VIII. zjazd KSČM: Komunisti na tohtoročnom májovom stretnutí v Liberci. Ako inak, oddaní ľuďom.

Česi chcú späť komunizmus. Problém s pamäťou?

Českí komunisti zmiernili slovník, hoci Gottwald podľa nich urobil veľa dobrého pre ľudí a Stalina nemožno vidieť čierno-bielo.

Českí voliči reinkarnovali komunistov. To, čo si po nežnej revolúcii nikto nedokázal predstaviť, je realitou. Títo sa po nedávnych krajských voľbách stali druhou najsilnejšou politickou stranou u našich západných susedov. Komunisti budú môcť hovoriť nielen do toho, ako sa naloží s miliardovými rozpočtami krajov. Otvára sa im tiež cesta k vládnym pozíciám. A hoci českí komentátori upozorňujú, že českí voliči zatiaľ neprepísali politickú mapu krajiny a o masovej „dezertácii“ voličov z pravicového tábora do ľavicového nemôže byť ani reči, opatrne sa začína hovoriť o období zamatovej antirevolúcie.

Predseda Ústredného výboru KSČM Vojtěch Filip, vpravo, a podpredseda Jiří Dolejš oslavujú - v nedávnych krajských voľbách skončili druhí pred ODS. Foto: Profimedia.sk

Problém s pamäťou?

Úspech komunistickej strany je zrkadlom stavu spoločnosti. Okrem tohto všeobecne „uznávaného“ tvrdenia spolu s ďalším, pravidelne sa opakujúcim klišé o znechutení občanov z politiky český „víťazný“ október jasne dokazuje, že naši západní susedia majú problém nielen s pamäťou, ale i s vkusom a hodnotami. Aspoň tak to vidia politológovia.

Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM) ako nasledovníčka niekdajšej Komunistickej strany Československa (KSČ) však bola, na rozdiel od slovenských ponovembrových komunistov združených v Komunistickej strane Slovenska (KSS sa to podarilo raz, a to v parlamentných voľbách v roku 2002 - pozn. red.), vždy parlamentnou stranou. Dôvod? Disciplinovaní voliči. Českí komunisti bodujú od prvých slobodných volieb v bývalom Československu až po tie posledné, krajské, už v samostatnom Česku.

„Česká republika je jedinou civilizovanou krajinou, kde majú starokomunisti taký podiel na moci. Vo svetovom meradle nás predbehne len Čína, Kuba a Severná Kórea. Ani v Rusku na tom nie sú postboľševici tak dobre ako u nás,“ tvrdí jeden z českých komentátorov Martin Komárek. Ukazuje sa, že ostražitosť Čechov pred komunistickou totalitou je menšia než v prípade obyvateľov iných krajín. „V roku 1946 si ľudia u nás nadšene zvolili vládu komunistov. Ani varovanie pred touto skúsenosťou ich dnes, bohužiaľ, nedokáže zastaviť. Mnohí z nás majú stále silné sklony k rovnostárstvu a závisti voči úspešnejším,“ vysvetľuje Komárek.

Česi chcú komunizmus

Česi dnes komunistov vnímajú inak aj preto, že mladí si minulosť nepamätajú a totalitná ideológia zo slovníka KSČM vypadla. Stačí sa pozrieť na internetové stránky strany, kde žiadne myšlienky o vedúcej úlohe strany nenájdete. „KSČM už neprahne po vedúcej úlohe, toto klišé padlo. Rád budem žiť v slobodnej krajine, ale čo so slobodou, v ktorej nikto nepomôže človeku, keď sa dostane do problémov. Preto sa ľudia obracajú práve k nám,“ tvrdí jeden z komunistických lídrov Jaroslav Borka.

Volebný štáb KSČM: V Jihlave nechýbali tradičné rekvizity, medzi ktorými boli fotografie Vladimíra Iľjiča Lenina a Klementa Gottwalda. Foto: Profimedia.sk

Myšlienky o prekonaní kapitalizmu či prevzatí vlastníctva podnikov zamestnancami sa môžu v turbulentných časoch ekonomickej a hospodárskej krízy, keď ulicami gréckych či španielskych miest pochodujú rozhnevaní obyvatelia, zdať pre mnohých východiskom. Zmenilo sa tiež osadenstvo strany, na čelo KSČM sa po svojráznom Miroslavovi Grebeníčkovi dostal umiernenejší Vojtěch Filip. Hoci aj ten sa v minulosti blysol viacerými pikantnými výrokmi - napríklad o februári 1948 vyhlásil: „Bolo to masové vystúpenie ľudí proti vtedajšiemu zmätku v spoločnosti, ktoré bolo v súlade s ústavou.“

Ani reportér uznávaného francúzskeho denníka Le Monde Fabrice Martin Plichta nesúhlasí s názorom, že Česi na minulosť zabudli. Nie všetci podľa neho hodnotia niekdajšie komunistické roky negatívne. „Rastie nostalgia za starými dobrými časmi (príkladom je volebný úspech bývalého predsedu Jednotného roľníckeho družstva Slušovice Františka Čubu, ktorý vyhral v Zlínskom kraji - pozn. redakcie), pretože ponovembrové strany zlyhali. Sú ako ementál - prelezené kmotrami a korupciou, nevedia vládnuť, likvidujú a privatizujú štát a nemajú žiadnu víziu,“ neberie si pred ústa servítku.

Plichta žije v Prahe už niekoľko rokov a tvrdí, že výsledky volieb nie sú v podstate žiadnym prekvapením. „Čo škodí Česku, nie je ani tak úspech KSČM, ale jeho príčiny, teda rozklad štátu a spoločnosti, korupcia a zlá ekonomická politika,“ dodáva.

Do vládnych kresiel?

Filozof a politológ Přemysl Bouda upozorňuje, že KSČM dokáže využívať viacero faktorov, aby získavala nových podporovateľov. „Aj keď neoficiálne je už dávno vyhovujúca a spoločensky akceptovaná, oficiálne nenesie žiadnu vládnu zodpovednosť. Je preto alternatívou,“ dôvodí. Keďže českí komunisti sa oficiálne nepodieľajú na moci, zostávajú v očiach verejnosti čistí a neskorumpovaní. Komunistom podľa Boudu pomáha tiež hlásanie ľavicovej politiky sociálnej spravodlivosti, čo je posledná záchrana pre ľudí neúspešných na ekonomickom poli trhového systému.

Rešpektovaný český politológ Jiří Pehe vidí v ovládnutí krajských zastupiteľstiev komunistami aj istú „výhodu“. „Bude to test schopností KSČM niečo riadiť. Ak zlyhajú alebo sa, podobne ako ostatné strany, viditeľne zapletú do korupcie, veľa voličov bude mať o KSČM v budúcnosti menšie ilúzie,“ pripomína. A s istou dávkou irónie dodáva: „Ak uspejú, nie je dôvod, prečo komunistov nevziať i do centrálnej vlády. O rozumných politikov a manažérov je tam totiž dosť veľká núdza.“

Reč čísel

Ak odhliadneme od emócií, pozrieme sa na volebné víťazstvo českých komunistov v krajských voľbách rečou čísiel a porovnáme ich s výsledkami z minulých rokov, dospejeme k zaujímavému zisteniu. „Rovnako, ako sa pri celkom štandardnej volebnej účasti takmer zdvojnásobil počet ‚protestných‘ neplatných hlasov, zdvojnásobil sa i počet prepadnutých hlasov. Znamená to, že tohtoročná podpora KSČM nie je nijako závratná a nemá ani významne zvyšujúcu sa tendenciu,“ upozorňuje komentátor Martin Vančura.

Príčinou úspechu komunistov tak podľa neho nie je rastúca podpora strany - tá sa stabilne pohybuje okolo dvadsiatich percent. Vládne strany stredopravej koalície by sa však podľa neho mali začať pýtať, prečo zhruba pätina ľudí hľadá pomoc u politickej strany, ktorá pri správe vecí verejných v Česku, a nielen tam, v minulosti totálne skrachovala a ktorá voličom ponúka neosvedčené recepty. V programových dokumentoch KSČM možno nájsť myšlienky o prekonaní kapitalizmu, prevzatí vlastníctva podnikov zamestnancami, zavedení izolácie od svetového trhu pod zámienkou obmedzenia nepotrebných dovozov a vysávania českej ekonomiky zo zahraničia.

Problém bude zrejme v tom, že českým politikom chýba odvaha postaviť sa k vlastnej minulosti čelom... Zatiaľ čo jedni strácajú čas analýzami a nikam nevedúcimi hádkami o tom, či, respektíve ako, komunistickú stranu zakázať, druhí ju chcú prizvať k moci. Stačí si spomenúť na slová predsedu ČSSD Bohuslava Sobotku, ktorý pred krajskými voľbami opakovane presviedčal verejnosť o tom, že si jeho voliči prajú krajské koalície s komunistami. A svojich priamych konkurentov tak v očiach verejnosti očistil.

Slovensko: Protestné zhromaždenie Komunistickej strany Slovenska a Socialistického zväzu mladých v Krompachoch v roku 2009. Foto: TASR

Stranícki funkcionári

Vojtěch Filip, predseda Ústredného výboru KSČM V roku 1983 vstúpil do KSČ. V roku 1986 začal spolupracovať so Štátnou bezpečnosťou. Filip spolupracoval s ŠtB údajne vedome, len nevedel, že spravodajská služba, ktorej záväzok podpísal, bola organizačne zaradená pod ŠtB.

Jiří Dolejš, podpredseda Ústredného výboru KSČM pre odborné zázemie, občiansky sektor a mládež Členom komunistickej strany je od januára 1989. Od roku 1999 bol podpredsedom ÚV KSČM, z funkcie rezignoval v septembri 2009. Dôvodom bola jeho ochota presadzovať zmenu zákona o lotériách za úplatok vo výške jedného milióna korún, ktorý mu ponúkli novinári. Od roku 2006 je členom českého parlamentu. V KSČM vystupuje ako „liberálnejší“ komunista, dištancuje sa od stalinizmu.

Miroslav Grebeníček Jeho otec Alois Grebeníček bol v rokoch 1945 až 1951 vyšetrovateľom ŠtB na Krajskom veliteľstve ŠtB v Uherskom Hradišti, kde údajne podľa niektorých kruto týral a mučil vyšetrovaných. Miroslav Grebeníček vstúpil do KSČ v roku 1975 ako dvadsaťosemročný. Vo vysokej politike sa pohybuje od roku 1990. Vrcholom jeho politickej kariéry bolo pôsobenie na poste predsedu KSČM v rokoch 1993 - 2005. Dnes je radovým poslancom.

Vladimír Remek Prvý československý kozmonaut je od júna 2004 členom Európskeho parlamentu, kde sa dostal na kandidátke KSČM ako nestraník. Vo voľbách 2009 svoj mandát obhájil na ďalších päť rokov. Špekulovalo sa o ňom aj ako o kandidátovi na prezidenta, svoju účasť v súboji o hlavu Českej republiky však zatiaľ nevyvrátil.

Hitparáda komunistických výrokov

Poslankyňa Marta Semelová na zhromaždení KSČM 25. februára 2004: „Vo februári roku 1948 sa začalo najúspešnejšie obdobie v našich dejinách: obdobie socializmu.“

Poslankyňa Marta Semelová o Klementovi Gottwaldovi: „Urobil veľa dobrého pre ľudí. Dejiny sa falšujú, súdení boli len tí, čo sa naozaj previnili.“

Poslanec Jiří Horák o odkaze VOSR a socializme: „Pretože sa vykorisťovatelia svojho panstva dobrovoľne nevzdajú, musí im byť odňaté násilím.“

Poslanec Milan Havlíček o aktuálnych úlohám KSČM: „... zmyslom našej činnosti je postaviť proti diktatúre kapitálu diktatúru pracujúcich.“

Poslanec Stanislav Grospič o niekdajšom sovietskom diktátorovi Josifovi Vissarionovičovi Stalinovi: „Bolo by ďaleko od pravdy hodnotiť ho ako osobu kladnú alebo osobu zápornú, pretože to je práve tá šablónovitosť, ktorá vždy vedie k pokrivenému pohľadu na dejiny.“

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].