EXKLUZÍVNE Z PARÍŽA Rozhodujeme sa medzi morom a cholerou, hovoria Francúzi o voľbách

Voliť menšie zlo nikdy nevyrieši problémy krajiny, vravia Francúzi, ktorých sme sa pýtali na politiku. Mnoho z nich ani deň pred rozhodujúcim hlasovaním o tom, kto bude ich prezidentom na najbližších päť rokov, nevedelo, či sa k urnám v nedeľu 7. mája vôbec vyberie a komu dajú svoj hlas.

„Áno, v nedeľu pôjdeme voliť,“ uisťuje nás dáma, ktorej odhadujeme niečo cez 50 rokov. Avšak koho, zatiaľ nevie. „Podľa čoho sa rozhodnem? Netuším. Uvidíme. To je téma, ktorú netreba otvárať,“ hovorí nám v parku v mestečku asi hodinu vlakom od Paríža. Príde k nej však starší muž a kontruje: „Ale áno, práve že sa treba o tom rozprávať“.

Voliť či nevoliť

„Volíme si medzi morom a cholerou,“ vraví jej a nám súčasne. To je častá odpoveď Francúzov, sklamaných z výsledkov prvého kola a otrávených politikmi, ktorí svoje sľuby nikdy nedodržia. Je to odpoveď tých, ktorí chodili k urnám pravidelne a elán postupne strácali, až úplne zmizol.

Druhý syn Régisa si tiež myslí, že v týchto prezidentských voľbách majú jeho krajania ťažký výber - musia voliť menšie zlo. Pracuje ako someliér v Londýne.
Druhý syn Régisa si tiež myslí, že v týchto prezidentských voľbách majú jeho krajania ťažký výber - musia voliť menšie zlo. Pracuje ako someliér v Londýne.
Foto: Július Dúbravay

Výber medzi cholerou a morom spomínajú aj tí, ktorých favorit neprešiel a ideovo podobného kandidáta v druhom kole nemajú. No a nakoniec je to odpoveď aj tých občanov, ktorí majú plné zuby moralizovania o tom, že voliť treba, že treba vytvoriť hrádzu proti extrémnej pravici, že odovzdanie lístku do krabice je v nedeľu 7. mája ich psia povinnosť.

„Nájdu sa takí, ktorí vravia, že voliť nejdú. Ale v tom prípade nezabránia Frontu National, aby sa dostal k moci. Ak voliť pôjdeme, dáme zas naše peniaze tým, ktorí majú v rukách kapitál,“ analyzuje zavalitý muž s červeným nosom. Volá sa Régis. Dozvedáme sa, že je železničiar a odborár.

Čo máme robiť?

„Tak čo máme robiť? Vytvoriť republikánsky front, ako to je vždy, keď sa objaví hrozba FN. Máme voliť pre toho, kto je menšie zlo? To nikdy nevyrieši problémy, ktoré vo Francúzsku máme,“ pokračuje Régis svoj predslov na symbolickom mieste.

Foto: Július Dúbravay

Zhovárame sa za parkom oddychu, ktorý chátra, vedľa budovy firmy Sulzer. Tá chátra tiež. Kedysi bodovala na trhu s motormi pre lode. Dnes je táto bývalá fabrika mestečka Mantes-la-Ville prázdna. Robotnícke mesto, ktoré pol storočie volilo naľavo – buď komunistov alebo socialistov. Radnicu v roku 2014 ovládol nominant krajnej pravice Cyril Nauth.

Nech je voľba súkromná vec

„Nepoviem vám, či a koho pôjdem voliť,“ vraví mi tridsiatnik v zašpinených monterkách. Nechce mi dať ani svoje meno. Prezradí len to, že pracuje v Paríži ako inštalatér a neodmietne ani občasné fušky na stavbách. „Mne sa táto nová móda – hovoriť verejne a nahlas, koho volíme – nepáči. Veď komu dám hlas je moja súkromná vec. Nemusím sa nikomu spovedať,“ vysvetľuje pokojne.

Foto: Július Dúbravay

Jeho kamarát, ktorý z kaviarne prišiel von na cigaretu pritakáva. „To prišlo s tými sociálnymi sieťami. Každý všetko odhaľuje,“ kritizuje tendencie súčasnosti s vážnou tvárou. Zhodnú sa, že politika by mala zostať u bežných ľudí osobnou rovinou. Prezentovanie svojej voľby podľa nich zbytočne vytvára napätie v rodine a medzi kamarátmi, ktorí si inak dobre rozumejú. Viac z nich nevytiahneme. Neprezradia ani to, či v nedeľu svoje demokratické právo využijú.

Je jedno, kto tam bude

Lucien, sympatický dôchodca, s ktorým sa rozprávam cez stiahnuté okno jeho auta, vie, že radšej svoj čas venuje spánku a jedlo. „To je jedno, ktorý prejde. Aj tak nikdy nesplnia svoje sľuby. Pre mňa nič neurobia, tak na to kašlem,“ trvá na svojom. Kedysi vraj voliť chodil, ale nikdy v žiadnom politikovi hrdinu nevidel.

Alexis je živnostník, stretli sme ho ako rozdáva letáku pre klienta - realitnú kanceláriu. Volil v prvom kole, pôjde aj v druhom. Koho? Nikoho. Do urny hodí prázdny lístok, lebo ani Macron, ani Le Penová ho neoslovili.
Alexis je živnostník, stretli sme ho ako rozdáva letáku pre klienta - realitnú kanceláriu. Volil v prvom kole, pôjde aj v druhom. Koho? Nikoho. Do urny hodí prázdny lístok, lebo ani Macron, ani Le Penová ho neoslovili.
Foto: Július Dúbravay

V Paríži volilo Marine Le Penovú v prvom kole len 5 percent ľudí, Macrona necelých 35 percent. Asi preto sa nám aj napriek usilovnému hľadaniu nepodarilo nájsť voliča, ktorý hlasoval za šéfku Front National a želal by si objasniť novinárom, čím ho presvedčila. V meste sme dokonca nevideli žiaden predvolebný plagát blonďavej nacionalistky, ktorý by nebol potrhaný, či prelepený.

Recepčný nášho hotela bol jediný repondent, ktorý vedel komu svoj hlas 7. mája odovzdá. Macronovi. Hneď sa cítime bezpečnejšie. „Ale nie z presvedčenia,“ povedal. To sa cítime zase raz o niečo pokojnejší, lebo hoci je Macron niekomu sympatický, predsa len usudzujeme, že je zatiaľ pomerne prázdna nádoba.

Foto: Július Dúbravay

VIDEO Plus 7 Dní