Rýchle preč: Fanúšikovia unikajú na plochu parížskeho Stade de France po správach, že vonku vybuchujú bomby.

Bude futbalový šampionát bezpečný? Teroristické útoky na športoviskách

Futbalový šampionát vo Francúzsku vraj teror neohrozí, UEFA o preložení či zrušení neuvažuje.

Ani 129 mŕtvych a vyše 350 zranených počas parížskeho útoku na nevinných ľudí v reštaurácii, na koncerte metalovej kapely a pred futbalovým štadiónom nezmenilo stanovisko Európskej futbalovej únie (UEFA). Majstrovstvá Európy na budúci rok vo Francúzsku budú.

„Sľubujeme bezpečné hry. Pre všetkých zúčastnených,“ píše sa v oficiálnom stanovisku najvyššieho futbalového orgánu v Európe. „Už vyše troch rokov funguje organizácia, ktorá spolupracuje s rôznymi inštitúciami na vytvorení bezpečného turnaja a systému, ktorý dokáže ochrániť každého účastníka.

Začneme presne podľa plánu 10. júna a skončíme 10. júla,“ vravia predstavitelia UEFA, rozhodnutí nenechať sa zastrašiť vyčíňaním teroristov.

Fontaine je proti

Stanovisko UEFA vydala v rovnaký deň, ako najlepší strelec majstrovstiev sveta 1958 vo Francúzsku Just Fontaine vyzval krajinu, aby si šampionát rozmyslela.

Dnes 82-ročný Fontaine sedel v piatok trinásteho v hľadisku Stade de France. Práve počas priateľského súboja domácich s Nemeckom sa teroristi pokúšali zaútočiť na fanúšikov. Na tribúnach sa ich tlačilo osemdesiattisíc.

„Trhá mi to srdce, lebo na šampionát som sa veľmi tešil, no myslím si, že by sme sa ho mali vzdať,“ povedal Fontaine nemeckému denníku Die Welt. „Nech si to zoberie na starosť ktokoľvek iný okrem nás. Strachu, že sa zopakuje čierny piatok, sa inak nezbavíme,“ vyzýva Fontaine.

Rodák z Toulouse musel stráviť na štadióne nečakané štyri hodiny navyše. Až potom mu polícia dovolila odísť. „Už predtým sme sa o majstrovstvá Európy 2016 báli. Teraz sa bojíme ešte viac,“ pridal sa k obavám o bezpečnosť prezident Francúzskej futbalovej federácie Noel Le Graet.

Krušné chvíle Nemcov

UEFA však nechce o presune šampionátu ani počuť. Mimochodom, druhý deň po útoku sa na svojej oficiálnej stránke tvárila ako mŕtvy chrobák. Kým ostatné médiá chrlili správy o parížskych zverstvách, na stránke UEFA sa zjavil len strohý referát o zápase. Kto komu prihrával a ako padli oba francúzske góly.

Pritom nemeckí hráči si ten deň budú pamätať do smrti. Najskôr ich z hotela vyhnala falošná bombová hrozba, potom boli nútení nocovať na štadióne.

Zo Stade de France išli priamo na letisko až o siedmej ráno, rozdelení po skupinkách v dodávkach, keďže organizátori sa báli riskovať a použiť oficiálny autobus nemeckej výpravy.

„Bola to príšerná, hrozná noc,“ komentoval neskôr dianie v Paríži tréner Nemcov Joachim Löw. „Keď sme pristáli vo Frankfurte, bol som presvedčený, že proti Holandsku hrať nebudeme, no teraz viem, že musíme. Bude to symbol slobody a demokracie,“ tvrdil tréner úradujúcich majstrov sveta o nasledujúcom zápase Nemcov, ktorý mal byť pár dní po útoku.

Nemohol tušiť, že zápas v Hannoveri proti Holanďanom sa ani len nezačne. Z rovnakého dôvodu - pre hrozbu teroristického útoku. „Mali sme konkrétne dôkazy, že niekto chce na štadióne odpáliť bombu,“ povedal pre nemeckú televíziu oblastný policajný šéf Volker Kluwe.

Zápas definitívne odvolali hodinu a pol pred výkopom, keď niektorí diváci už boli na štadióne. Napriek tomu môžu futbalisti hovoriť o šťastí. Podľa hovorcu tímu Jensa Grittnera už sedeli v autobuse, keď organizátori zápas zrušili. Ihneď sa presunuli na bezpečné, utajené miesto.

Optimista Mak

Po útokoch a hrozbách spozornela celá Európa. Aj naši futbaloví reprezentanti. Situáciu, že po historickom postupe Slovákov medzi európsku smotánku sa turnaj nemusí hrať, si však nedokážu predstaviť.

„Verím, že sa to už nebude opakovať,“ želal si po víťaznej rozlúčke s rokom a žilinskej výhre nad Islandom 3 : 1 autor dvoch gólov Róbert Mak. Ani obranca Ján Ďurica preloženie nečaká. „Len sa na maximum zvýšia bezpečnostné opatrenia,“ myslí si.

UEFA už prezradila, že zvýšenie nákladov na ochranu účastníkov by malo byť až trojnásobné. Vo francúzskych mestách Bordeaux, Lens, Lille, Lyon, Marseille, Nice, Paríž, Saint-Etienne, Saint-Denis a Toulouse to pravdepodobne bude vyzerať ako vlani na olympiáde v Soči. Teda čosi ako strážené väzenie.

Nad hlavami drony, neustále kontroly mobilných sietí a v uliciach tisícky členov bezpečnostných zložiek. V Soči ich bolo stotisíc.

O zrušení futbalového sviatku roka nemieni premýšľať ani Jacques Lambert, šéf organizačného výboru turnaja. „Len by sme nahrali teroristom. Štadióny sú stále bezpečné. Horšie je to v uliciach okolo nich,“ povedal francúzskej televíznej stanici RTL.

Výbor sa chystá rozhodovať o bezpečnosti v najbližšom čase. Mala by to byť hlavná téma zasadnutia výkonného výboru, ktorý sa v Paríži zíde 10. decembra. Dva dni pred oficiálnym žrebovaním základných skupín, ktoré zaujíma aj slovenských fanúšikov. Samozrejme, ak sa bude hrať.

Teror na športoviskách

1. Mníchov 1972 Palestínska teroristická organizácia Čierny september počas mníchovskej letnej olympiády v roku 1972 uniesla a neskôr zavraždila v olympijskej dedine jedenásť členov izraelskej výpravy - päť športovcov a šesť trénerov. Pri oslobodzovacej akcii zomrel nemecký policajný dôstojník a piati teroristi. Nemci kolegu nechtiac zastrelili sami.

Dokopy prišlo o život sedemnásť ľudí. „Bezpečnostné zložky predviedli počas zásahu tragický diletantizmus,“ povedal v septembri 2012 počas spomienkovej akcie pre AP prezident Ústrednej rady Židov v Nemecku Dieter Graumann.

Cieľom teroristov bolo dosiahnuť prepustenie 230 palestínskych väzňov. Nemci vraj o hrozbe vedeli tri týždne vopred, no odmietli Izraelčanom posilniť ochranu. Hry napriek útoku pokračovali.

2. Bomba v Atlante 1996 Bomba pod lavičkou v olympijskom parku zabila v júli 1996 dvoch ľudí a 120 zranila. Stál za ňou expert na výbušniny a bývalý vojak americkej armády Eric Rudolph, ktorý sa takýmto spôsobom snažil dosiahnuť zrušenie olympiády a zmenu vládnej politiky týkajúcej sa interrupcií a homosexuality.

Rudolph sa navyše domnieval, že olympijské hnutie propaguje globálny socializmus, a tak ho treba zničiť. Do batoha pridal množstvo klincov, aby zabil čo najviac ľudí, no park sa, našťastie, podarilo včas evakuovať. Policajtom trvalo sedem rokov, kým Rudolpha odhalili. Dnes si odpykáva doživotný trest v coloradskom väzení.

3. Panika v Liverpoole Príbeh so šťastným koncom. Jubilejný 150. ročník Veľkej liverpoolskej steeplechase, najslávnejších dostihov v Anglicku, sa mal konať v apríli 1997 pred 60-tisíc divákmi tradične v sobotu, no po bombových hrozbách Írskej republikánskej armády sa bežalo až o 49 hodín v pondelok. Pred zrakmi britskej kráľovskej rodiny, no už len s dvadsaťtisícovou kulisou!

Za 24 hodín však dostihový štadión a návštevníci prežili peklo, na aké určite nezabudnú. Po oznámení hrozby ľudia v panike utekali z budúceho miesta činu a keďže polícia miesto dostihov uzavrela, ostali bez áut aj možnosti ubytovania v Liverpoole - hotely boli totiž plné. Nepremávali ani autobusy, ktoré boli zaparkované v areáli.

Mnohých návštevníkov potulujúcich sa po okolí ubytovali na noc miestni. Bomby sa skutočne našli, no odpálili ich privolaní pyrotechnici. Kone nocovali na trávniku v neďalekom Haydock Parku.

4. Krvavý srílanský štart Štrnásť mŕtvych vrátane jedného ministra vtedajšej vlády. To bol výsledok výbuchu nálože, ktorú na Nový rok 2008 na štarte maratónu v srílanskom mestečku Weliwerija, 12 kilometrov od hlavného mesta, odpálili prívrženci miestnej organizácie Tamilskí tigri. Bomba zabila trénera miestnych bežcov aj bývalého olympionika Karunaratneho, sto ľudí zranila. Prezident v rámci odvety vyslal na sever republiky armádu, ktorá zastrelila asi sto rebelov.

5. Bostonské peklo v cieli Tragický maratón zažil 15. apríla 2013 aj americký Boston. Improvizované nálože, ktoré vybuchli v priebehu dvanástich sekúnd, zabili troch ľudí vrátane osemročného Martina Richarda. Zranilo sa 264 ľudí, sedemnástim museli amputovať nohy. Za útokom stáli čečenskí bratia Carnajevovci. Tamerlana policajti zastrelili, Džamerlan dostal trest smrti, v júli tohto roku požiadal o nový proces.

6. Madridská spúšť V máji 2002, pár hodín pred semifinále futbalovej Ligy majstrov, v Madride explodovala bomba v aute pred Štadiónom Santiaga Bernabéua, kde mali nastúpiť hráči konkurenčnej Barcelony proti domácemu Realu. Výbuch nikoho nezabil, no zranil 17 ľudí. Za útokom stáli členovia baskickej separatistickej organizácie ETA. Polícia vzápätí 11 jej členov zatkla. Reakcia UEFA? Zápas sa hral podľa plánu.

7. Iracké únosy Irackí športovci v roku 2006 čelili až trom útokom. Najskôr v máji uniesli pätnásť členov irackého taekwondového tímu, ktorý cestoval do tréningového kempu v Jordánsku. Nikto o nich viac nepočul, až o rok sa našlo pár metrov od diaľnice trinásť kostier a zvyšky športového oblečenia.

Niekoľko dní po únose dopadli rovnako dvaja tenisti a ich tréneri. V júli počas športovej konferencie v Bagdade uniesli 37-člennú výpravu športovcov a funkcionárov. Domov sa vrátili len trinásti.

„Posolstvo bolo jasné. Šport bol jednou z mála vecí, ktoré v Iraku napredovali. Takto chceli zabezpečiť, aby to tak v budúcnosti nebolo,“ komentoval zmiznutie reprezentantov šéf Irackého taekwondového zväzu pre LA Times Jamal Abdul Karim. Vojna sunitov a šiitov v krajine pokračuje dodnes.

8. Novozélandské šťastie Šťastie v nešťastí mali kriketisti Nového Zélandu počas turné v Pakistane v máji 2002. V hoteli sa odpálil samovražedný atentátnik. Zabil štrnásť ľudí, jedinou obeťou z tímu bol fyzioterapeut. Hráči okamžite turné zrušili a odleteli domov. Tak ako predtým kriketisti Srí Lanky, na ktorých pred zápasom s Pakistanom v meste Lahore útočila al-Káida - v čase, keď hráči prichádzali autobusom na štadión. Zranili deväť ľudí vrátane šiestich hráčov, no nik neumrel.

9. Autobus smrti v Togu V januári 2010 pri ceste na Africký pohár národov strieľali v Angole v provincii Cabinda miestni separatisti na autobus futbalistov Toga. Zabili troch ľudí, šoféra, asistenta trénera a hovorcu tímu, zranili deväť hráčov.

Všetci reprezentanti údajne až polhodinovú streľbu prežili. „Jedna z najhorších vecí, aké som v živote zažil,“ komentoval udalosti Emmanuel Adebayor, bývalá hviezda londýnskeho Arsenalu i Manchestru City.

O tri mesiace sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru, keďže ho vraj udalosť neprestáva mátať. O rok a pol sa však do národného tímu vrátil. Po uistení, že už je zaistená bezpečnosť tímu. Hráči Toga po nešťastí na prvý zápas nenastúpili, za čo ich z turnaja diskvalifikovali.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní