Dlhoročná láska: AC má fanúšikov v Ázii dlhé roky.

Čínske AC Miláno. Nový ázijský majiteľ skupuje jednu hviezdu za druhou

Nový ázijský majiteľ slávneho klubu kupuje jednu hviezdu za druhou.

Čo poviete fanúšikovi milánskeho AC, keď jeho idoly vyhrajú Ligu majstrov? Vypni už playstation, lebo zajtra skoro ráno vstávaš do práce. Bradatý vtip, ktorý sa však fanúšikom talianskeho futbalového veľkoklubu asi smiešny nezdá. AC sa môže pýšiť siedmimi trofejami víťaza najprestížnejšej európskej pohárovej súťaže, no naposledy vyhral Ligu majstrov pred desiatimi rokmi.

Od tých čias to s ním ide dolu vodou. V posledných štyroch sezónach klub nedokázal do nej postúpiť ani v domácej lige červeno-čierni nepatrili medzi špičku. Posledné štyri ročníky v talianskej Serii A? Postupne ôsme, desiate, siedme a šieste miesto. Na hanbu. Na esá typu Zlatan Ibrahimovič, Andrij Ševčenko, Alessandro Nesta, Thiago Silva či Mario Balotelli milánski tifosi už len spomínajú. No Milánu možno predsa len svitá na lepšie časy. Dianie v klube za posledné týždne ostro kontrastuje s dezilúziou, akej museli priaznivci AC posledné roky čeliť. Dôvod je jasný, nový čínsky majiteľ a jeho agresívna prestupová politika. V Miláne je zrazu živo.

To nie je vtip?

Na San Siro, kde AC hráva, postupne prišlo 10 nových hráčov. Z Porta dorazil Portugalčan André Silva, z nemeckého Leverkusenu Turek Haka Calhanoglu, z Wolfsburgu skúsený švajčiarsky obranca Ricardo Rodriguez. Novou posilou je aj Fabio Borini, Andrea Conti či údajne jeden z najväčších talentov súčasnosti Argentínčan Lucas Biglia, za ktorého AC zaplatil rímskemu Laziu 17 miliónov eur. Absolútnou bombou leta bol však prestup najlepšieho talianskeho obrancu dneška Leonarda Bonucciho. Navyše z konkurenčného Juventusu Turín za rovných 40 miliónov eur. „Získali sme obrovskú posilu. Podľa mňa Leonardo spolu so Španielom Sergiom Ramosom sú najlepší stopéri na svete,“ tešil sa z jeho prestupu tréner AC Vincenzo Montella v rozhovore pre oficiálnu stránku klubu. „Trénovať ho je niečo ako splnený sen,“ dodal. Keď talianske médiá zverejnili jeho prestup, mnohí sa nazdávali, že je to prvoaprílový žart. Na podobné prestupy bez predchádzajúceho šumu Taliansko zvyknuté nie je. No nikto si z nikoho nestrieľal. Tridsaťročný obranca, ktorý v Juventuse strávil dlhých sedem rokov a za ten čas pomohol klubu k šiestim talianskym titulom, skutočne prestúpil. Milánu sa upísal na najbližších päť rokov. Pre fanúšikov AC to bol definitívny dôkaz, že nový čínsky majiteľ to s návratom klubu na popredné priečky mieni vážne.

Zbytočná skepsa

Legendárny útočník Juventusu Alesandro Del Piero nad prestupom len neveriacky krútil hlavou. „Nikdy by mi nenapadlo, že takýto transfer sa naozaj môže uskutočniť,“ komentoval Bonucciho zmenu dresu pre televíziu Sky Italia. „Znie mi to ako vtip,“ dodal. „Aj my sme si mysleli, že ani nemá zmysel o niečo sa pokúšať. Boli sme skeptickí, no potom prišiel tréner Montella a vraví, nech to predsa len skúsime potlačiť. Vidíte, dnes je Leo s nami a funguje ako signál pre budúcnosť. Je to bojovník a líder. Presne takého teraz potrebujeme,“ mädlil si ruky výkonný riaditeľ milánskeho AC Marco Fassone. Až neskôr postupne vychádzalo najavo, že hoci Bonucci bol základný kameň turínskej obrany, v posledných mesiacoch si prestal rozumieť s trénerom Turínčanov Massimilianom Allegrim. A postupne aj s hráčmi. Na sociálnych sieťach sa s ním po prestupe rozlúčili len dvaja - Andrea Barzagli a brankár Gianluigi Buffon, ktorý s klubom začne už svoju 23. sezónu.

„Nech sa ti darí na novom fleku, ale budeš mi chýbať,“ napísal mu Buffon. Ten istý muž, ktorý sa čínskemu kapitálu v talianskych futbalových vodách neteší. V čínskych rukách je totiž aj konkurenčný Inter, čo Buffonovi prekáža. „Je to prehra celého talianskeho futbalu. Celej krajiny a vôbec všetkého,“ nebál sa Gianluigi prejaviť svoj názor. Skoro trištvrte miliardy eur: Tak či onak, na realite dnešných dní Buffon veľa zmeniť nemôže. Inter Miláno je v rukách čínskeho konzorcia Suning Commerce Group od júna minulého roku. Za 68 percent akcií zaplatili Číňania 270 miliónov eur. Osemdesiatročný majiteľ AC Miláno Silvio Berlusconi predal v podstate celý klub. Presnejšie, 99,93 percenta, ktoré vlastnil prostredníctvom svojej firmy Finiinvest.

Čínska investičná skupina Rossoneri Sport Investment Lux, nástupca spoločnosti Sino-Europe Sports, ktorá vlani rokovania o predaji rozbiehala, zaplatila za prevod práv takmer trištvrte miliardy eur. „Ani som o cene nediskutoval. Zobral som, čo mi ponúkali,“ priznal Berlusconi. Taliansky magnát je presvedčený, že klub je v dobrých rukách. Na čele spoločnosti stojí 47-ročný biznismen Li Jung-chung, ktorý už viac ako dve desaťročia žije a podniká v Hongkongu. Bohatne z obalového priemyslu, vlastní bane na fosfáty a má skoro tretinový podiel zo 48-poschodového mrakodrapu v Kantone, ktorý si na podnikanie prenajíma množstvo firiem. Podľa odhadov odborníkov má celá budova hodnotu vyše miliardy eur. Čo okrem nečakaných nákupov hráčov urobil Li ako prvé? Zobral celý tím na turné do Číny. Miláno má v krajine už dávno milióny fanúšikov. Veď tamojšia televízna stanica CCTC vysiela zápasy talianskej Serie A od roku 1990. A klub zo San Sira bol dlho najlepší. „Medzi Čínou a AC je hlboký vzťah. Som šťastný, že ste tu,“ vítal Li svoje nové ovečky krátko predtým, než čínskym priaznivcom predstavil všetky nové hviezdy tímu.

Čo to máte za spôsoby?

Nielen Buffonovi sa však razantný čínsky vstup do talianskeho futbalu nepáči. Vedeniu Borussie Dortmund nevoňajú spôsoby, akými klub s novým majiteľom s hráčmi rokuje. Prestupy sa vraj zďaleka neskončili. AC túži do svojich radov zlákať aj kanoniera Dortmundu, gabunského útočníka Pierra-Emericka Aubameyanga - najlepšieho strelca uplynulého ročníka nemeckej Bundesligy. „Spôsob, akým sa začali rokovania o jeho možnom prestupe, naznačuje nedostatok rešpektu,“ vykričal novému vedeniu Milána výkonný riaditeľ Borussie Hans-Joachim Watzke. „Nemôže to predsa fungovať tak, že klub na neho ukáže prstom a povie - toho chceme. Máme s Aubameyangom vlastné plány a myslím si, že je u nás šťastný,“ pokračoval Watzke. Bola to prvá facka čínskym nákupcom. Tí sú však presvedčení, že s miliónmi na konte rýchlo prerazia. Milánsky expert z denníka Corriere della Sera Alberto Costa nie je taký optimistický ako oni. „Nemyslím si, že Miláno má dostatok peňazí na návrat zlatých časov. Klub musí najskôr zaplatiť dlhy a tých je skutočne dosť,“ poznamenal v talianskej televízii.

V Anglicku aj v Španielsku

Možno má Costa pravdu, neutíchajúci čínsky rozmach v európskom futbale je však neodškriepiteľný. Biznismeni z najľudnatejšej krajiny sveta už vlastnia kluby vo Francúzsku (Sochaux, Nice, Auxerre), Anglicku (Aston Villa, West Bromwich Albion, Wolverhampton), ba aj v Španielsku (Espaňol Barcelona, Granada). A možno v ich područí skončí aj slávny francúzsky klub Olympique Lyon. Klub zatiaľ predal 20 percent čínskemu investičnému fondu IDG Capital Partners za 100 miliónov eur a súhlasil s tým, že v Pekingu bude prevádzkovať futbalové tréningové centrá.

Dvadsať percent akcií španielskeho klubu Atlético Madrid má čínska spoločnosť Wanda Group. „Za posledný rok bolo nákupov skutočne veľa. Ak to pomôže zdvihnúť úroveň futbalu v krajine, tak som za. Ale je toto skutočne rovnaký prípad?“ komentoval pre denník Asia Times divoké čínske míňanie šéf čínskej centrálnej banky Pang Gongsheng. Šťastné podľa neho nie sú ani nákupy futbalových hviezd do čínskej ligy. „Často sa totiž na takýchto obchodoch podieľajú aj firmy s obrovskými dlhmi,“ poznamenal Pang.

Ako starovekí bohovia

V rokoch 2014 až 2016 prišlo takto do krajiny 18 hviezdnych futbalistov. Na ich platy a prestupy prispeli napríklad potravinárske firmy, výrobcovia žiaroviek, hotely či energetické spoločnosti. Pangovi sa takéto nákupy zdajú „abnormálne a iracionálne“. Podľa Fieldinga Chena, uznávaného ázijského ekonóma, hráčov často zbytočne preplácajú. „Ich príchody čínskej ekonomike nijako nepomáhajú,“ tvrdí. Zato hráči sa v Ázii majú ako v bavlnke. Keď sa dnes už bývalý útočník Pobrežia Slonoviny Didier Drogba v roku 2013 vrátil z ročného pôsobenia v šanghajskom klube Šenhua, vyhlásil, že sa tam k nemu správali, akoby bol „reinkarnáciou starovekého boha“.

Didier vtedy zarábal vyše 220-tisíc eur týždenne. Nečudo, že do Ázie smerovali ďalší. Dnes v krajine hrávajú také esá ako Gervinho z Pobrežia Slonoviny, Argentínčan Carlos Tevez, Brazílčan Ramires. Najdrahší je zatiaľ januárový prestup Oscara, bývalej opory londýnskej Chelsea, do SIPG Šanghaj. Klub za jeho služby zaplatil 67 miliónov eur. Ani Bonucci sa na neho nechytá. Oscarov týždenný plat? Podľa denníka The Guardian vyše 320-tisíc eur. V júnovom zápase s Kantonom sa 25-ročný Oscar stihol pobiť s dvoma hráčmi súpera. Ba dostal aj pokutu - 40-tisíc jüanov. V prepočte 5-tisíc eur. Pri jeho plate skutočne „horibilná“ suma.

Vianočné tipy na darček