Zlynčovali ich: Časť vojakov, ktorí sa postavili Erdoganovej vláde, dav prezidentových fanúšikov kruto potrestal.

Čudný puč v Turecku: Spovede svedkov. Kto je víťaz?

Aj demokraticky zvoleného diktátora sa treba obávať. Prezident Erdogan zatýka odporcov a volá po obnovení trestu smrti.

V čase našej uzávierky bola bilancia 290 mŕtvych, 2 840 zranených a viac ako šesťtisíc zatknutých - a to zrejme nie je konečné číslo. Tisíce policajtov suspendovali, prepustili 2 700 sudcov a prokurátorov.

Stotri generálov a admirálov, špičky armády, skončilo vo väzení. Ako si Turecko poradí s následkami tej zvláštnej noci z 15. na 16. júla, keď do televízií vtrhli vojaci a odvysielali vyhlásenie, že armáda preberá moc v krajine, no vláda nakoniec puč potlačila?

Ľudia proti tankom

Pätnásty júl, piatok večer. Prezident Erdogan a časť veliteľov armády sú na dovolenke v Marmare na pobreží Stredozemného mora. Na istanbulských mostoch sa zrazu objavia uniformovaní príslušníci jandarmy, samostatnej zložky tureckých ozbrojených síl, ktoré majú okrem iného za úlohu udržiavať verejný poriadok v lokalitách nespadajúcich do právomoci polície.

Zvláštne, pretože centrum Istanbulu má na starosti práve polícia. Muži zablokujú mosty obrnenými vozidlami a tankmi. Na oblohu nad Ankarou a Istanbulom vzlietli F-16-ky. Ozýva sa streľba a výbuchy. Štátna televízia TRT vysiela vyhlásenie vojenských predstaviteľov, ktorí obsadili televízne štúdiá.

Zlynčovali ich: Časť vojakov, ktorí sa postavili Erdoganovej vláde, dav prezidentových fanúšikov kruto potrestal.
Zlynčovali ich: Časť vojakov, ktorí sa postavili Erdoganovej vláde, dav prezidentových fanúšikov kruto potrestal.
Getty Images

Časť vojakov, ktorí sa postavili Erdoganovej vláde, dav prezidentových fanúšikov kruto potrestal. Foto: Getty Images

Vláda neviedla krajinu k demokracii, rozsievala nenávisť a nechala sa korumpovať, preto moc preberá armáda. Ľudia, nevychádzajte z domovov. Niekoľko bômb zasiahne aj budovu tureckého parlamentu. V uliciach vidno prvé mŕtve telá. Niektoré televízie vysielajú Erdoganov príhovor.

Z Marmary cez videohovor vyzýva ľudí, aby vyšli do ulíc brániť demokraciu. Premiér Binali Yildirim už predtým na obrazovkách potvrdil, že paralelné štruktúry v rámci armády sa pokúsili prevziať moc v krajine, no vláda si so situáciou poradí. Aj muezíni niektorých mešít začali z minaretov vyzývať obyvateľov Ankary a Istanbulu, aby sa postavili vojakom.

Tisícky ľudí skutočne vyšli von a postavili sa tankom. Väčšina uniformovaných členov ozbrojených zložiek, ktorí sa davu dostali do rúk, boli mladučkí vojaci na šesťmesačnej povinnej vojenskej službe. Velitelia ich poslali do akcie a možno ich ani poriadne neinformovali, o čo ide. Vzdali sa okamžite. Rozzúrený dav niektorých nemilosrdne zmasakroval.

Upevnil si moc: Špekuluje sa, či puč v skutočnosti nezorganizovali Erdoganove tajné služby.
Upevnil si moc: Špekuluje sa, či puč v skutočnosti nezorganizovali Erdoganove tajné služby.
profimedia.sk

Upevnil si moc: Špekuluje sa, či puč v skutočnosti nezorganizovali Erdoganove tajné služby. Foto: profimedia.sk

To už Erdogan pristál v Istanbule. Vyhlásil, že zrejme naňho chceli spáchať atentát, lebo aj v Marmare sa vraj strieľalo. On už však vtedy bol na ceste do Istanbulu. Hovoril v súkromných televíziách a na internete. Vďaka sociálnym médiám, na ktoré predtým útočil, sa mu v tú noc, paradoxne, podarilo dostať svojich prívržencov do ulíc. Policajti zatiaľ bojovali s poslednými rebelmi. O ôsmej ráno bolo po všetkom.

Boj o moc

O turbulentnej noci som hovorila s viacerými tureckými priateľmi. Z pochopiteľných dôvodov neuvediem v článku ich skutočné mená. Hoci sa objavili aj názory, že udalosti sa odohrali podľa pripraveného Erdoganovho scenára, ani jeden z mojich známych o tom nie je presvedčený.

„V skutočnosti boli rebeli veľmi blízko k víťazstvu. Takmer sa im podarilo prevziať kontrolu nad velením armády, polície a štátnou televíziou,“ myslí si Murad. „Som presvedčený, že verili, že môžu vyhrať. Ak by ovládli televíziu a armádu, nepotrebovali by ani prezidenta Erdogana.“

K jeho názoru sa prikláňa aj Ahmet: „Cielene si vybrali noc, keď bola armáda najslabšia, pretože prezident a najvyšší velitelia odleteli na dovolenku.“

Murad hovorí, že o paralelných štruktúrach v armáde sa vedelo. Skupina pôsobila už niekoľko rokov. „No neveril by som, že budú mať toľko odvahy a pokúsia sa o prevrat.“ Aj Remzi rozpráva o tejto skupine ľudí ako o verejnom tajomstve. „Snažili sa preberať dôležité pozície v štátnej správe. Najprv boli lojálni k Erdoganovi, takže proti nim nezakročil. Postupne dosadili svojich ľudí do polície, súdnictva, štátnych úradov a ministerstiev.

Napríklad vlani prebehli voľby sudcov a sudcovia oddaní tejto skupine získali päťtisíc z dvanásťtisíc miest. Zrazu boli príliš silní. Erdogan strácal vplyv na súdnictvo.

Myslím, že si uvedomil, že títo ľudia by reálne mohli prevziať moc. No vedel aj to, že veľká časť armády sa v prípade pokusu o prevrat postaví zaňho. A to sa stalo. Nerozumiem, že si mysleli, že ho porazia s pár tisíc vojakmi. Veď turecká armáda má 450-tisíc vojakov, polícia 700-tisíc ozbrojených príslušníkov.“

Podporili prezidenta: Po Erdoganovom prejave Turci vyšli do ulíc a postavili sa armáde.
Podporili prezidenta: Po Erdoganovom prejave Turci vyšli do ulíc a postavili sa armáde.
profimedia.sk

Podporili prezidenta: Po Erdoganovom prejave Turci vyšli do ulíc a postavili sa armáde. Foto: profimedia.sk

Trest smrti?

Zorganizoval to celé prezident Erdogan sám, aby sa mohol zbaviť svojich odporcov? Alebo opozičná skupina v rámci armády skutočne všetko stavila na jednu kartu a verila, že dokáže prevziať vládu v krajine? Momentálne je jasné len to, že udalosti najviac pomohli samotnému Erdoganovi.

Čo bude nasledovať? Upevní ambiciózny prezident ešte viac svoju moc? Posledné mesiace to v Turecku s demokraciou nevyzeralo najlepšie. Režim doslova prenasledoval novinárov a zastrašoval ich trestmi podľa zákona proti hanobeniu republiky a tureckosti.

„Za nami je hororová noc a prichádzajú ešte ťažšie dni,“ zakončil Remzi našu online komunikáciu. To sa už v tlači objavilo vyhlásenie prezidenta Erdogana, že „nemôže ignorovať požiadavku davu“, ktorý pred jeho domom žiada pre organizátorov nevydareného puču trest smrti.

Turecko zrušilo trest smrti v roku 2004, aby naplnilo kritériá prístupového procesu k Európskej únii. Posledného odsúdeného popravili v krajine dvadsať rokov predtým. Tu sa dá len dúfať, že zvíťazí zdravý rozum. V prípade popráv by zrejme Erdogan už prestrelil. Západní lídri sa postavili zaňho.

Demokratické princípy, ktoré predstavujú, predsa nedovoľujú prevziať moc v krajine vojenskou silou od právoplatne zvolenej vlády. No trest smrti pre lídrov puču by medzinárodné spoločenstvo nemohlo ignorovať.

Bol by to jasný signál, akým smerom sa krajina chce uberať, mohli by sme to pokojne nazvať vraždami politických odporcov. Navyše by bol retroaktívny. A to zakazuje aj turecká ústava. Nikto nesmie byť potrestaný ťažším trestom než za skutok, ktorý spáchal, ukladajú zákony v čase spáchania tohto skutku.

Potrebujú silného lídra

Erdogan okamžite obvinil z pokusu o prevrat Fethullaha Gülena, klerika žijúceho v exile v americkej Pensylvánii, ktorý ideologicky vedie umiernené islamské svetové hnutie Hizmet, zaoberajúce sa viac filantropiou ako ideológiou. Dôkazy však neexistujú. A požiadavka Turecka vydať Gülena, adresovaná Spojeným štátom, spôsobila ešte väčšie napätie v diplomatických vzťahoch dvoch krajín.

V Turecku hneď v nedeľu ráno zatýkali ľudí pracujúcich pre Hizmet. Odvolali pätinu všetkých sudcov v krajine a vydali príkazy na zatknutie 188 ústavných sudcov. To pripomína skôr politické čistky ako výsledky dôkladného vyšetrovania. Otázne je, ako zareagujú členské krajiny NATO, klubu, kam Turecko tiež hrdo patrí.

Čo povedia predstavitelia Európskej únie, kam sa chce Turecko dostať, a lídri európskych krajín. „Ja osobne som napríklad zvedavý, či týmto Erdogan získal viac prívržencov, alebo nie,“ hovorí Murad.

„Ak áno, tak to ma skutočne znepokojí. Dúfam, že ľudia sa budú pri budúcich voľbách dôkladne a zodpovedne rozhodovať, či ho voliť, alebo nie. Ak však po tomto stratí časť prívržencov, bude to pre mňa signál lepšej budúcnosti,“ píše mladý muž, ktorý je rozhodnutý odsťahovať sa z Turecka, ak budú pokračovať tendencie koncentrácie štátnej moci v rukách jedného človeka.

„Ale taká je povaha tureckého národa. Potrebuje silného lídra, ktorý bude všetko riadiť a kontrolovať. Takto to u nás chodí ešte od čias Osmanskej ríše. Mentalita ľudí sa nezmenila.“

Erdogan je víťaz

O situácii v Turecku sa s bezpečnostným analytikom IVOM SAMSONOM rozprávala JANA ŠIMÍČKOVÁ.

Turecko je členská krajina NATO. Je možné, že by tajné služby vôbec nezaznamenali prípravu vojenského puču?

Treba pripomenúť, že to nie je prvý pokus o vojenský prevrat v Turecku, odkedy je členskou krajinou aliancie, teda od roku 1952. Tie puče boli v rokoch 1960, 1971 a 1980. Boli tam aj dve veľké vojenské intervencie, keď vláda ustúpila tlaku tureckých ozbrojených síl, ktoré majú ináč obrovský rešpekt v tureckej spoločnosti. NATO je organizácia, ktorá potrebuje predovšetkým spojencov a Turecko vždy predstavovalo takzvané južné krídlo aliancie najmä proti Rusku.

V čom je aktuálny pokus o prevrat iný ako predchádzajúce?

Turecko začalo v roku 2004 prístupové rokovania o vstupe do Európskej únie, pričom nebolo schopné vyrokovať viac ako jednu prístupovú kapitolu z tridsiatich. Dostalo sa tak na rázcestie s tým, že buď sa vráti k islamskému svetu, alebo sa prikloní k Európe.

No a súčasný prezident Erdogan ako islamista, nehovorím, že terorista, začal a snažil sa presadzovať náboženské zákony a tlmiť sekularizáciu.

Lenže nikto, ani z mladých progresívnych ľudí, ktorí sú zväčša proti Erdoganovi, nechce vládu vojenskej ruky. To by ich v podstate odrovnalo od vstupu do Európy. Ešte stále totiž existuje nejaká šanca, že Európa po iks rokoch prijme Turecko do únie. A z tohto dôvodu obyvateľstvo puč odmietlo.

Spomenuli ste, že Turecko je spojencom NATO najmä proti Rusku. Prezident Ruska Putin aktuálne vyjadril Erdoganovi podporu. Ako to možno vnímať?

Môj názor je taký, že Rusko nemohlo urobiť nič iné, ako odsúdiť takýto puč, inak by muselo podporiť vojenskú vládu. Je pritom predpoklad, že táto vláda by s Ruskom zaobchádzala tvrdšie ako súčasná vláda, s ktorou sa rysuje značné oteplenie vzťahov medzi Tureckom a Ruskom - po sýrskej operácii ruského letectva.

Takže Rusku vlastne ani nič iné neostávalo. Podstatné je, že za zvolenú legálnu a legitímnu vládu sa postavili aj Spojené štáty americké a Európska únia, menovite Obama a Merkelová, ale aj slovenský premiér. Nikto si neželá vojenskú vládu v Turecku, lebo by to viedlo do slepej uličky.

Lenže našli sa aj podporovatelia puču.

Sú tu aj sympatizanti, pretože povstalci, keď ovládli niektoré televízne stanice, za jeden zo svojich prvých cieľov označili zastavenie útoku na sekulárny štát, keďže Turecko sa pod Erdoganom postupne islamizuje.

Ale toto Európska únia ani nemôže brať na vedomie, lebo momentálne potrebuje Turecko pri riešení najväčšej krízy od jej vzniku, a to je migračná kríza. V tejto súvislosti podpísala isté dohody so súčasnou tureckou vládou a nikto nevie, ako by s týmito dohodami nakladala vojenská vláda.

Aké bude mať teraz Erdogan postavenie v Turecku?

Jeho postavenie sa veľmi posilnilo, takže to zvádza k určitým konšpiračným teóriám. No ak sa im vyhneme, môžeme konštatovať, že víťazom tohto puču bol nakoniec Erdogan. Jeho popularita postupne klesala a teraz sa opäť dostane do značných výšok. Čiže Erdogana budú chápať ako niekoho, kto sa mal stať obeťou násilného prevratu.

Už to, čo urobil, že pozatýkal údajne šesťtisíc ľudí, medzi nimi aj ľudí z vysokej generality, a ďalšie zatýkania budú pokračovať, znamená, že chce dokončiť čistky v armáde a urobiť z nej nástroj pre svoju vládu, ktorú smeruje k islamizácii Turecka. V každom prípade - Erdogan je víťaz.

Objavili sa už špekulácie, že puč sám zosnoval práve preto, aby si posilnil pozíciu.

Či to sám zosnoval je, samozrejme, pochybné a nikto to nemôže s istotou tvrdiť. Na druhej strane je jasné, že pučisti boli akosi rýchlo zorganizovaní, nemali podporu opozičných strán, s ktorými vôbec nerokovali, vôbec nezmobilizovali celú tureckú armádu - v podstate armáda bola rozpoltená. Aj tým sa tento puč líšil od bývalých pokusov v Turecku.

Myslíte si, že sa niekedy podarí preukázať, kto za pučom skutočne stál?

To je dosť ťažké, lebo my do dnešného dňa nevieme preukázať, ako to bolo s pokusom o vojenský prevrat v Moskve v roku 1991, keď padol Gorbačov. Fakt je, že víťazom aktuálneho puču v Turecku je Erdogan a nikto iný ako Erdogan si taký puč nemohol želať.

Umožnilo mu to zosadiť aj jemu nepohodlných ľudí, ktorí nemali s pučom nič spoločné, teda štátnych zamestnancov, sudcov a prokurátorov. Tento človek robí čistku v Turecku a či už puč inicioval, alebo nie, zatiaľ na to nemáme žiadne dôkazy. A pochybujem, že sa nejaké objavia.

NATO nemá teda žiadnu potrebu riešiť, čo sa v Turecku naozaj stalo?

NATO, vzhľadom na islamistické nebezpečenstvo, drží spolu a Turecko potrebuje. Takže privrie oči nad tým, čo sa tam deje. Nebude to riešiť.