblasti informačných technológií. „Viac ako päťdesiat percent miliardárov zo Silicon Valley si zaobstaralo nejakú formu poistky pre prípad apokalypsy,“ tvrdí spoluzakladateľ spoločnosti Linkedin Reid Hoffman. Pod pojmom „poistka v prípade apokalypsy“ naráža práve na nehnuteľnosti vo vzdialených krajinách, kam by sa boháči so svojimi rodinami mohli uchýliť, ak sa naša civilizácia začne uberať zlým smerom.

Slovo Nový Zéland sa vraj v najvyšších podnikateľských kruhoch bojí spomenúť. Medzi týmito ľuďmi je vraj akýmsi kódom, že hľadáte úkryt pred koncom sveta. Hrozí preto, že váš spolubesedujúci sprisahanecky žmurkne a vytasí sa so „zaujímavou ponukou“. „Viete, poznám brokera, ktorý predáva opustené silo pre medzikontinentálne balistické rakety s posilnenou ochranou pred jadrovým útokom. Vyzerá to ako zaujímavé miestečko, kde by sa dalo žiť v prípade núdze,“ naznačuje Hoffman, čo zhruba si môžete vypočuť.

Pri jazere

Pokiaľ ide o konkrétne mená, dopracovať sa k nim je už ťažšie. Súčasťou únikových plánov je totiž utajenosť. Médiá v tejto súvislosti najčastejšie skloňujú zakladateľa platobného systému PayPal Petra Thiela. Podporovateľ amerického prezidenta Donalda Trumpa si za desať miliónov zohnal 200-hektárový pozemok pri pobreží jazera Wanaka. To leží síce v odľahlých, ale nádherných novozélandských Južných Alpách, v ktorých sa okrem iného natáčali viaceré pokračovania Pána prsteňov a trilógie Hobit. Thiel si navyše už v roku 2011 v tichosti vybavil novozélandské občianstvo. Sám síce nikdy nepotvrdil, že odľahlý ostrovný štát je jeho „poistkou pre prípad apokalypsy“, ale niečo naznačil ďalší boháč Sam Altman, šéf spoločnosti Y Combinator. „Ak prepukne pandémia, odletím k Thielovi na Nový Zéland,“ povedal podľa denníka Daily Mail pri jednej príležitosti technologický magnát.

Peter Thiel: Magnát si dokonca vybavil novozélandské občianstvo.
Peter Thiel: Magnát si dokonca vybavil novozélandské občianstvo.
Foto: profimedia.sk

Mimochodom, o strachu silných mužov z konca sveta už v Silicon Valley kolujú vtipy. Jeden z nich na sociálnych sieťach zverejnila ekonomická žurnalistka Kara Swisherová. „V prípade súdneho dňa mám pre seba zlú a dobrú správu. Dobrá je, že vlastním bunker na Novom Zélande. A tá zlá? Mojím susedom je Peter Thiel.“

Únikové stratégie

Medzi ďalšími známymi Američanmi, ktorí vlastnia nehnuteľnosti na Novom Zélande, je napríklad finančník Julian Robertson či hollywoodsky režisér James Cameron. Ale podľa denníka Daily Mail sú tu aj ďalšie lákavé únikové destinácie. Veľký záujem medzi americkými miliardármi je napríklad o Čile, medzi ktorého prednosti patrí dobré letecké spojenie a nízke dane. Asi tristohektárový pozemok na Havajských ostrovoch si kúpil majiteľ Facebooku Mark Zuckerberg. Larry Ellison, zakladateľ spoločnosti Oracle, si dokonca kúpil 98 percent šiesteho najväčšieho havajského ostrova Lanai. Keďže magnáti hovoria o svojich nehnuteľnostiach ako o dovolenkových domoch, je ťažké odhadnúť, či by tieto ich investície v prípade núdze nemali slúžiť ako bezpečné útočisko.

Boháči sa však pripravujú na katastrofické scenáre aj iným spôsobom. Steve Huffman, 33-ročný spoluzakladateľ internetového diskusného fóra Reddit, je jeden z viacerých obyvateľov Sillicon Valley, ktorí si dali vylepšiť zrak pomocou laserovej chirurgie. Ako sa zdôveril časopisu New Yorker, ak v krajine zavládne globálny chaos, môže byť veľmi komplikované dopracovať sa k okuliarom, nehovoriac o kontaktných šošovkách.

Mark Zuckerberg: Zakladateľ Facebooku si okolo svojho havajského sídla už stavia plot.
Mark Zuckerberg: Zakladateľ Facebooku si okolo svojho havajského sídla už stavia plot.
Foto: profimedia.sk

Problémom môže byť aj munícia. Marvin Liao, vysokopostavený manažér v spoločnosti Yahoo, preto pre každý prípad navštevuje hodiny lukostreľby a zháňa zbrane, aby dokázal ochrániť svojich najbližších.

Ďalší milionári zasa majú vlastné teórie o tom, ako sa čo najlepšie pripraviť na súdny deň. Bývalý produktový manažér spoločnosti Facebook Antonio Garcia Martinez sa napríklad domnieva, že v krízových časoch nie je nevyhnutné uchýliť sa do odľahlých miest. Osobne si kúpil zalesnený pozemok na ostrove na americkom tichomorskom pobreží. Svoj záložný domov vybavil solárnymi panelmi, generátorom elektrického prúdu aj množstvom munície. Ostrov si vybral preto, že sa síce nachádza v ústraní mimo veľkých miest, ale nie je to žiadna opustená divočina. „Osamelý chlapík nedokáže čeliť rozzúrenému davu. Potrebuje zorganizovať miestne milície,“ vysvetlil.

O ďalších stratégiách prežitia sa môžete dočítať v rôznych facebookových skupinách venovaných tejto téme. Chlapíci zo Silicon Valley napríklad rozoberajú, či sa vypláca investovať do bitcoinov, aby ste sa ochránili pred prípadným kolapsom centrálnych bánk. Tiež rozoberajú, v ktorej krajine je najjednoduchšie získať občianstvo, ale aj aké sú šance utiecť v prípade náhleho prepuknutia krízy.

Sociálne napätie

No a čoho sa boháči najviac obávajú? Škála hrozieb je naozaj široká. Od zásahu asteroidu cez výbuch supervulkánu až po tretiu svetovú vojnu. Zdá sa tiež, že ich poriadne vystrašilo aj zvolenie Donalda Trumpa za šéfa Bieleho domu. Prvý týždeň po voľbách sa podľa denníka Daily Mail na kúpu domu v Novom Zélande zaregistrovalo až 13-tisíc Američanov, čo je 17-násobne viac než počas bežného týždňa.

No ako obzvlášť veľkú hrozbu vnímajú milionári vzrastajúce sociálne napätie. Jeden zo scenárov znie: Rôzne prístroje a roboty budú čoraz častejšie oberať ľudí o prácu. Tí sa vzbúria a svoj hnev upriamia na ľudí z oblasti informačných technológií, ktorí sú stelesnením pokroku a inovácií.

Pripadá vám takéto uvažovanie pritiahnuté za vlasy? New Yorker upozorňuje, že s ním prichádzajú ľudia, ktorí svoje bohatstvo získali aj vďaka schopnosti predpovedať vývoj. Bývalý vysokopostavený finančník zo Soros Fund Management Robert A. Johnson napríklad na nedávnom Svetovom ekonomickom fóre v Davose upozornil, že 25 manažérov hedžových fondov zarába viac ako všetci vychovávatelia v materských školách v Spojených štátoch spolu.

Priepasť sa prehlbuje. Najnovšia analýza organizácie Národný úrad ekonomického výskumu odhalila, že od sedemdesiatych rokov minulého storočia bežní Američania vôbec nepociťujú dôsledky rastu na svojej koži. Asi stosedemnásť miliónov Američanov zarába priemerne rovnako ako v roku 1980. Za ten čas sa príjmy najbohatšieho percenta takmer strojnásobili. „Ak by sme mali spravodlivejšiu distribúciu príjmov, ak by viac peňazí a energie prúdilo do verejných škôl, na parky a rekreáciu, umenie, zdravotnú starostlivosť, uvoľnilo by to veľa napätia v našej spoločnosti,“ tvrdí Johnson.

Ďalší pozorovatelia sa aj preto pozastavujú nad otázkou, či by pre bohatých nebolo efektívnejšie investovať peniaze do odstraňovania týchto príjmových rozdielov ako do okázalých projektov záchrany v prípade krízy. To by však zrejme nebolo až také vzrušujúce.


  • rb
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní