Organická architektúra: Západný prístav Malmö je ukážkou moderného mestského bývania.

Doprava i vykurovanie v Malmö fungujú vďaka komunálnemu odpadu

Chcete prežiť? Začnite spracovávať odpad! Tak znie odkaz Švédov zvyšku sveta, ktorý si chodí po inšpiráciu na energeticky trvalo udržateľný život práve do tejto severskej krajiny.

Pre Švédov je ekologické myslenie prirodzenou súčasťou každodennej reality. Na svoje zelené mestské projekty sú rovnako hrdí ako na hokej, skupinu ABBA či Volvo. Najznámejším z nich je Západný prístav v meste Malmö. Je to vychytená mestská štvrť pri mori, kde sa domy vyznačujú krásnym dizajnom, vysokým komfortom a stopercentnou energetickou sebestačnosťou.

Znamená to, že všetku energiu, ktorú spotrebujú na kúrenie, ohrev teplej vody a elektrinu, si dokážu vyrobiť z vlastných zdrojov. Experti z celého sveta sem prichádzajú po inšpiráciu, ako budovať mestá budúcnosti, v ktorej sa tradičné fosílne palivá jedného dňa vyčerpajú.

Odpad nad zlato

„Iba spaľovať odpad je sto rokov pozadu,“ hovorí Rustan Nilsson zo spoločnosti Sysav, ktorá vyrába teplo a energiu pre celé Malmö. Sysav je moderná spaľovňa odpadu, ktorá dokáže pokryť šesťdesiat percent ústredného kúrenia v meste a popri tom ešte vyrobiť dvestopäťdesiat gigawatthodín elektriny ročne, čo predstavuje trojdňovú spotrebu celého Slovenska.

Ešte nedávno pritom Švédi odpad iba skládkovali či jalovo vypúšťali hore komínom v bežných spaľovniach, ako sa to robí na Slovensku. V roku 2000 však prijali zákon o zákaze skládkovania a po dvanástich rokoch už dokážu zrecyklovať alebo premeniť na energiu až deväťdesiatosempercent všetkého vyprodukovaného odpadu.

Škandinávci skrátka milujú svoju krajinu a sú ochotní pre ňu aj niečo urobiť. Separovanie odpadu a jeho recyklácia sú pre nich už samozrejmosťou. „Výroba jedného mobilu vyprodukuje až sedemdesiatpäť kilogramov odpadu,“ hovorí Rustan Nilsson. S podobnými odstrašujúcimi príkladmi, ktoré majú byť motiváciou na ekologické myslenie, robí prednášky už pre deti na základných školách.

Švédi triedia nielen plasty, sklo a papier, ale aj zvyšky z kuchyne. Z tých sa vyrába bioplyn, ktorý zabezpečuje pohon autobusov mestskej hromadnej dopravy. Je to nielen úsporné, ale hlavne ekologické.

Zelený luxus

V Západnom prístave sa spájajú najnovšie architektonické trendy so zelenými technológiami budúcnosti. Bývanie na tejto adrese je mimoriadne „šik“ a dovoliť si ho môžu len naozaj dobre zarábajúci Švédi. Štvorcový meter bytovej plochy tu stojí viac ako štyritisícšesťsto eur. Keďže švédska spoločnosť si zakladá na vyrovnávaní sociálnych rozdielov, architekti navrhli domy bez plotov. „Má to byť symbolika, že bohatí ľudia, ktorí tu žijú, sa nechcú oddeľovať od zvyšku obyvateľov Malmö, ktorí sa sem radi a často chodia prechádzať. Všetci sú tu vítaní,“ vysvetľuje sprievodkyňa Západným prístavom Johanna Ekneová.

Denne tu sprevádza desiatky turistov i expertov z celého sveta, ktorí sa zaujímajú nielen o krásny organický dizajn miestnych domov a ulíc, ale najmä o trvalo udržateľné budovanie mesta budúcnosti. Tým totiž Západný prístav je, keďže ide o stopercentne energeticky sebestačnú štvrť. Všetky domácnosti fungujú vďaka solárnym panelom a veterným turbínam, ktoré sú často pripevnené priamo na strechu.

Na vykurovanie sa využíva spaľovanie separovaného odpadu v kombinácii so systémom tepelných čerpadiel. Tie využívajú prirodzené zásoby vody hlboko pod zemou. V zime ťahajú na povrch teplú na vykurovanie a v lete studenú na klimatizáciu. Obyvateľov nevyrušujú hlukom žiadne smetiarske autá, keďže separovaný odpad vyhadzujú do nenápadných úzkych kontajnerov, odkiaľ sa zvyšky vákuovo stiahnu na zberné miesto za prístavom.

Domy sú postavené zo špeciálnych materiálov, takže sú energeticky nízkonákladové a ich obyvatelia si vďaka množstvu individuálnych meračov môžu efektívne regulovať vlastnú spotrebu elektriny. V jednom vzorovom dome, ktorý ako pilotný projekt postavila spoločnosť E.ON NORDIC, je takých meračov až šesťdesiat. Ľudia majú dokonalý prehľad o tom, v ktorej izbe, na ktorom spotrebiči a kedy presne majú najväčšiu spotrebu a môžu tak výrazne ušetriť.

Strechy domov sú pokryté trávou, ktorá slúži ako prirodzená tepelná izolácia, veľmi dobre zadržiava dažďovú vodu a slúži ako príbytok pre vtáky. Dažďovú vodu odvádza systém odvodňovacích kanálov, ktoré vytvárajú efekt zurčiaceho potoka a vyúsťujú do upravených jazierok medzi domami, často doplnených fontánami a rybami.

Organická architektúra prístavu je plná prekvapivých tvarov, farieb a štruktúr. Uličky sa rôzne kľukatia a zbiehajú do malých námestí s lavičkami a so stromami. Jednotlivé domy navrhovali desiatky architektov, a tak sa na jednom mieste miešajú rôzne štýly, farby a materiály, ktoré však spolu vytvárajú jedinečnú atmosféru.

„Západný prístav je budovaný ako moderná stredoveká dedina,“ vysvetľuje Johanna Ekneová. Dodáva, že išlo o čisto komerčný developérsky projekt, kde sa využili iba bežné štátne dotácie na zelené technológie, ktoré sú vo Švédsku rozšírené. Dopyt po podobnom zelenom bývaní, napriek jeho cene, stále rastie v celej krajine.

Ekológia je sexi

Západný prístav je výsledkom spolupráce a vôle mestskej samosprávy, developérov a spoločnosti E.ON NORDIC. Tá stojí za technologickým riešením energie štvrte, do ktorého investovala desať miliónov eur, pričom získala trojmiliónový grant z eurofondov. Jej predstaviteľ Mattias Örtenvik reaguje trochu prekvapene na otázku, či sa zelené technológie obyvateľom prístavu finančne vyplatia. „My sme sa skôr zamýšľali nad tým, či by nemali za energie platiť viac, keďže ich výroba je drahšia.“

Vysvetľuje, že energetická úspora sa skôr prenáša do väčšieho výkonu približne za rovnakú cenu. Zelené technológie totiž nezabezpečujú nižšie faktúry za elektrinu či kúrenie. Ich prvotným zmyslom je, že sú šetrné k prírode a trvalo udržateľné. Sú víziou budúcnosti, keď sa vyčerpajú zásoby ropy, uhlia a plynu a ľudia budú musieť hľadať iné energetické zdroje. Pre Švédov je takýto progresívny prístup k bývaniu a spotrebe príťažlivý. Byť ekologický je skrátka moderné a sexi.

Celé Malmö dnes využíva tridsať percent energie z obnoviteľných zdrojov a do roku 2030 chce tento podiel zvýšiť na sto percent. Celková spotreba energie v meste by zároveň mala klesnúť o tretinu. Zelený životný štýl cítiť všade. Takmer polovica všetkých obyvateľov každodenne dochádza do práce na bicykli, pričom k dispozícii majú viac ako štyristo kilometrov cyklochodníkov.

V školských jedálňach a reštauráciách sa podáva takmer výlučne organické jedlo a mesto dokonca vydáva vlastný časopis o ekológii. Johanna Ekneová už ani nevie vysvetliť, ako sa k tomuto zelenému odhodlaniu Švédi dopracovali. „Ekologické povedomie tu funguje už minimálne tridsať rokov. V Malmö veľa robí aj starosta, ktorý dlhé roky presadzuje zelenú politiku v meste.“

Po chvíľke uvažovania si spomenie, že Švédov asi najviac aktivizovala k ochrane životného prostredia smutná udalosť z osemdesiatych rokov. „V Severnom mori vtedy začali vo veľkom hynúť malé tulene a nikto nevedel prečo. Keď sme videli v televízii zábery tých rozkošných zvieratiek, ako mŕtve ležia na brehu, nenechalo to nikoho chladným. Napokon zistili, že dôvodom bolo nadmerné znečistenie mora priemyselným odpadom. To ľudí veľmi motivovalo správať sa ekologicky.“

Prečo to nejde na Slovensku

Téma životného prostredia je na Slovensku okrajová a pri spotrebe energie ľudí zaujíma iba cena. „Chýba nám uvedomenie, že tu ide aj o dôsledky na životné prostredie a vyčerpateľnosť klasických energetických zdrojov, takže je nevyhnutné energiou šetriť a hľadať alternatívne zdroje,“ hovorí Ján Orlovský zo spoločnosti Západoslovenská energetika, ktorá patrí do skupiny E.ON. Podobný zelený projekt ako vo Švédsku si však na Slovensku nevedia predstaviť. Neexistuje totiž dopyt po moderných ekologických riešeniach a nikto ho nestimuluje. „Osvetu musí podporovať štát svojou politikou i priamymi finančnými stimulmi. Je smutné, že na Slovensku sme to zasa uchopili zle. Napríklad fotovoltiku si uzurpovalo pár desiatok vyvolených, ktorí si rýchlo vybudovali slnečné elektrárne a majú z nich obrovský zisk. Vláda mala radšej rozdeliť dostupnú kapacitu fotovoltiky medzi nemocnice, školy, prípadne priemyselné parky, aby bolo jasné, že toto nie je o biznise, ale o budúcnosti,“ hovorí Orlovský.

Zelená politika si vyžaduje environmentálne uvedomelú spoločnosť a podporu od štátu alebo samosprávy. Vo Švédsku sa dobre rozvíjajú aj autá poháňané elektromotormi, ale len vďaka tomu, že kúpu takého auta štát dotuje sumou štyridsaťtisíc švédskych korún, teda takmer štyritisícsedemsto eur. Podľa Orlovského sa však zelené technológie môžu časom stať dostupnejšími. Veď ani mobilný telefón nestál na začiatku jedno euro ako dnes, ale asi štyritisíc dolárov, a aparát vážil približne kilo. Tak ako technológia pokročila a zlacnela v prípade mobilov, môže sa to isté odohrať aj so zelenými technológiami.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní