Ten sa má: Múzeum
otváral Karel Gott,
v strede, Ronald Seunig
je vľavo. Gott za to
dostal vlastný jukebox.
Skonštatoval, že si
k nemu musí dokúpiť
celý penzión.

Excentrický rakúsky podnikateľ otvoril pri Znojme najväčšie múzeum jukeboxov na svete

Prehrať si pesničku, na akú mám práve náladu, nebolo nikdy jednoduchšie. Internet je plný dostupnej hudby. No pred pár desaťročiami to vôbec nebolo samozrejmé.

Pamätáte sa ešte na jukeboxy? Skrine s reprákmi v rohoch barov, kde ste si mohli za pár drobných zvoliť obľúbené skladby? Farebné blikajúce zariadenia, ktoré nechýbajú v žiadnom fast foode z amerických filmov 60. a 70. rokov?

Pri Znojme na Morave rakúsky podnikateľ a fanatický zberateľ Ronald Seunig (53) otvoril najväčšie múzeum jukeboxov na svete. Okrem nich vystavil na ploche 8 500 štvorcových metrov nevýherné pinball automaty, videohry, raritné historické automobily i zbierku historických gramofónov.

Jukeboxy, autá, bary: To všetko a v autentickej podobe nájdete v múzeu excentrického boháča.
Jukeboxy, autá, bary: To všetko a v autentickej podobe nájdete v múzeu excentrického boháča.
Jana Čavojská

V múzeu Terra Technica nájdete skutočne unikátne kúsky vrátane prvých strojov z roku 1890. Je ich tam viac ako šesťsto, z toho množstvo prototypov. Vyzerajú ako nové. A všetky sú funkčné. Vybrané kusy vám za pár korún aj zahrajú.

Múzeum otváral Karel Gott a jukebox zo 60. rokov dostal od Seuniga do daru. My ostatní, ktorí nemáme také šťastie, si tú nádheru môžeme kúpiť za 8 300 eur. Hoci - alebo žeby práve preto? - jukeboxy prakticky vymreli, nadšenci neváhajú túto sumu zaplatiť. Niektorí dokonca dúfajú, že toto dômyselné zariadenie chytí druhý dych s nárastom záujmu o vinylové platne.

Rybí mechúr

Zaznamenať a znovu prehrať hudbu skúšali vedci už v antike. Prvé vynálezy pochádzajú ešte od Archimeda, neskôr prišiel automatický organ poháňaný vodou, mechanická flauta, zvonkohry a automatofóny.

Ako auto: V 60. rokoch v Amerike musel mať každý frajer auto aj jukeboxy boli moderné v dizajne zadnej kapoty.
Ako auto: V 60. rokoch v Amerike musel mať každý frajer auto aj jukeboxy boli moderné v dizajne zadnej kapoty.
Jana Čavojská

Skutočný predchodca všetkých zariadení, ktoré poznáme dnes, bol fonograf Thomasa Alvu Edisona. Fonograf si patentoval v roku 1877, o dva roky skôr než svoj asi najslávnejší vynález, žiarovku. Edisonov fonograf dokázal zaznamenať a potom reprodukovať zvukové vlny. Vibrácie vytvárané zvukom sa prenášali na ihlu a prístroj ich zaznamenával do drážky. Pri ich opätovnom prehrávaní sa kmity ihly prenášali na membránu z rybieho plynového mechúra a tá kmitaním vytvárala zvuk.

Edisonov mechanik John Kruesi podľa nákresu zostrojil fonograf 6. decembra 1877. Trvalo mu to údajne len tridsať hodín. Prvé slová, ktoré prístroj dokázal zachytiť a reprodukovať, bol verš detskej riekanky. Trvalo však ešte desať rokov, kým mohli prístroj uviesť na trh.

Kapela v skrini

Fonografy si okamžite získali obrovskú popularitu. Po nich prišiel gramofón Alexandra Grahama Bella, ktorý drahé a nestabilné Edisonove valce na záznam zvuku nahradil plochými doskami, platňami. Oproti valcom bol záznam na ne kvalitnejší, trvácnejší a bolo možné vyrábať ich lisovaním.

Wurlitzer: Jeden z najväčších svetových výrobcov jukeboxov stavil na neóny.
Wurlitzer: Jeden z najväčších svetových výrobcov jukeboxov stavil na neóny.
Jana Čavojská

A hudobné automaty? V roku 1890 Louis Glass a William Arnold vynašli fonograf na mince so štyrmi trubicami na počúvanie, akýmisi predchodcami dnešných slúchadiel. Poslucháč vhodil mincu a potom krútil kľukou, aby mohol počúvať skladbu. Zosilňovače ešte neexistovali, preto tie slúchadlá. No a k počúvaniu hudby patrili aj utierky, ktorými mal každý zákazník po sebe slúchadlá vyčistiť. Historické fotografie zo začiatku 20. storočia ukazujú miestnosti, kde fanúšikovia hudby stoja alebo sedia vedľa drevených boxov, každý má na ušiach slúchadlá pripomínajúce dnešný fonendoskop a počúva svoju pesničku.

V roku 1918 vymyslel Howard C. Niblack mechanizmus, ktorý dokázal automaticky meniť nahrávky. O pár rokov začali do fonografov montovať zosilňovače. Takže patálie so slúchadlami odpadli. Hracie mašinky prehrávali platne a už vynašli ihly, ktoré vydržali štyritisíc prehratí. Dovtedy ich museli meniť takmer po každej skladbe.

Edisonov fonograf: Edison vynašiel „hraciu skrinku“ popri ďalších svojich vynálezoch.
Edisonov fonograf: Edison vynašiel „hraciu skrinku“ popri ďalších svojich vynálezoch.
Jana Čavojská

Škoda len, že vo fonografoch z tých čias nebolo veľa skladieb na výber. Spočiatku prehrávali iba jednu nahrávku. Ešte v roku 1928 považovali takmer za technický zázrak mašinku, v ktorej bolo možné vybrať si z desiatich pesničiek a prístroj zvolenú platňu sám nainštaloval a spustil.

Napriek prvotným nedokonalostiam a obmedzeniam hracie veže zmenili hudobný priemysel. Za jedinú mincu zrazu v bare hrala hudba, kvôli ktorej bolo predtým treba zaplatiť celú kapelu.

Mašinka chuligánov

Popularita hracích skriniek ešte vzrástla v Amerike v štyridsiatych rokoch. Najprv ekonomická kríza, potom vojna. Ľudia chceli rozptýlenie. Aj viac hudby. Lenže, ako napratať ešte viac pesničiek do hracej skrinky v bare? Maximum bolo stále iba dvadsaťštyri piesní. Američania si poradili. Prístroj nazvali automatická hosteska. Fungoval na báze telefónu. Človek v bare si zvolil song, operátorka ho vybrala z audiotéky a cez telefonické spojenie ho automat prehral.

Medzi mladými sa zaužíval nový názov. Jukebox. Výraz juke z kreolčiny, ktorou na juhu hovorili potomkovia otrokov dovezených z Afriky, znamenal chuligána, tanec so sexuálnym podtónom aj jednoduché bary, kde sa bavili ľudia z chudobných štvrtí.

Pomenovanie jukebox sa rýchlo rozšírilo. V krajinách hovoriacich po nemecky sa zas zaužíval názov Wurlitzer. Podľa jedného z najväčších výrobcov fonografov v Nemecku, ktorý má na svedomí aj najikonickejší model jukeboxu všetkých čias - 1 015 z roku 1946. Pritom to bola z núdze cnosť. Vyvinuli ho v čase, keď pre vojnu a zbrojenie chýbali tradičné materiály na výrobu hracích zariadení. V USA bola vtedy výroba jukeboxov zastavená. Nečudo, že „1 015-ky“ sa predalo 56-tisíc kusov.

Decentný drevený dizajn jukeboxov vystriedali pestré neóny. K najvyššej dokonalosti to dotiahli v USA v 50. rokoch. Do módy prišli svetlá, chróm, veľké lesklé autá. Firma See-burg predstavila jukebox so stovkou skladieb.

V 60. rokoch sa dizajn jukeboxov zmenil. Skrinky sa zatvorili, platne ani mechanizmy nebolo vidieť. Po vynáleze tranzistora v roku 1965 to s jukeboxmi začalo ísť dolu kopcom. Úpadok ešte urýchlila móda diskoték. Po vynájdení magnetického záznamu začali do jukeboxov montovať kazety, potom prišli cédečká, minidisky a „jukeboxy“ do vrecka - iPody, on-demand hudba, Spotify. Jukebox aplikácie do mobilu. Éra hudobných skríň v ligotavých baroch sa definitívne skončila.

Neúnavný zberateľ

Nie však v najväčšom jukeboxovom múzeu sveta. Tam sa návštevník vráti v čase do éry najstarších gramofónov a môže sledovať celý vývoj až po súčasnosť. Inštalácie sú pôsobivé. Presne odzrkadľujú jednotlivé obdobia. Od decentných až po farebné, svietiace, nablýskané a hlučné.

S jukeboxmi sú tu nainštalované typické bary, samozrejme, funkčné aj s obsluhou, svetielkujúce pinball automaty, historické autá a videohry. Seunig tam vraj má aj originál automobilu z Batmana - aj keď iní tvrdia, že ten je v múzeu v L. A. a ni-kdy ho nepredali mimo územia Spojených štátov.

Múzeum Terra Technica je súčasťou areálu Excalibur, ktorý pri Znojme na rakúskej hranici vybudoval excentrický podnikateľ a zberateľ Ronald Seunig. S novinármi sa veľmi nebaví - odvtedy, čo vo svojej obývačke poskytol rozhovor redaktorovi rakúskeho Trendu a ten v jeho privátnych zbierkach obsahujúcich asi desaťtisíc artefaktov zbadal obrázok Hitlera, čo neskôr náležite rozmazal v článku S Hitlerom pod jednou strechou a Seuniga obvinil z propagácie nacizmu.

S podnikaním začal ešte za mladi. Otvoril si vo Viedni bar. Ten skrachoval a on sa po prevrate v Československu vybral na Moravu. Tam sa zoznámil s Jaroslavom Vlasákom. Seunig vraj nevedel po česky a Vlasák po nemecky. No dohodli sa, že budú spolu podnikať. Zobrali si úver dva milióny korún a otvorili bufet na česko-rakúskej hranici. Onedlho pribudol duty-free shop a dnes je z toho obchodno-zábavné centrum s malým letiskom, kasínom, detským svetom, ázijskou tržnicou, obchodmi, reštauráciami a múzeom.

Rakúšania sem prichádzajú na nákupy lacných cigariet, potravín a alkoholu. Česi zas do outletov známych značiek. Od roku 2002 patrí výlučne Seunigovi. Ten má však kopu ďalších aktivít. Podnik nedávno prenechal synovi a on sa venuje svojmu ranču v Austrálii, pilotovaniu lietadla, plavbám po mori a zbieraniu rôznych vecí. Jukeboxy a pinbally zbieral dvadsať rokov. Všetky vystavené kusy aj sám zreštauroval. Hovorí, že vo svojom múzeu pozná každú skrutku. Ale stále nemá dosť. Za cieľ si stanovil vlastniť tisíc jukeboxov. Kým sa mu to nepodarí, neprestane ich zháňať.