Oficiálne sídlo: Europarlament nájdete vo francúzskom Štrasburgu. Každý mesiac sa však ako putovný cirkus sťahuje do Bruselu.

Dôchodok, imunita, odstupné a 8 000 eur mesačne! Byť europoslancom sa oplatí

Práca europoslanca je džob snov. Nielen kvôli osemtisícovému platu. Preto sa o 13 miest v europarlamente pobije až 333 kandidátov.

Poloprázdna sála, poslanci čítajúci si noviny či hrajúci sa na tabletoch. Takto zapôsobil Európsky parlament na slovenské študentky v Štrasburgu. „Boli sme tam asi trikrát a vždy nás prekvapilo, ako málo poslancov tam bolo,“ vraví Zuzana. Takisto ich sklamalo, že nie všetci sa venovali rokovaniu.

„Asi najviac ma hnevá ich nezainteresovanosť a ľahostajnosť k problémom, ktoré riešia. Nech aj majú tie peniaze, no keby sa o niečo snažili, bolo by to v poriadku. No videli sme, ako jeden číta noviny, ďalší sa hrá na tablete. Pripadalo mi to ako škôlka, už len panie učiteľky tam chýbajú,“ opisuje zážitky z Európskeho parlamentu ďalšia študentka Katarína.

Putovný cirkus

Nezainteresovanosť však nie je špecialita iba Európskeho parlamentu. Čítanie novín, hranie s počítačmi či dokonca telefonovanie priamo v pléne sa deje aj v tom slovenskom. Zvláštne je však sťahovanie medzi Bruselom, kde sa konajú parlamentné výbory, a Štrasburgom, kde zas bývajú plenárne zasadnutia celého ansámblu.

Parlament a celá jeho byrokracia sa tak raz mesačne presúvajú hore-dole, čo stojí ročne asi 200 miliónov eur. Práve pre neúmerne vysoké výdavky vzniklo niekoľko iniciatív na zrušenie tohto nezmyslu. Naposledy nazval presúvanie medzi Štrasburgom a Bruselom český europoslanec Edvard Kožušník „putovným cirkusom“.

Zrušenie sťahovania by však muselo odsúhlasiť všetkých 28 členských krajín a následne to potvrdiť aj vo svojich národných parlamentoch. V prípade takého Francúzska, ktorého súčasťou je Štrasburg, je to len ťažko predstaviteľné.

Najviac je Nemcov

Cena za parlament je vysoká nielen pre množstvo úradníkov. Aj samotných poslancov je dosť. Spolu až 766. Počet zástupcov jednotlivých krajín sa odvíja od počtu ich obyvateľov. Suverénne najviac tak je poslancov z Nemecka, až 99. Francúzov je 74 a Britov a Talianov po 73. Slovensko má v europarlamente 13 zástupcov, tak ako Dánsko a Fínsko. Najmenej poslancov, po šesť, má Cyprus a Estónsko.

Za deň práce mesačný plat

V sobotu 24. mája budú voľby do Európskeho parlamentu. Všetci poslanci, ktorí nebudú opätovne zvolení, dostanú za jediný deň práce, keď prvého júla odovzdajú agendu novozvoleným kolegom, celý mesačný júlový plat. V hrubom ide o 7 956 eur. A čo naši páni europoslanci hovoria na to, že za jediný deň by mohli dostať toľko, čo niektorí Slováci zarobia za celý rok?

„To je nejaká hlúposť. Nebudem sa k tomu vyjadrovať, myslím si, že je to nesprávna informácia,“ odbil nás Miroslav Mikolášik (KDH). Ústretový nebol ani Boris Zala zo Smeru. „Nezaoberám sa tým, tie pravidlá sú stanovené Európskou radou, čiže premiérmi 28 štátov, a my s tým absolútne nič nemáme. Takže, ak hľadáte nejaký škandál a chcete nás vláčiť, tak odpovedám, že to nie je naša vec.“

Na otázku, čo s tým platom urobí, reagoval podráždene. „A čo robíte vy so svojím platom? Taká je norma, čo s tým chcete robiť ďalej?“ Jeho stranícka kolegyňa Katarína Neveďalová má však iný názor.

„Nepokladám to za správne. Reálne má nový parlament začať pracovať o 17. hodine. Toto rozhodnutie bolo administratívne a my ako poslanci ho nevieme ovplyvniť. Ak by som sa však už nedostala do nového parlamentu, ten plat dám na projekty pre mladých ľudí,“ sľúbila.

Podobne sa vyjadril aj Eduard Kukan. „Principiálne náleží mzda za vykonanú prácu. A keď nie je vykonaná práca, nepatrí k tomu ani mzda. Ak by nastala taká situácia, že by som už nebol v parlamente, budem to riešiť principiálne,“ uviedol Kukan prostredníctvom svojho asistenta.

40-tisíc mesačne

Základný plat europoslanca je pred zdanením 7 956,87 eura. Po zdanení úniou im ostáva 6 200,72 eura. K tomu však treba pripočítať diéty za oficiálne rokovania, ktoré sú 304 eur za každý deň. Tieto peniaze by mali pokryť výdavky súvisiace s ubytovaním či jedlom počas rokovaní. Poslanci však dostávajú aj paušálny príspevok 4 299 eur mesačne.

„Má kryť výdavky poslancov spojené napríklad s nájmom a so správou kancelárie, náklady na telefonovanie a poštovné a náklady spojené s počítačmi a telefónmi,“ vysvetľuje Soňa Miháliková Mellak z tlačového odboru Európskeho parlamentu.

Na rozdiel od slovenských poslancov nemajú paušál na cestovné. Ten im po viacerých škandáloch zrušili. Cesty im však preplácajú na základe účteniek, takže stále cestujú zadarmo, len to musia zdokumentovať.

Európska únia poslancom povoľuje cesty biznistriedou lietadlom a prvou triedou vlakom. Ak idú do Bruselu či Štrasburgu vlastným autom, dostanú 50 centov za kilometer. Poslanci tiež majú nárok na 4 243 eur ročne na pracovné cesty mimo domovského štátu.

K tomu všetkému dostávajú mesačne do 21 209 eur na asistentov. Europoslanci mávajú zvyčajne dvoch až troch. Kde však peniaze skončia, je veľmi ťažké skontrolovať. Platy asistentov sa obvykle pohybujú okolo 2 600 až 3 500 eur v závislosti od skúseností a vzdelania.

Nenadrú sa

Podľa schváleného pracovného kalendára na predchádzajúci rok mali europoslanci pracovať spolu 162,5 dňa, pričom bežný rok má 250 pracovných dní. Ak aj odrátame 20 dní dovolenky, europoslanci stále pracovali o 67,5 dňa menej ako ostatní pracujúci.

Z tých 162 a pol dňa mali stráviť sediac v pléne 42 dní, 61,5 dňa sa mali venovať zasadnutiam komisií a 32 dní mali na takzvané skupiny. Na zvyšných 26 dní mali naplánovanú prácu vo svojich volebných obvodoch, teda doma. To všetko je však len teória. Koľko času tam strávia skutočne, sa skontrolovať nedá.

Dôchodok, imunita aj odstupné

Europoslanci majú okrem platu aj ďalšie výhody. Patrí sem napríklad odstupné. „Poslanci majú po zániku svojho mandátu nárok na príspevok vo výške jedného svojho mesačného platu za každý rok výkonu mandátu, ktorý sa vypláca maximálne dva roky,“ vraví Soňa Miháliková Mellak z tlačového odboru Európskeho parlamentu.

V ľudskej reči to znamená, že poslanec, ktorý bol v Európskom parlamente jedno volebné obdobie, teda päť rokov, by mal dostať päť platov. Teda takmer 40-tisíc v hrubom. Odstupné nedostane, ak má funkciu v inom parlamente alebo dostane inú verejnú funkciu.

Nárok však majú aj na „európsky dôchodok“. Keď dovŕšia 63 rokov, dostanú 3,5 percenta platu za každý celý rok mandátu. To by znamenalo, že človek, ktorý bol v Európskom parlamente päť rokov, môže dostávať dôchodok vyše 1 390 eur, čo je 17,5 percenta (5 rokov x 3,5 percenta). Pri dvoch volebných obdobiach majú nárok dokonca až na 35 percent z platu, teda 2 780 eur ako extra eurodôchodok.

Poslanci majú aj imunitu. V domácej krajine je rovnaká, akú majú národní poslanci. V prípade Slovenska to teda znamená imunitu na výroky. V ostatných členských krajinách nesmie byť europoslanec zadržaný či vyšetrovaný. Výnimku tvoria len prípady, keď ich pristihnú priamo pri páchaní trestného činu.

Túto imunitu môže zrušiť Európsky parlament na žiadosť príslušnej krajiny. Priestupkovú imunitu, akú mali ešte pred pár rokmi slovenskí poslanci, však nemajú. A aby toho nebolo málo, prepláca europarlament svojim členom aj dve tretiny nákladov na lekárov.

Zrušenie roamingu aj zákaz výkonných vysávačov

Európsky parlament schvaľuje ročne stovky a stovky nariadení. Niektoré sa podaria viac, iné menej. Kým postupné zlacnenie a zrušenie roamingových poplatkov, ku ktorému má dôjsť do konca roka 2015, pokladá množstvo ľudí za jednoznačne dobrý nápad, niektoré zákony z dielne parlamentu sú prinajmenšom čudné.

Strana SaS napríklad nedávno vyhlásila súťaž o najhoršie nariadenie Európskej únie. Hoci mnohé má na svedomí Rada EÚ či Európska komisia, niektoré vzišli aj z parlamentu, ako zákaz rozprávkových postavičiek či usmiatych detí na mliekach pre deti. Vraj zavádzajú. Parlament tiež schválil zákaz výkonných vysávačov, aby naučil Európanov šetriť elektrinu.

Od septembra sa už v únii nebudú dať kúpiť vysávače s výkonom vyšším ako 1 600 W. Od roku 2017 odstavia aj silnejšie ako 900 W. Najpredávanejšími vysávačmi sú pritom momentálne tie s výkonom 1 800 W.

V poslednom čase sa únia trápi aj s plastovými taškami. Chce ich zdaniť alebo zakázať. A to v čase, keď ešte aj v našich stredoeurópskych končinách reťazce vyberajú za tašky poplatky, čím výrazne klesá ich používanie.

Kokaín, lobisti aj podvody s diétami

Európsky parlament občas zaplní titulky novín aj poriadnymi škandálmi. Vlani nemeckí reportéri objavili v budove v Bruseli stopy kokaínu. Vzorky odoberali zo 46 miest, napríklad aj z toaliet. Až 41 z nich vraj pri testovaní obsahovalo stopy po kokaíne. Profesor Fritz Sörgel z Ústavu biomedicínskych a farmaceutických štúdií v Norimbergu tvrdil, že asi nešlo o náhodu, keď sa našiel na toľkých miestach a v takom množstve. „To len dokazuje, že kokaín bol sem prinesený zámerne,“ povedal.

Zároveň upozornil, že kancelárie a priestory budovy EP sa pravidelne čistia. V čase, keď reportéri zbierali vzorky, museli byť stopy po kokaíne čerstvé.

Marjory van den Broeke z tlačového oddelenia zistenia zľahčovala tvrdením, že vzorky zbierali novinári sami, bez iných svedkov, a sami ich aj odniesli do laboratória na preskúmanie. A tiež tým, že zber sa vraj dial bez vedomia vedenia parlamentu. Rokovali s „lobistami“ Novinári z britského Sunday Times preverili etické hranice europoslancov, keď šesťdesiatich skontaktovali s tým, že im ponúkli peniaze za dodatky k zákonom. Až štrnásti sa s reportérmi stretli, aby návrh prerokovali, a štyria vraj aj podľahli.

Po obvineniach rezignoval rakúsky ľudovec Ernst Strasser, na snímke dole, a slovinský socialista Zoran Thaler. Rumunského ľavicového europoslanca Adriana Severina vylúčili z politickej skupiny. Peniaze za podpis? Keďže europoslanci berú 304 eur príplatok za každý deň rokovania parlamentu, vypukol aj škandál s diétami.

Holandská televízia vlani prichytila českého poslanca Miroslava Ransdorfa, na snímke, keď vošiel do budovy parlamentu, zapísal sa a vyšiel von. Ransdorf obvinenia, že berie peniaze za päť minút v parlamente, odmietol. „Ja tu bývam, takže ste hlupák,“ reagoval na otázky europoslanec a neskôr udrel reportéra do ruky. Podobne sa však údajne správali aj ďalší zástupcovia v europarlamente.

Nezávislý rakúsky europoslanec Hans-Peter Martin ešte v roku 2004 obvinil svojich kolegov zo zneužívania diét. Mnohí poslanci sa podľa jeho slov zapisovali na prezenčné listiny, hoci neboli prítomní na zasadnutiach. Podobnosť s prípadom Jána Slotu a podpisovačom Rafaelom Rafajom v slovenskom parlamente tak asi nebude náhodná.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].