Přerov: Mal by sa stať stredobodom vodného koridoru Dunaj - Odra - Labe.

Budú mať Česi miliardový kanál?

V Česku opäť žije myšlienka výstavby kanála Dunaj - Odra - Labe za miliardy eur. Odpoveď, či sa to oplatí, by malo poznať do konca roka.

Okanáli Dunaj - Odra - Labe, ktorý by spojil trojicu riek vlievajúcich sa do iného mora, sa hovorilo už v osemnástom storočí. Odvtedy sa objavilo niekoľko projektov, no megalomanská stavba vždy zostala v štádiu úvah. Zo starých plánov však nečakane sfúkla prach Európska únia. Brusel pred časom poskytol peniaze na štúdiu, ktorá by mala zodpovedať kľúčovú otázku - má vôbec megalomanský projekt zmysel?

Za mamutí projekt sa postavil aj český prezident Miloš Zeman. Trasa spájajúca tri rieky by mala merať úctyhodných tristosedemdesiat kilometrov a z veľkej časti by sa mala nachádzať u našich západných susedov. Práve tam totiž leží rozvodie troch morí.

Stavbou kanála by sa Česko pripojilo k transeurópskym dopravným koridorom a stalo sa unikátnou križovatkou medzi Severným, Baltským a Čiernym morom.

Viac rečí ako skutkov

Jedným z prvých praktických „vykonávateľov“ odvážnej myšlienky bol legendárny zlínsky podnikateľ Tomáš Baťa, ktorý dal vybudovať známy Baťov kanál. V komplikovanom a finančne náročnom projekte sa pokračovalo aj počas protektorátu. Krátko nato, ako začala hitlerovská armáda trpieť núdzou a smerovať od porážky k porážke, Nemci práce zastavili. Vízia o vytvorení európskej siete vodných ciest síce pretrvala, no k významnejším posunom okrem prijatia dohôd či uznesení nedošlo.

České úrady napriek tomu aktualizovali plány na výstavbu. Tie posledné počítajú so štyrmi etapami. Začať by sa malo prepojením Dunaja s Moravou a skončiť spojením Přerova s Pardubicami. Keďže krajina a zemská príťažlivosť sa nedajú oklamať, najmä oblasť južnej a strednej Moravy by bola odkázaná na náročné prečerpávanie vody z Dunaja a jej zadržiavanie v sústave stavidiel, aby bol kanál splavný aj pre veľké lode. Ešte väčšie problémy však robí stavebným inžinierom napojenie kanála na Labe - v Pardubickom kraji by bolo treba prekonať až stometrové prevýšenie.

Zástancovia komplikovaného projektu hovoria o výzve pre projektantov a v rámci možných variantov špekulujú o výstavbe plavebných tunelov, akvaduktov a lodných zdvíhadiel. No nejde len o technickú stránku veci. Na slabiny mamutieho projektu poukazuje štúdia českého ministerstva pre miestny rozvoj. Razantné zásahy do krajiny a negatívne vplyvy na prirodzenú migráciu zvierat dáva do kontrastu s ekologickosťou lodnej dopravy, ochranou pred povodňami i výrobou energie vďaka prečerpávacím elektrárňam.

Devín: Projekty po schválení vodnocestného zákona v roku 1901 počítali s takzvanou pravobrežnou líniou Viedeň - Angern - Hohenau - Lanžhot - Hodonín. Foto: Michal Smrčok

Príliš drahé

Zámer, o ktorom sa roky iba hovorilo, vstupuje vďaka peniazom z únie do novej fázy. České riaditeľstvo vodných ciest dá za 250-tisíc eur vypracovať štúdiu, ktorá odpovie na základnú otázku - či má kanál vôbec vzniknúť. Hovorca úradu Václav Straka tvrdí, že ak bude odpoveď kladná, začne sa konkretizovať trasa.

Odpoveď preto zaujíma aj desiatky obcí v Pardubickom kraji a na Morave. Úvahy o výstavbe kanála totiž komplikujú ich rozvoj, keďže na mnohých pozemkoch platí rozsiahla stavebná uzávera. „Potrebujeme novú cestu, ktorá z obce odvedie dopravu, nie prieplav,“ reagoval podráždene starosta Babíc Miloslav Maňásek.

Posledné slovo však budú mať financie či skôr financmajstri. Kalkulácie z roku 2007, ktoré vypracovali odborníci pre českú vládu, počítali s investíciou za vyše osem miliárd eur. A to bez nevyhnutnej úpravy trasy z Pardubíc do Děčína, respektíve nemeckého Magdeburgu. „Je to sen v tejto ekonomickej situácii nereálny. Štúdiou uskutočniteľnosti sa však nič nepokazí,“ poznamenal dopravný expert a niekdajší minister dopravy Petr Moos.

Aj české ministerstvo dopravy je opatrné. Vybudovanie kanála vníma ako dlhodobý projekt. „Už s ohľadom na stav štátnej kasy nie je počiatok realizácie možný skôr ako okolo roku 2030,“ dodal hovorca úradu Martin Novák. Hovorkyňa českého ministerstva pre miestny rozvoj Jana Jabůrková pripomína, že o projekte sa vedú rokovania aj na úrovni Európskej komisie. „Práve podpora zo strany európskych fondov a dohoda so susednými štátmi môžu byť pre realizáciu kľúčové,“ hovorí.

Zástanca kanála Zeman tvrdí, že počas pätnástich rokov zamestná šesťdesiattisíc ľudí. A nemuselo by to vraj ani toľko stáť. Česká strana by počas pätnástich rokov podľa neho poskytla zhruba dve miliardy eur a zvyšok by doplatila únia. Otázne je, či na to pri ekonomických problémoch viacerých členov bude mať.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní