Pražský hrad: Krásne sídlo, no pre štátny rozpočet trochu pridrahé. Na malom obrázku súčasný český prezident Václav Klaus.

Bude Václav Klaus posledným prezidentom na Pražskom hrade?

Václav Klaus je možno posledný český prezident, ktorý sídli na Pražskom hrade.

Česko čakajú historicky prvé priame voľby prezidenta. Zatiaľ čo kandidáti sa už naplno venujú nadchádzajúcej kampani, čoraz viac občanov sa začína pýtať, aký má hlava štátu vlastne význam a koľko jeho úrad stojí daňových poplatníkov. Objavili sa dokonca úvahy o tom, aby sa v rámci úsporných opatrení prezident vysťahoval z historických, reprezentatívnych, ale na prevádzku mimoriadne drahých Hradčian do civilnejšieho sídla v podhradí.

Z hradu do podhradia?

Žiadny z európskych prezidentov a dokonca ani monarchov nemá taký výhľad zo svojho sídla, azda okrem monackého kniežaťa, ako práve česká hlava štátu z okien Pražského hradu.

Český týždenník Ekonom v tejto súvislosti pred pár dňami odštartoval mimoriadne búrlivú debatu o tom, či sa „republikánska hlava štátu má skutočne pozerať na občanov zo stredovekého hradu rovnako ako niekdajší panovník na svojich poddaných, respektíve či nezvyšuje genius loci Pražského hradu prezidentov neformálny vplyv a právomoci, a to dokonca až nad rámec ústavy“. „Prezident by sa mal z hradného komplexu okamžite vysťahovať. Primeraným sídlom by sa mala stať iná rezidencia. Dôstojná, najlepšie mimo historického palácového centra, napríklad na okraji hlavného mesta,“ tvrdí bez obalu politológ Rudolf Kučera z Karlovej univerzity. Novodobí hradní páni majú podľa neho vďaka svojmu sídlu sklony k velikášstvu. „Každý, kto príde na Pražský hrad a začne sa z výšky dívať na Prahu pod svojimi nohami, začne premýšľať o tom, ako sa má ‚nezmazateľne‘ zapísať do histórie. Od toho je potom relatívne blízko k presvedčeniu o vyšších schopnostiach a vlastnej moci,“ dodáva Kučera. Českú hlavu štátu v tom vraj podporuje aj ústava, pretože prezident napríklad môže vymenovať za premiéra prakticky kohokoľvek, bez ohľadu na výsledok volieb. Názorný príklad „velikášstva“ podľa Kučeru dáva i správanie súčasného prezidenta Václava Klausa, ktorý z komnát Pražského hradu proti vôli vlády zaryto bojoval proti Lisabonskej zmluve, kategoricky odmietol vyvesiť spoločnú európsku zástavu alebo „z trucu“ nevymenoval za sudcov kandidátov, ktorí sa mu zdali príliš mladí.

„Pražský hrad existuje viac ako tisíc rokov. To, že je sídlom prezidenta, pre mňa nie je výrazom monarchizmu, ale českej štátnosti. Keď sa pýtate, či by sa prezident mal odsťahovať inam, tak jednoznačne hovorím nie,“ zase striktne odmieta sťahovanie hlavy štátu ústavný právnik z Karlovej univerzity Václav Pavlíček. O tradíciách českej štátnosti a republikánskej tradícii spísal niekoľko odborných štúdií.

Hrad ako symbol moci

Pre väčšinu ľudí však Pražský hrad stelesňuje stáročnú kontinuitu českých dejín. „V jeho areáli stojí i Svätovítska katedrála, ktorá je sama osebe ďalším symbolom,“ spomína v tejto súvislosti historik Jaroslav Šebek s tým, že napríklad v čase vzniku prvej Československej republiky nikomu vôbec nenapadlo, že by sídlom prezidenta mal byť práve Pražský hrad. Lenže ľudia chceli mať svojho „váženého vodcu vládnuceho z dôstojného sídla“, a tak sa vraj Tomáš Garrigue Masaryk chtiac-nechtiac musel nasťahovať na Hrad. Hradčany pritom boli hlavným sídlom panovníka naposledy za Rudolfa II. na začiatku 17. storočia, potom väčšinou len chátrali. A aby to nebolo málo, začal „tatíček“ Masaryk využívať i zámok v stredočeských Lánoch a v slovenských Topoľčiankach. Túto prezidentskú tradíciu s honosnými sídlami si rýchlo osvojili aj komunisti a trvá prakticky dodnes.

Zvíťazia čísla?

Keby budúca hlava štátu opustila hradčiansky komplex, pomohlo by to predovšetkým prázdnej štátnej kase. Len prevádzka prezidentskej kancelárie totiž každý rok odkrojí priamo zo štátneho rozpočtu viac ako 330 miliónov korún, teda vyše trinásť miliónov eur. Viac ako dve tretiny z tejto sumy idú na údržbu Hradčian a letného sídla v Lánoch. To síce na prvý pohľad nie je až tak veľa, lenže pri podrobnejšom preskúmaní všetkých dokumentov, dotácií a prevodov novinári odhalili, že to zďaleka nie je konečná suma. Celkovo totiž napríklad len v minulom roku predstavovali náklady na prevádzku komplexu Pražského hradu takmer 660 miliónov korún, teda vyše 26 miliónov eur.

Podľa prezidentského kandidáta a šéfa strany TOP 09 Karla Schwarzenberga by sa nemalo na problém pozerať len optikou „úspor“. „Je to síce trochu iný prípad, ale keď sme boli na oslavách jubilea britskej kráľovnej Alžbety, bolo vidieť, ako táto sláva mala ohromný význam pre vzťah Britov k ich štátu. Aj u nás by si inštitúcie mali viac-menej uchovať svoju formu i sídla,“ poznamenal Schwarzenberg. „Pražský hrad je vrcholným symbolom českej štátnosti a jeho premena na výhradne turistickú atrakciu by bola absolútna fantazmagória. Historická Praha je už dnes z veľkej časti skanzenom pre turistov,“ súhlasí viceprezident Asociácie českých cestovných kancelárií a agentúr Tomio Okamura. Azda nikoho neprekvapí, že všetci českí prezidentskí kandidáti možnosť sťahovania z Hradčian kategoricky odmietajú. „Úvahy o vysťahovaní prezidenta z Pražského hradu sú nezmyselné. Hrad je po stáročia duchovným a politickým stredom nášho štátu, a to aj v čase republiky,“ vyhlásil napríklad Jan Fischer, ktorý zatiaľ v prieskumoch verejnej mienky vedie. „Tradície, ktoré sa v minulosti osvedčili, by sme mali zachovať,“ vyjadril sa v podobnom tóne ďalší favorit prezidentskej voľby, expremiér a exšéf českej sociálnej demokracie Miloš Zeman.

Šetrenie à la prezident

Nový český prezident sa však bude musieť výrazne uskromniť. V roku 2015 by mala prezidentská kancelária vyjsť už len s vyše 265 miliónmi korún, čo je zníženie o 73 miliónov v porovnaní s dneškom. Hlavu štátu čaká ešte jedna boľavá zmena. Vláda chce, aby si vrcholní činitelia vrátane prezidenta platili zahraničné cesty z vlastného rozpočtu. Ekonómovia upozorňujú, že možno by prezidentovi a jeho kancelárii stačilo lepšie gazdovať. Najvyšší kontrolný úrad totiž opakovane upozorňuje na chyby v hospodárení prezidentskej kancelárie. Prezidentské „vysťahovanie“ z Hradčian teda asi nebude až taká horúca téma. Mimochodom, v tejto súvislosti je dnes už len úsmevnou spomienkou príhoda prvého porevolučného prezidenta Václava Havla. Údajne ako prvú „súkromnú“ vec, ktorú si priviezol do svojej pracovne na Hrade, bol ďalekohľad. Netreba sa vôbec čudovať, výhľad je to totiž skutočne úžasný. Zamiluje si ho každý, aj budúci hradný pán.

Prezidentské sídla v Európe

Aj pohľad do Európy naznačuje, že potenciálne presťahovanie prezidenta stojí za zamyslenie. Porovnateľným sídlom, teda budovou so stáročnou históriou, ktorá bola rezidenciou stredovekých i novovekých monarchov, sa môže pýšiť len rakúsky prezident v cisárskom Hofburgu a Vladimir Putin v moskovskom Kremli. Tam je však tradícia trochu porušená, pretože ruskí cári od čias Petra I. väčšinou sídlili v Petrohrade. V Ríme prezident sídli v starobylom Kvirinálskom paláci (Palazzo del Quirinale), o žiadnu veľkú tradíciu však nejde. Talianski králi z neho vládli len v rokoch 1870 až 1946 a ani inak s Pražským hradom - ktorý patrí k najväčším starobylým hradom na svete - neznesie porovnanie. Na Slovensku je Bratislavský hrad múzeom a podobne dopadol aj krakovský Wawel, založený v roku 1040. Na múzeum premenili kráľovský palác nad Dunajom i silne národne cítiaci Maďari. Žiadne staroslávne sídlo nedodáva lesk prezidentskému úradu v susednom Nemecku. Tam hlava štátu sídli na okraji Berlína v zámku Schloss Bellevue, ktorý bol v roku 1786 postavený pre brata pruského kráľa. Ani vo Francúzsku, skutočnej prezidentskej republike, neobýva hlava štátu stredoveký Louvre ani veľkolepý Versaillský zámok, ale „len“ Elyzejský palác.

Palazzo del Quirinale: Sídlo talianskeho prezidenta. Foto: Profimedia.sk


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní