Kto z koho: Príprava na televíznu debatu medzi odporcom brexitu premiérom Davidom Cameronom a jeho veľkým odporcom Nigelom Farageom zo Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva.

Dajú Briti zbohom Únii? Odchod by nebol katastrofou, tvrdí analytik

Nech dopadne referendum o brexite akokoľvek, značná časť britskej populácie bude nespokojná, hovorí analytik.

Všetkým Európanom veľmi záleží na tom, aby Británia zostala v rodine, - uviedol v máji predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. V skutočnosti je však situácia oveľa zamotanejšia. Nielen veľa jednotlivcov, ale i krajín je čoraz viac poznačených euroskepticizmom.

Prieskumy dlho ukazovali veľmi tesný výsledok blížiaceho sa britského referenda o zotrvaní v Európskej únii (EÚ), ale skôr v prospech nepriateľov brexitu. Koncom minulého týždňa však podľa niektorých prieskumov mali prívrženci vystúpenia Británie z EÚ až 10-percentný náskok. Rozhodne sa 23. júna v napínavom súboji.

„Aj keby sa Briti rozhodli pre brexit, bude to dlhý proces a zmeny sa neudejú zo dňa na deň,“ upozorňuje analytik Martin Vlachynský.

Na opačných frontoch

Európski lídri bojujú, ako sa dá - varovaniami, katastrofickými prognózami i zastrašovaním. Britský premiér David Cameron vyhlásil referendum pod tlakom časti svojej vládnej Konzervatívnej strany, ale sám je na čele kampane za zachovanie britského členstva.

Napokon, práve tým sa zaviazal na poslednom samite EÚ, na ktorom vybojoval pre Britániu špecifické podmienky. Lenže kritik Európskej únie, bývalý starosta Londýna Boris Johnson, ktorý všemožne podporuje brexit, má iný názor.

„Pre dôveru verejnosti je veľmi zhubné, keď vedenie krajiny každý rok tvrdí, že obmedzí imigráciu na desiatky tisíc ľudí, a potom to nesplní. Nemáme vôbec žiadny spôsob, ako kontrolovať počty prichádzajúcich,“ pripomenul.

Obviňuje Brusel, že snahy o ďalšiu centralizáciu, reguláciu a vytvorenie „štátu menom Európa“ prinášajú „eróziu demokracie“. Exstarosta dokonca prirovnal Európsku úniu k Hitlerovi a jeho snahám vytvoriť politický superštát.

Ide do tuhého: Týmto namaľovaným bozkom medzi bývalým londýnskym starostom Borisom Johnsonom a kandidátom na amerického prezidenta Donaldom Trumpom sa odporcovia brexitu snažili v Bristole poukázať na jeho nástrahy. Foto: Profimedia.sk

Strašiaci

Možný výsledok blížiaceho sa referenda je veľkým otáznikom, odlišné sú aj prieskumy. Preto sa Cameron snaží do poslednej chvíle apelovať na nerozhodných voličov. „Budeme musieť začať znižovať a obmedzovať to, čo má pre ľudí skutočný význam, či už ide o peniaze pre štátny zdravotný systém, alebo náš dôchodkový systém,“ upozorňuje.

Bývalý minister Iain Duncan Smith, zástanca brexitu, Camerona obvinil „z úbohého zastrašovania“ voličov, zvlášť dôchodcov. Lenže podobnú rétoriku ako Cameron používajú aj čelní predstavitelia európskych veľmocí.

„Jeden štát nikdy nebude schopný dosiahnuť také dobré výsledky,“ pripomína spolková kancelárka Nemecka Angela Merkelová. Francúzski predstavitelia ako prezident François Hollande či minister financií Emmanuel Macron upozorňujú, že prípadný brexit by mal vplyv na riešenie situácie týkajúcej sa migrácie.

Vo francúzskom Calais čakajú tisíce utečencov, ktorí sa chcú dostať do Británie. Británia môže na francúzskej strane vykonávať hraničné kontroly. V prípade vystúpenia krajiny z EÚ by bola táto dohoda zrušená a cez Lamanšský prieliv by imigranti prúdili na Britské ostrovy.

Koncom mája na svoju malú krajinu upozornil aj predseda vlády Gibraltáru Fabian Picardo. Vzbudil rozruch vyhlásením, že v prípade vystúpenia Británie z EÚ bude Gibraltár zvažovať svoje pripojenie k Španielsku.

Do agitácie za zotrvanie v EÚ sa zapojili aj uznávaní vedci. „Hoci sme ostrov, vo vede ostrovom byť nemôžeme. Byť súčasťou EÚ je dobré pre britskú vedu, a teda aj pre Britániu,“ napísali pred pár dňami v otvorenom liste adresovanom denníku Daily Trelegraph trinásti nositelia Nobelovej ceny.

Inšpirujú ďalších?

„Británia mala vždy v rôznych európskych spoločenstvách špecifické postavenie. Často stála pomimo. Aj na poslednom samite EÚ si vďaka Cameronovi vyjednala špeciálne podmienky,“ hovorí Martin Vlachynský.

Prípadný brexit teda nespočíva len v odchode európskej veľmoci z EÚ. To, čo nedá európskym lídrom spávať, je najmä myšlienka, aby ostrovná krajina nešla príkladom pre iné, menšie štáty.

„Ako by reagovalo napríklad Holandsko, ktoré má tradične silné vzťahy s Britániou?“ pýta sa nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. Ak by z únie odišla len Británia, európsky blok by to zrejme zvládol. Aj preto niektorí priznávajú, že brexit nemôže byť bezbolestný, ak EÚ nechce prísť o ďalšie krajiny. Ak aj Briti zahlasujú za odchod, začne sa dlhý proces.

„V článku 50 Lisabonskej zmluvy sa hovorí, že by nemal trvať viac ako dva roky. Začnú sa dohady o finálnej podobe usporiadania vzťahov. Je otázne, či by naozaj brexit nemotivoval iné krajiny ako Holandsko či Fínsko, aby skúšali vlastnú cestu. Preto podmienky pre Britániu môžu byť veľmi tvrdé,“ upozorňuje analytik.

Nové dohody

Briti sú už v rozbehnutom vlaku. Vystupňovanú nevraživosť voči prisťahovalcom, o ktorých si myslia, že im berú prácu, zaťažujú britské školstvo, zdravotníctvo a sociálny systém, nateraz nič nezvráti. V kurze nie sú natoľko otázky bezpečnosti v súvislosti s moslimskými utečencami, ktoré rezonujú v našich končinách.

Briti skrátka nechcú byť dojnou kravou - pre úniu ani pre jej obyvateľov z východného bloku. Lenže, naopak, výskumníci z Londýnskej ekonomickej školy uviedli, že po brexite by britská domácnosť prišla ročne o 850 liber. Okrem toho sa hovorí o poklese libry či zavedení cla pre Britániu.

Možno sa mnohé hororové scenáre v prípade brexitu nenaplnia, ale lacné to rozhodne nebude. Británia bude musieť uzatvárať nové zmluvy, opäť sama za seba.

Riaditeľ Svetovej obchodnej organizácie Roberto Azevedo v rozhovore pre denník Financial Times upozornil, že bude musieť znova rokovať o svojom členstve v tejto organizácii, keďže sa stala jej členom pod patronátom EÚ.

„Okrem rôznych dohôd, ktoré bude musieť nanovo uzavrieť, významným vývozným artiklom Veľkej Británie je finančný systém. Londýn je dôležitým svetovým centrom finančníctva, aj vďaka tomu že je zapojený v európskom spoločenstve. Ak by došlo k nejakým sekom, krajinu by to poznačilo a oslabilo postavenie Londýna ako európskeho finančného centra,“ upozorňuje analytik.

V každom prípade, aj keby Británia dala únii zbohom, stále je súčasťou Európy. Treba dúfať, že 28 štátov aj v prípade odchodu Británie dospeje k dohodám, ktoré nepoznačia dramaticky ani jednu stranu.

Odborník: Odchod by nebol katastrofou

Vyhlásenia niektorých európskych politických lídrov či šéfov spoločností o možnom brexite podsúvajú rôzne katastrofické scenáre. „Je v záujme celej Európy nájsť s Veľkou Britániou spoločnú reč aj v prípade, že jej obyvatelia v blížiacom sa referende zahlasujú za brexit,“ hovorí analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz INESS MARTIN VLACHYNSKÝ, s ktorým sa zhovárala MONIKA MIKULCOVÁ.

Foto: Tony Štefunko

Ako odhadujete výsledok referenda o zotrvaní Británie v Európskej únii?

Každopádne to bude tesné. Nech už to dopadne akokoľvek, značná časť britskej populácie bude nespokojná. Ak brexit nenastane, stále tam zostanú tenzie. Ak nastane, tak napríklad Škótsko si môže chcieť zopakovať referendum o nezávislosti.

Naozaj by prípadný brexit poškodil britskú ekonomiku, ako o tom hovoria rôzne katastrofické scenáre?

Závisí to od toho, aká bude nová forma spolužitia Veľkej Británie a Európskej únie, či zostane zapojená do európskeho priestoru. Ak áno, straty budú minimalizované. Británia len reformuje niektoré veci, napríklad byrokraciu, ktoré prichádzajú z EÚ a nepáčili sa prívržencom brexitu.

Na druhej strane by však Britániu čakalo vyjednávanie nielen so štátmi EÚ, ale aj so zvyškom sveta, s ktorým má EÚ uzavreté dohody. Môže to trvať veľmi dlho a možno sa EÚ rozhodne zachovať tak, aby brexit nemotivoval ostatné váhajúce krajiny na podobné kroky.

Skrátka, ak všetko pôjde hladko, Británia môže získať: musí si však pomerne rýchlo dohodnúť s ostatnými štátmi obchodné podmienky a zbaviť sa tých ekonomických a zaťažujúcich vecí, ktoré so sebou priniesla EÚ, ako je prílišná byrokracia, príspevky do rozpočtu...

V horšom prípade budú nejaké hospodárske straty, ale nebral by som to nejako katastrofálne. Bude to však zaujímavá skúsenosť nielen pre účastníkov, ale i pre divákov.

Je hlavným dôvodom Britov na podporu brexitu nedostatočná kontrola migrácie do EÚ? Dokonca z radov Cameronových konzervatívcov sa v minulých dňoch ozývali kritické hlasy, že nedodržiava svoj sľub obmedziť prisťahovalectvo...

Argumentácia v prospech brexitu má tri základné body: jedným z nich je migrácia, druhým byrokracia a tretím odovzdávanie čoraz viac právomocí do rúk Bruselu. Je pravda, že asi najhlučnejšia je debata o imigrácii vrátane tej vnútroúniovej, najmä z východnej Európy. Ale nedá sa porovnávať s diskusiami u nás, pretože my používame bezpečnostnú a kultúrnu argumentáciu.

V Británii však dlhodobo prijímajú prisťahovalcov a skôr tam rezonuje otázka prístupu imigrantov k sociálnym dávkam. U nás je to iné - sociálne dávky sú odvodené od toho, ako človek prispieva do sociálneho systému. V Británii stačí, ak ste Európan, a môžete čerpať sociálne dávky. Politici aj verejnosť apelujú na to, aby nebola migrácia za benefitmi.

Teraz sa môže ktokoľvek z Rumunska či zo Slovenska zbaliť a odísť do Británie a prakticky hneď dostávať sociálne dávky. Samozrejme, bežne sa to nedeje, je to skôr populizmus, ale stačí pár prípadov, ktoré rezonujú v médiách.

Aj v Británii existuje časť politického spektra, ktorá sa na migráciu pozerá z kultúrno- bezpečnostného pohľadu a že migranti berú domácim prácu. Ale toto sú skôr okrajové dôvody - Británii sa darí a nezamestnanosť klesla na desaťročné minimum.

Mnohí analytici upozorňujú, že odchod krajiny z únie by poznačil nielen Britániu, ale aj zvyšok európskeho bloku. Ako sa dotkne Slovenska?

Uvidíme, ako bude tvarovaná dohoda s Britániou. Pre Slovensko je stále dôležitejším obchodným partnerom, najmä z hľadiska exportu. Momentálne je export do Británie okolo päť-šesť percent z celkového exportu, čo sa nezdá veľa, ale radí ju medzi krajiny, ako sú naši susedia Maďarsko a Rakúsko. Keď sa rozbehne automobilka Jaguar, export do Británie okolo roku 2020 bude pravdepodobne druhý najvyšší po Nemecku. Samozrejme, ak sa nenaplnia pesimistické scenáre a nepostavia sa tvrdé bariéry medzi ňou a EÚ.

Majú sa prípadného brexitu obávať Slováci žijúci v tejto krajine?

Nemyslím si, že by to malo na nich nejaký zásadný vplyv. Možno sa už cudzinci tak ľahko nedostanú k sociálnym dávkam, ale našich obyvateľov by to nemalo nejako zasiahnuť, keďže väčšina z nich tam pracuje. A po pracovnej sile je tam stále hlad, takže v tomto zmysle by ich to nemalo nejako poškodiť. Určite sa nestane, že v júni zahlasujú za brexit a v júli už prijmú vlastné zákony.

Šíria sa špekulácie, že Európska únia jednoducho odchod Británie zo svojich radov nedopustí...

Vyslovene falšovanie referenda si neviem v krajine ako Veľká Británia predstaviť. Už samotné politické spektrum je rozdelené: časť konzervatívcov je za odchod, časť nie a nejednotní sú aj labouristi. Takže všetci budú mať záujem na tom, aby hlasovanie prebehlo čo najkorektnejšie.

Objavujú sa však otázky, či by prípadné potvrdenie brexitu neviedlo Davida Camerona, ktorý je iniciátorom finálnej verzie referenda, ale zároveň nie je jeho zástancom, k zopakovaniu referenda. Tak, ako sa to stalo v Írsku, keď sa schvaľovala Lisabonská dohoda. Po neúspešnom referende sa urobilo ďalšie, aby dopadlo inak.

Článok 50 zmluvy o EÚ nie je v tom úplne jasný. Niektoré legálne výklady hovoria o tom, že len čo štát oficiálne oznámi Európskej rade úmysel vystúpiť, proces už je nezvratný. Iní vidia nezvratnosť až v samotnom vystúpení. Opakovať referendum by však bola Cameronova samovražda.