Na stráži: Príslušník lesnej správy v Keni stráži nosorožce pred pytliakmi.

Česi lovili chránené nosorožce pre rohy, ktoré sú úplne bezcenné!

Česi lovili v Juhoafrickej republike nosorožce pre rohy, ktoré končili na čiernom trhu v Ázii.

Dvadsaťštyri vzácnych rohov chráneného nosorožca tuponosého v odhadovanej hodnote takmer štyri milióny eur a šestnásť obvinených. To je v číslach záťah českých colníkov, ktorým sa podarilo odhaliť najväčší prípad pašovania nelegálnych trofejí v novodobej českej histórii.

Drahocenné rohy, žiadané najmä v ázijských krajinách pre ich údajne liečivé účinky, vozili do Česka vopred najatí lovci ako individuálne trofeje. Po prílete ich odovzdali organizátorom, ktorí ich cez Prahu „posielali“ do Ázie.

Ostražití úradníci

Medzinárodný gang na seba upozornil zhruba pred dvoma rokmi. Inšpektori životného prostredia mali podozrenie, že na osobný dovoz trofejí z Juhoafrickej republiky na nekomerčné účely neboli splnené všetky podmienky. „Naši inšpektori chceli len overiť, či rohy ulovených nosorožcov skutočne slúžia ako suveníry,“ uviedla Jana Zachařová z Českej inšpekcie životného prostredia.

Colníci začali pašerákov sledovať, akcia dostala krycie meno Rhino. Postupne sa podarilo identifikovať celú pašerácku skupinu. Nasledovala rozsiahla razia, pri ktorej zaistili úctyhodný úlovok - viac ako dve desiatky rohov nosorožca tuponosého za sto miliónov korún, čo sú takmer štyri milióny eur.

„Obvinených je šestnásť ľudí, pätnásť z nich je vo väzbe. Za neoprávnené nakladanie s chránenými voľne žijúcimi živočíchmi im hrozí až osemročné väzenie,“ zhrnul úspešnú akciu Aleš Hrubý z pražskej pobočky Colnej správy. Koľko z obvinených bolo lovcov a koľko organizátorov, zatiaľ kompetentní nekonkretizovali.

Výnimočný úlovok: Českí colníci rozbili medzinárodný pašerácky gang. Zadržali dvadsaťštyri nelegálnych trofejí v odhadovanej hodnote takmer štyri milióny eur. Foto: FRANTIŠEK VLČEK/MAFRA/profimedia.sk

Česi ako biele kone

Faktom zostáva, že hlavní organizátori si na lúpežné výpravy najímali ako lovcov najmä „nenápadných“ Čechov. V Juhoafrickej republike im vybavili všetky potrebné povolenia. „Zistili sme, že dovoz organizuje medzinárodná skupina, ktorá na základe nepravdivých údajov získala vývozné povolenie pre dovoz rohov nosorožcov do Európskej únie,“ uviedol Hrubý.

Do detailov naplánovaný systém spočíval v tom, že lovcom na farme oficiálne umožnili odstrel iba jedného nosorožca. Taký úlovok sa podľa juhoafrických zákonov považuje za trofej, ktorú si môže úspešný poľovník odviezť ako osobný majetok na nekomerčné účely. To sa však v tomto prípade nedialo.

Rohy, ktoré podľa odborníkov nemajú v podstate žiadne liečivé účinky a ide skôr o poveru, končili ako cenný obchodný artikel na ázijskom trhu. Českí lovci ich hneď po prílete na pražské letisko odovzdali organizátorom. Z ich rúk putovali k ázijským priekupníkom.

Colníci i polícia sú na detaily skúpi. Odmietajú povedať, koľko bolo Čechov a akej národnosti sú ďalší členovia gangu. Podľa odborníkov sa však podarilo rozprášiť významnú skupinu lovcov.

„V prvom rade treba zdôrazniť, aký husársky kúsok sa podaril našim colníkom i kriminalistom, a to minimálne tým, že zhabali obrovské množstvo rohov,“ ocenil výsledok akcie Přemysl Rabas, riaditeľ zoologickej záhrady vo východočeskom Dvore Králové. Práve tam chovajú aj najohrozenejší poddruh nosorožca tuponosého, a to severného. Na svete dnes žije iba zopár jedincov.

Rohovina nelieči

Paradox je, že naši západní susedia patria medzi najlepších chovateľov nosorožcov na svete. Na africký kontinent „vyviezli“ už niekoľko jedincov. „Vzhľadom na rozširovanie pytliactva je to však trochu sizyfovská práca,“ sťažuje sa Rabas. V tom, čo by mal štát urobiť s nelegálnymi trofejami, má jasno. „Štát by mal rozhodnúť o ich zničení. Dokázal by, že rohovina je bezcenná - nelieči, ale zabíja.“

Rohy nosorožca sú však v niektorých častiach sveta žiadaným artiklom pre ich údajne liečivé účinky. Najväčší dopyt je v Číne a vo Vietname, ktorý sa podľa Svetového fondu na ochranu prírody stal krajinou s najväčšou kriminalitou súvisiacou s ohrozenými druhmi zvierat.

„Pre miestnych je to liek na otravy a halucinácie, prach z rohov nosorožca vraj zrazí horúčku, zvýši potenciu a vylieči rakovinu. Na čiernom trhu má cenu až dvojnásobku ceny zlata, nezriedka sa dá predať drahšie ako rovnaké množstvo kokaínu v Spojených štátoch amerických,“ hovorí lektor Tomáš Hajnyš.

Šéf zoologickej záhrady Rabas pripomína, že mnoho laboratórií na svete sa už pokúsilo tieto informácie overiť. Výsledok? „Je to rovnaké, ako keby ste jedli vlasy alebo nechty a mysleli si, že vás to ochráni pred rakovinou,“ tvrdí.

Napriek tomu sa pytliactvu v Afrike darí. Nepomáhajú ani zásahy ochranárov, ktorí nosorožcom preventívne odrezávajú rohy. „Nosorožcov dramaticky ubúda,“ varuje Rabas. Lovci sa v posledných rokoch sústreďujú predovšetkým na nosorožca tuponosého južného, ktorého populácia v prírode pozostáva približne z dvadsaťtisíc jedincov. Vlani ich zastrelili šesťsto, za prvých šesť mesiacov tohto roka to už bolo päťsto.

Jana Myslivečková zo Zoo Dvůr Králové upozorňuje, že okrem zabíjania nosorožcov vo voľnej prírode sa stali terčom lupičov i muzeálne zbierky. V Anglicku sa dokonca objavili informácie o možnom ohrození nosorožcov v Zoo Port Lympne.

„Nosorožce v našej zoologickej záhrade sú pod prísnym bezpečnostným dohľadom dvadsaťštyri hodín denne. Rohy im postupne napúšťame látkou, ktorá ich využitie na čiernom trhu úplne znemožní,“ uviedla Myslivečková.

Nosorožec tuponosý: Zatiaľ čo populácia južného má okolo dvadsaťtisíc jedincov, severný vo voľnej prírode v podstate nežije. Foto: profimedia.sk

Nosorožec

Odborníci rozlišujú dva poddruhy nosorožca tuponosého - severný a južný. Nosorožca južného síce ohrozujú pytliaci, no populácia má takmer dvadsaťtisíc členov. Nosorožca severného chovajú v dvoch zoologických záhradách, ktoré sa usilujú o jeho návrat do voľnej prírody. Nosorožec tuponosý je po slonovi druhý najväčší suchozemský cicavec. Živí sa trávou a dožíva sa aj okolo päťdesiat rokov. Dospelé jedince môžu merať až 3,7 metra a vážiť takmer dve a pol tony. Kým samce sú samotári, samice žijú s mláďatami v menších skupinách.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní