V rodných Nedožeroch-Brezanoch Benedikta pripomína socha i pamätná tabuľa.

Českú gramatiku kodifikoval Slovák z Nedožier

Slovenskí vzdelanci tej doby často nenachádzali uplatnenie doma. Útočisko neraz našli v Čechách. To bol aj prípad Vavrinca Benedikta z Nedožier.

Život nemal ľahký. Ešte v ranom detstve mu umreli rodičia a musel sa túlať svetom. Najprv sa dostal na výchovu k strýkovi Samuelovi na Moravu, do Jihlavy, odtiaľ poputoval do Čiech. Do školy začal chodiť v Prievidzi, pokračoval v Jihlave.

Potom učil - najprv v Moravských Budějoviciach, neskôr v Uherskom Brode, kde bol aj rektorom. Svoje povinnosti bral zodpovedne a obe školy zveľadil.

Všestranný

Ako 35-ročný začal Vavrinec Benedikt z Nedožier neďaleko Prievidze študovať na Karlovej univerzite v Prahe. Absolvoval filozofickú fakultu i teológiu. V Prahe si ho chceli ponechať ako rektora na akademickom gymnáziu, no vrátil sa do Uherského Brodu a neskôr odišiel do Žatca, za rektora na gymnázium, ktoré bolo po Karlovej univerzite najznámejšou školou v Čechách.

Takmer o desať rokov neskôr ho povolali za profesora na slávnu Karlovu univerzitu, kde prednášali humanisti zvučných mien, medzi nimi aj Slováci Ján Jesenius, Peter Fradelius z Banskej Štiavnice a Daniel Basilius z Ľupče. Vavrinec, v latinskej podobe Laurentius, Laurinc, prednášal najprv matematiku, potom pribudli klasické jazyky, neskôr Aristotelova fyzika.

Bol aj básnikom a hudobníkom. V tom období sa Turci stávali hrozbou Uhorska a Benedikt žialil nad osudom Slovákov. Svoje pocity prejavil medziiným v básni Píseň nová, kde vyjadruje bolesť nad tým, ako Turci vraždia jeho krajanov, plienia slovenské dediny a mestá, a vyzýva rodákov, aby zanechali vzájomné spory a vrhli sa na nepriateľa.

Ako uznávaného, všestranného vedca si Benedikta zvolili za dekana filozofickej fakulty. V tej funkcii sa usiloval pozdvihnúť univerzitu, ktorá zápasila s mnohými ťažkosťami.

Ale jeho boj bol márny. Napokon musel skonštatovať: „Oná choroba je spoločná celej akadémii - chudoba je to.“ Karlova univerzita nemohla konkurovať dobre situovanej jezuitskej univerzite pôsobiacej v pražskom Klementine, a tak len živorila.

Zanietený pedagóg

Dobre poznal neduhy mestských škôl a pokladal za nevyhnutné urobiť nápravu. Vypracoval návrh na základné zmeny v školstve a dal mu názov Vnútorná sústava školská. Je jeho základným dielom. Vychádza v ňom z názoru, že učivo je nevyhnutné prispôsobiť potrebám života a sprístupniť ho širokým vrstvám v ich materinskom jazyku. Pod názvom Reč nápravná vypracoval i reformu vysokého školstva.

Pri svojich návrhoch na reformu základného školstva vychádzal Benedikt z názorov Filipa Melanchtona a Jána Sturma, zakladateľa štrasburského gymnázia. No ešte väčšmi ho ovplyvnil Petrus Ramus z Kráľovského kolégia v Paríži. Pokladal ho za slobodomyseľnejšieho a jeho vzdelávací systém za bližší praktickému životu.

Benedikt pri vyučovaní zdôrazňoval zásady postupu od jednoduchého k zložitému, od známeho k neznámemu, uplatňoval princíp názornosti a systematického výcviku. Odmietal bezduché memorovanie. Vo Vnútornej sústave školskej upozorňuje: „Pri všetkom, čo podnikáš a robíš, riaď sa určitým plánom. Jasný plán znamená viac než polovicu diela."

"Po kľukatom chodníčku je cesta k vytýčenému cieľu zdĺhavejšia... Mládež musíme vyučovať nielen to, čo slúži posmrtnej spáse duše, ale najmä to, čo smeruje k všeobecnému blahu, k šťastiu pozemskej pospolitosti.“

Dbaj o jazyk

Ešte v roku 1603 v Uherskom Brode zostavil Benedikt Českú gramatiku, prvú systematickú gramatiku českého jazyka, ktorá ovplyvnila normovanie českého spisovného jazyka. Dostalo sa mu za ňu uznania. Hlásil sa v nej k slovenskej národnosti.

V úvode píše: „Iste sa mi tu vidí potrebným povzbudiť predovšetkým svojich urodzených Slovákov, u ktorých je veľmi veľká nedbalosť v zdokonaľovaní svojej reči... Nenútim ich azda do českého jazyka, ale do cvičenia a pestovania vlastnej reči ich nabádam, najmä keď oplývajú školami v mestách a mestečkách, ale aj na dedinách.“

Češtinu pokladal Benedikt za rovnocennú iným jazykom. Zdôrazňoval nutnosť vyučovať v materinskom jazyku, a to vo všetkých piatich triedach základných škôl. To bola priam revolučná požiadavka. Dlhé obdobie predtým a ešte aj potom mohli materinským jazykom rozprávať nanajvýš prváčikovia. Ostatných, ak nehovorili po latinsky, trestali.

Podľa Benedikta: „Nech ti učiteľ vysvetlí text najprv po česky. Upozorňujem ťa na to, že sa musíš cvičiť písať v obidvoch jazykoch. Veď aj Cicero, otec i syn, ovládal obidva jazyky, totiž grécky i latinský.“

Napriek chorobám

Benedikt bol muž chatrného zdravia. Už keď chodil do školy v Jihlave, prechladol a na niekoľko rokov ťažko ochorel. Dlhé roky trpel tuberkulózou. Umrel 4. júna 1615 na pravé poludnie ako šesťdesiatročný v Prahe. Jeho vedecké záujmy i organizačná činnosť boli také rozsiahle, že sa nestačil ani oženiť.

Celý svoj majetok venoval univerzite. Pochovali ho v Kostole Božieho tela na dnešnom Karlovom námestí v Prahe. Napriek chorobám i ťažkej dobe vytvoril rozsiahle dielo. Okrem základného, Dve knihy českej gramatiky, na ktorom pracoval deväť rokov a ktoré takmer na dvesto rokov zostalo najuznávanejším gramatickým dielom, patrí k jeho prácam aj Štruktúra nižšej školy, Základy aritmetiky, štvordielna Poetica.

Tá prvá je síce básnická skladba, no možno ju označiť za odborné dielo o zlepšení vyučovacieho procesu. Významná a rozsiahla bola aj Benediktova básnická tvorba. Napísal približne sto oslavných a príležitostných básní. Prejavil sa v nich ako talentovaný básnik. Prispel nimi do spisov iných autorov.

Svoju znalosť klasickej poetiky a obdiv k žalmom uplatnil v knihe Žalmové někteří v písně české na způsob veršů latinských nově uvedeni a vydáni. Vyšli v roku 1606. Vavrinec Benedikt z Nedožier zaujíma čestné miesto v našich dejinách. Ako popredný predstaviteľ humanizmu a renesancie v Európe, ako všestranný vedec a umelec i ako pedagóg, predchodca Jana Amosa Komenského.

Domovinou Čechy

Slovenskí vzdelanci tej doby často nenachádzali uplatnenie doma. Útočisko neraz našli v Čechách. Okrem Vavrinca Benedikta vynikli tam aj ďalší. V Prahe zavŕšil štúdiá význačný štiavnický rodák Peter Fradelius (historik, botanik, básnik) a tam aj zostal. Najprv nakrátko (roku 1610) ako profesor logiky na Karlovej univerzite, neskôr ako jej dekan a prorektor.

Bol blízkym spolupracovníkom Jána Jesenia. Často ho zastupoval v jeho rektorských povinnostiach. Pavol Kyrmezer začal štúdiá v Banskej Štiavnici, pokračoval v Kremnici, potom sa usadil na Morave, kde učil a neskôr sa stal rektorom školy. Po skončení štúdia na evanjelickej teologickej fakulte v Krakove bol farárom vo viacerých mestách na Morave a v Čechách.

Preslávil sa najmä veršovanými divadelnými hrami písanými po česky. Komedia česká o Bohatci a Lazarovi a Komedia nová o vdově predstavujú vrchol našej drámy v období humanizmu. Polyhistor Daniel Basilius, pôvodom z Partizánskej (Nemeckej) Ľupče, chodil do evanjelických škôl na území Slovenska, gymnázium a univerzitu skončil v Prahe.

V rokoch 1615 až 1622 prednášal na univerzite. Jeho poznatky boli neobyčajne rozsiahle, prednášal filozofiu, matematiku, astronómiu, fyziku, hebrejčinu, písal spisy zaoberajúce sa prírodnými i spoločenskými vedami. Patril medzi prvých Koperníkových stúpencov v Čechách. V Čechách sa usadili aj bratia Mikuláš a Matej Rakovskí i Juraj Tesák-Mošovský, všetci traja humanistickí vzdelanci a plodní autori.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].