Suveníry: Predavač ponúka maľby na koži s náboženskou tematikou.

Čierny Jeruzalem: Jedinečné sny, tajomstvá a klenoty legendárneho etiópskeho vládcu Lalibälu

Sedemkilový kríž zo zlata, stĺp, ktorý nikto nesmie vidieť, a hlavne nevídanú originalitu a predstavivosť stredovekých staviteľov. To všetko ukrývajú kostoly v etiópskej Lalibäle, vďaka ktorým si toto posvätné miesto miestnych ortodoxných kresťanov vyslúžilo prezývku ôsmy div sveta či Čierny Jeruzalem.

Všetko sa mení

Pred dvanástimi rokmi ma v Lalibäle šokovala nesmierna chudoba, provizórne chatrče obyvateľov. Niežeby boli dnes miestni ľudia bohatší, ale domy sa zmenili. Z Lalibäly sa medzičasom stalo mestečko s množstvom novovybudovaných hlinených domov s plechovými strechami.

Ľudia ich stavajú ďalej od historického centra, kde majú výhodnejšie podmienky na život. Ďalšou neprehliadnuteľnou novinkou je čínska továreň na prefabrikáty. Ani táto časť Afriky nie je imúnna voči zmenám. Lalibäla bola v minulosti jedným z hlavných miest Etiópie a pôvodne sa nazývala Roha. Dodnes tu zostalo zachované historické centrum zapísané v Zozname kultúrneho dedičstva UNESCO, hoci turistický ruch aj tu dosť zmenil.

Bete Giyorgis: Kostol svätého Juraja je najznámejší, ale aj najkrajší podzemný kostol v Lalibäle, vysekaný v tvare kríža.
Bete Giyorgis: Kostol svätého Juraja je najznámejší, ale aj najkrajší podzemný kostol v Lalibäle, vysekaný v tvare kríža.
SILVIA VACULÍKOVÁ

Pribudlo napríklad moderné schodisko s lampami, ktoré nás zaviedlo k hlavnej bráne múzea v komplexe historických kostolov. Vstupné nám platila miestna cestovná kancelária, ale aj tak sme dostali na vyplnenie dotazník, kde sme mali dopísať meno, adresu, zamestnanie a vek. Historické centrum leží v nadmorskej výške 2 500 metrov a je jednýmz najposvätnejších pútnických miest etiópskych ortodoxných kresťanov.

Stojí tu jedenásť skalných kostolov z 12. storočia a trochu ďalej od mesta ešte dva. Chrámy patria etiópskej ortodoxnej cirkvi, ktorú si netreba mýliť s koptskou pravoslávnou cirkvou so sídlom v Egypte.

Medzi legendami a skutočnosťou

Mesto vzniklo v dvanástom storočí na pokyn vládcu Lalibälu z dynastie Zagwe, ktorý bol podľa povesti synom miestneho kráľa a slúžky. Tá sa bála o svoje dieťa, a tak odišla na miesto nazývané Roha, kde porodila syna. Keď sa panovník dozvedel, že má mužského potomka, poslal po neho vojsko, aby ho prinieslo na dvor.

Svadba v Lalibäle: Nevesta a ženích sa nesú na koňoch na sviatočnú hostinu.
Svadba v Lalibäle: Nevesta a ženích sa nesú na koňoch na sviatočnú hostinu.
SILVIA VACULÍKOVÁ

Našli ho obklopeného rojom včiel, čo sa považovalo za Božie znamenie. Matka mu dala meno Lalibäla, čo v jazyku ge’ez znamená „včela uznáva jeho kráľovskú moc“. Lalibäla najskôr študoval v kláštoroch na ostrovčekoch na jazere Tana. Ako dospelý putoval do Jeruzalema, čo sa vtedy vyžadovalo od každého ortodoxného kresťana.

Zdržal sa tu celé desaťročia a až po obsadení mesta moslimami pod vedením Saladina sa v roku 1187 vrátil do Etiópie. Raz v noci sa mu prisnilo o nebeskom meste a anjel mu vnukol myšlienku postaviť podobné stavby, aké videl v Jeruzaleme. Za vhodné vybral miesto svojho narodenia, remeselníkom vraj poskytol mzdu, akú si sami vypýtali, a za 23 rokov tu dal vytesať dve skupiny kostolov.

Keď boli postavené, opäť sa mu prisnil sen, teraz so svätým Jurajom, bojovníkom s drakom, ktorý sa ho pýtal, prečo nepostavil kostol aj jemu. Preto vytesali s pomocou anjela asi najkrajší kostol v Lalibäle, ktorý bol vraj hotový za jednu noc, bokom od ostatných. Podľa legendy bol svätý Juraj taký nadšený vzniknutým dielom, že si ho prišiel na svojom koni pozrieť až k vchodu.

Počas omše: Portrét chlapca s typickou palicou.
Počas omše: Portrét chlapca s typickou palicou.
SILVIA VACULÍKOVÁ

Dodnes sprievodcovia ukazujú stopy kopýt jeho koňa v skale v kamennej chodbičke, ktorá vedie ku kostolu.

Neuveriteľná presnosť

Pôdorys spomínaného monolitického kostola Bet Giyorgis, teda Kostola svätého Juraja, je v tvare kríža. Symbolizuje Noemovu archu. Nespracovaný roh skaly vedľa neho znázorňuje horu Ararat, na ktorej archa po potope pristála. Kostol svätého Juraja nepostavili, ale vytesali do skalného masívu.

Stavitelia narysovali pôdorys a potom osekávali skalu. Vyžadovalo si to mimoriadnu predstavivosť aj dokonalý plán, lebo museli presne odhadnúť, kde budú okná, dvere, prístupové schody. Takisto naplánovať odvodnenie. Až keď dokončili vonkajšie práce, mohli sa vrhnúť na „interiér“ monolitu.

Nakoniec vyhotovili ozdoby na fasádach. Tak vzniklo jedno z najdokonalejších a najoriginálnejších architektonických diel stredoveku. Nie náhodou sa o ňom a celom komplexe kostolov občas hovorí ako o ôsmom dive sveta. Na autenticite mu dodáva aj to, že na stavbe nenájdete dodatočne postavenú strechu či moderné kovové stĺpy.

Ostatné kostoly v oblasti sú totiž zakryté na ochranu pred eróziou.

Poklady severných chrámov

Prvú skupinu kostolov z červenej sopečnej horniny nájdete na severe komplexu. Sú monolitické, čiže voľne stojace, semimonolitické, ktoré sa jednou alebo viacerými stranami spájajú so skalou, a jaskynné kostoly. Tie sú po obvode voľné, ale strecha je súčasťou masívu. Monolitický Kostol Spasiteľa sveta - Bet Medhane Alem - ukrýva vnútri sedemkilový kríž celý zo zlata, ktorý kňaz vynáša len na požehnanie počas nedeľnej omše.

Fotogenický: Kňaz držiaci v rukách obradné predmety s korunou kráľa Naakuto Laaba nám zapózoval.
Fotogenický: Kňaz držiaci v rukách obradné predmety s korunou kráľa Naakuto Laaba nám zapózoval.
SILVIA VACULÍKOVÁ

Kostol je s dĺžkou 33,5 metra a šírkou 23,5 metra najväčšou monolitickou stavbou na svete. Vedci sa domnievajú, že kostol naznačuje, ako vyzeral pôvodný Chrám svätej Márie zo Sionu v Axume, pretože je jeho podzemnou kópiou. Kúsok ďalej stoja dva semimonolitické kostoly, Bet Meskel - Dom kríža - a Bet Danaghel - Dom panien. Medzi nimi nájdete chrám Bet Mariam - Dom Panny Márie.

V tomto nádhernom kostole sa nachádzajú nástenné maľby, reliéfy a fresky staré osemsto rokov, čo v ostatných tunajších chrámoch nenájdeme. Je tu umiestnený aj zvláštny zahalený štvorhranný stĺp, ktorý nesmie nikto vidieť. Povesť vraví, že je na ňom zaznamenaná minulosť aj budúcnosť ľudstva. Keď na ňom vymieňajú látku, najprv ho prekryjú novou, až potom stiahnu starú. Práve tento kostol bol údajne najobľúbenejším Lalibälovým kostolom, preto si dal vytesať v skale oproti nemu kráľovskú lóžu.

Pútnici: Radi sa modlia a rozjímajú v tieni skál vedľa podzemných kostolov.
Pútnici: Radi sa modlia a rozjímajú v tieni skál vedľa podzemných kostolov.
SILVIA VACULÍKOVÁ

K prvej skupine patrí aj Bet Mikael - Michaelov chrám - rozdelený na dve časti. Jedna je nazvaná Golgota podľa miesta ukrižovania Krista a druhá Hora Sinaj. Do Golgoty je ženám vstup zakázaný. Sú tu štyri reliéfy apoštolov, ktoré môžu vidieť len muži. Abay, náš miestny sprievodca, bol vynachádzavý. Dovolil nám pozrieť pomedzi dvere a zavesil si na krk naše fotoaparáty, ktorými nám všetko zakázané vrátane apoštolov zdokumentoval.

Zvyšní apoštoli sú v zadnej časti Golgoty, ale sem nepúšťajú ani bežné mužské osadenstvo, môže sem vstúpiť len kňaz. Miesto zosobňuje posvätné miesto hrobu kráľa Lalibälu.

Nástrahy pre turistov

Kostoly sú medzi sebou pospájané úzkymi chodbami vytesanými v skale. Je to hotový labyrint. Každý návštevník musí prekonávať množstvo schodov, nebezpečných priechodov a podchodov v skalách, prejsť mokrým tunelom. Ak trpíte závratmi, radšej sem nechoďte.

Plány dokáže prekaziť aj dážď. Vyšliapaný hladký kameň sa šmýka a v lejaku sa určite nedajú pozrieť všetky kostoly počas jedného dňa, ako si to zaumieni väčšina turistov. V skalách okolo niektorých kostolov sú vytesané veľké diery. „Využívajú ich kňazi a mnísi, keď potrebujú oddych alebo chcú rozjímať,“ vysvetlil nám sprievodca. A naozaj. V jednej z dier spal muž. Ticho sme išli ďalej, aby sme nerušili. Pred dvanástimi rokmi tu boli asi dva tucty mníchov alebo pútnikov s typickými dlhými palicami, pri svojich dierach čítali Bibliu a modlili sa.

Rozjímanie: Modliaci sa mních v jednej z vytesaných dier. Nechýba mu pútnická palica ani pomôcka na odháňanie múch, vyrobená z chvosta somára.
Rozjímanie: Modliaci sa mních v jednej z vytesaných dier. Nechýba mu pútnická palica ani pomôcka na odháňanie múch, vyrobená z chvosta somára.
SILVIA VACULÍKOVÁ

Teraz sme našli len toho spiaceho. A v ďalšej diere mumifikované mŕtve telo. Asi sa tiché rozjímanie viac nenosí.

Dielo anjelov?

V druhej, východnej skupine kostolov, vzdialenej zopár desiatok metrov, je päť stavieb. Bet Raphael Gabriel, kde sa konajú aj bohoslužby. Aký je jeho pôvodný účel, historici stále nezistili. Nevedia, či bola stavba postavená ako kostol, alebo to bol palác kráľa. Ku kostolu Bet Merkoreus - svätého Marka - sme sa vybrali podzemnou chodbou, čo ešte viac dodalo miestu čaro mystiky.

Zapli sme baterky v mobiloch a veselo kráčali ku kostolu, ktorého väčšia časť sa zrútila. Menšiu časť doplnili mnísi kamennými kvádrami a tým ju uzavreli. Vytesanými chodbami v skale sme sa presunuli k najväčšiemu kostolu druhej skupiny s názvom Bet Emanuel. Je zasvätený Kristovi a jeho strop je zničený eróziou.

Malým okrúhlym otvorom v obrovskej skale sme potom prešli na druhú stranu a zostúpili k poslednému z kostolov, Abba Lebanos. Je to jaskynný kostol, strecha je súčasťou skalného masívu. Povesť vraví, že ho dala postaviť manželka kráľa Lalibälu a s pomocou anjelov bol hotový za jednu noc. Podľa historikov však kostoly stavalo asi 40-tisíc robotníkov.

Fotenie za milodary

Pred vstupom do kostolov sme museli vybrať žuvačky z úst, kňazi považujú žuvanie za zneuctenie viery. Musíte si vyzuť topánky, ale nemusíte sa báť, že vám ich niekto ukradne. Pred každým vchodom je totiž strážca topánok. Uloží ich tak, aby nezavadzali ostatným, a dokonca ich otočí, aby sa vám pri východe z kostola lepšie obúvali.

Nepísaná slušnosť káže dať strážcovi topánok desať birrov, čo je asi 40 centov. Na druhej strane, kňazi nemajú problém fotiť sa v rúchu s turistami. Ale len ak splníte dve podmienky - nesmiete použiť blesk a musíte dať malý milodar. Len raz súhlasil kňaz s fotením s bleskom, keď som mu povedala, že sme sa na tom istom mieste fotili pred desaťročím.

Milo zapózoval, ale nezabudol si nenápadne vypýtať sto birrov. Kňazi si po požiadaní o fotografiu dajú okolo krku štólu a zoberú do ruky kríž. Sú to hotové umelecké diela s prepracovaným dizajnom. Majú veľmi komplikovaný vzhľad.

Tvary základných krížov sú tri - lalibälský, axumský a gondarský. Od nich sa odvíjajú kríže ďalších tvarov a ozdôb. V prípade „ručných“ krížov, teda tých, ktoré kňazi držia v ruke, je ich základňou viac alebo menej zdobený štvorec, predstavujúci Archu zmluvy, a z neho potom vyrastá kríž s komplikovaným geometricky súmerným vzorom. Ak si chcete z Lalibäly odniesť nejaký suvenír, odporúčame práve kríž.