Lago Pehoe: S neuveriteľným až gýčovo tyrkysovým sfarbením.

FOTO V Tolkienovej krajine divov: Neodolateľná divokosť Patagónie

Patagónia vás nielen očarí, ale aj čo-to naučí.

Nedotknutá, divoká osamelá, bohom zabudnutá, vzdialená od civilizácie, chránená, drsná, nevľúdna. Niektoré z prívlastkov Patagónie pod náporom turistov strácajú na údernosti a jednoznačnosti, ale rozsiahle územie na juhu Južnej Ameriky napriek tomu vždy dokáže očariť. A pomôže vám pochopiť niektoré životné pravdy.

Sila počasia

Stojíte čelom pred Fitz Roy. Vidíte Cerro Torre v plnej nádhere. Sledujete koncert hrajúcich farieb na Torres del Paine. Všetkými zmyslami vnímate panoramatické scenérie ponúkané prírodou, aby ste si ich navždy zafixovali v pamäti. Všetko je umocnené pre Patagóniu vzácnym gýčovo modrým nebom. Takto vyzerá idylka, ktorú chce každý zažiť. Ale všetko sa dokáže zmeniť za niekoľko minút a vzácna chvíľa je o niekoľko okamihov preč.

Nie je zriedkavé, že horolezci s vráskami na čele z kúta stanu sledujú nepriazeň počasia. Vrcholy hôr strácajú obrysy, na stan udierajú kvapky dažďa alebo snehové vločky, v ktorých sa nie raz rozptýli sen stáť na vrchole. Aj taká je Patagónia. Tu, tak ako nikde inde na svete, má počasie vždy rozhodujúce a posledné slovo.

V jeden deň zažijete celkom ľahko všetky štyri ročné obdobia. A určite tiež pocítite, ako duje patagónsky vietor. Nápor vetra vami lomcuje a unáša vás aj s 20-kilogramovou batožinou na chrbte. A vy sa cítite proti sile prírody malí a bezmocní. Najväčšia šanca vyhnúť sa vyčíňaniu počasia je cestovať po krajine v letnom období, teda v decembri až vo februári. Ale zaplatíte za to daň - masy turistov na chodníkoch. Sú prázdniny!

Vybavení turisti: V Patagónii človek za jediný deň zažije až štyri ročné obdobia.
Vybavení turisti: V Patagónii človek za jediný deň zažije až štyri ročné obdobia.
Marika Krížová

Vybavení turisti: V Patagónii človek za jediný deň zažije až štyri ročné obdobia.Foto: Marika Krížiková

Zvučné mená

Argentínsky národný park Los Glaciares je od roku 1981 zaradený do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Trek okolo žulových masívov zvučného mena Fitz Roy či Cerro Torre je pastva pre oči.

Do východiskového bodu, mestečka El Chaltén, sa dopravíte bežnou linkou. Z okien autobusu sledujete nehostinnú púštnu krajinu. Sem-tam prebehne lama guanako, niekedy vidieť stádo oviec. El Chaltén sa stalo „hlavným mestom“ horolezcov a turistov vyrážajúcich do patagónskych hôr. Mesto žije a dýcha turizmom. Francúzska horolezecká expedícia na čele s Lionelom Terrayom a Guidom Magnonom, ktorá v roku 1952 ako prvá pokorila Fitz Roy, by dnes dedinu určite nespoznala.

Mimochodom, „prominentov“ je v okolí až-až. Hrot vedľa Fitz Roy nesie meno Poincenot podľa lekára tejto výpravy, ktorý počas expedície nešťastne zahynul. Samotný Fitz Roy zas pomenoval Charles Darwin podľa kapitána lode Beagle, na ktorej sa plavil okolo sveta. Ďalšie susedné štíty nesú rovnako zvučné mená - Exupéry, Guillaumet. Títo známi piloti prví podnikli dobrodružné lety cez Atlantik.

Fitz Roy: Symbol argentínskej Patagónie pomenoval Charles Darwin podľa kapitána lode Beagle, na ktorej sa sám plavil.
Fitz Roy: Symbol argentínskej Patagónie pomenoval Charles Darwin podľa kapitána lode Beagle, na ktorej sa sám plavil.
Marika Krížová

Fitz Roy: Symbol argentínskej Patagónie pomenoval Charles Darwin podľa kapitána lode Beagle, na ktorej sa sám plavil.Foto: Marika Krížová

Patagónske nástrahy

Náročnosť treku v Patagónii nie je v zdolávaní výšok alebo riziku výškovej choroby. V porovnaní s Himalájami sú to „len trojtisícovky“. Ale terén je tu mimoriadne náročný. A k tomu treba prirátať vrtochy počasia.

Možno práve tu, v týchto náročnejších podmienkach, človek pochopí, ako málo stačí na prežitie v divokej prírode. Karimatka, stan, varič s bombičkou, kvalitná vysokohorská obuv a rozhodne dobrá nálada, aj keď slnko nesvieti.

„To myslíš vážne? V tej rakvičke v Patagónii? Kde ťa budeme hľadať, keď odletíš?“ doberali si ma českí kolegovia pri pohľade na môj malý stočený kilogramový stan. Ich poznámky ma však neodradili, so svojou „rolkou“ som to myslela smrteľne vážne. Zabezpečili ma nazbieranými kameňmi a dvojnásobne dlhými kolíkmi a stan bol dokonalý.

Rakvička patagónskym vetrom odolala a navyše získala obdiv. Chodili ju okukovať aj machri z okolitých masívnych expedičných stanov. Jeden belgický cestovateľ vyjadril skutočný obdiv a prosbu nazrieť do malého príbytku, kde sa síce ťažko zaujme poloha v sede, zato poloha ležmo sedí vynikajúco.

Campamento Paine Grande: Expedičné stany musia odolať sile a náporom patagónskych vetrov, v pozadí kuchynka pre všetkých a chata - hostel kempu.
Campamento Paine Grande: Expedičné stany musia odolať sile a náporom patagónskych vetrov, v pozadí kuchynka pre všetkých a chata - hostel kempu.
Marika Krížová

Campamento Paine Grande: Expedičné stany musia odolať sile a náporom patagónskych vetrov, v pozadí kuchynka pre všetkých a chata - hostel kempu.Foto: Marika Krížová

Výstupy

Noc pri jazere Capri v rovnako pomenovanom kempe nám dala možnosť zobudiť sa do nezabudnuteľného rána. Vidieť masív Fitz Roy v rannom brieždení, vychádzajúce slnko, odraz okolia v čírej lagúne privádza fotografov do ošiaľu. Neviete sa vynadívať a pochopiť, že ste tak blízko masívu. Čo ste obdivovali na obrázku, vidíte pred sebou naživo.

Ďalší deň bol ešte gýčovejší, ešte úžasnejší, ešte viac vymaľovaný sýtymi farbami. Hlavne sme sa dostali k obdivovanému Fitz Royu ešte bližšie. Po presune do ďalšieho kempu sme už len naľahko vystúpili k lagúne de Los Tres. Tyrkysová farba lagúny a nad ňou široká panoráma všetkých hlavných dominánt evokujú ťažko opísateľný pocit. Najmä u človeka, čo tak veľmi miluje hory a prírodu.

No a do tretice sme zažili podobný a odlišný deň zároveň. Rozložili sme stany v kempe de Agostini a nedočkavo vystúpili k ďalšej lagúne a ďalšej dominante argentínskej Patagónie - Cerro Torre.

Odpočinok: Po celodennom treku sa každý teší na svoj stan a niečo zohriate do tela.
Odpočinok: Po celodennom treku sa každý teší na svoj stan a niečo zohriate do tela.
Marika Krížová

Odpočinok: Po celodennom treku sa každý teší na svoj stan a niečo zohriate do tela.Foto: Marika Krížová

Obrovský ľadovec

Skvelou bodkou za trekom je návšteva ľadovca Perito Moreno. Ešte ďaleko od ľadovca šikovní členovia správy národných parkov priamo v autobuse od vás zinkasujú vstupné, samozrejme, niekoľkonásobne vyššie než od domácich. Fenomén zdierania zahraničných turistov je všadeprítomný a štát ho zjavne požehnáva.

Perito Moreno je ďalší zázrak prírody, ktorým sa Argentínčania môžu chváliť. Denne tu zastaví množstvo autobusov s masami turistov. Máte možnosť sledovať asi trojhodinové kino zamrznutej krásy. Niekomu pridlho, niekomu ani tri hodiny nestačia.

Perito Moreno je súčasťou obrovského ľadovca Hielo Continental del Sur. Po Antarktíde a Grónsku je rozlohou 16 800 štvorcových kilometrov tretí najväčší na svete. Z čilskej strany je jeho súčasťou ľadovec Grey. Perito dosahuje miestami výšku 60 až 70 metrov. Napriek globálnemu otepľovaniu je zatiaľ stabilný.

Perito Moreno: Prírodný unikát, súčasť tretieho najväčšieho ľadovca na svete Hielo Continental Sur, má miestami výšku 60-70 metrov.
Perito Moreno: Prírodný unikát, súčasť tretieho najväčšieho ľadovca na svete Hielo Continental Sur, má miestami výšku 60-70 metrov.
Marika Krížová

Perito Moreno: Prírodný unikát, súčasť tretieho najväčšieho ľadovca na svete Hielo Continental Sur, má miestami výšku 60-70 metrov.Foto: Marika Krížová

Z rôznych etáží, schodov a vyhliadok z polostrova Magallanes môžete z bezpečnej vzdialenosti sledovať masy ľadu z rôzneho uhla pohľadu. Kusy ľadu narušené puklinami sa s rachotom rútia do jazera. Celá táto nevídaná krása v minulosti pripravila o život už niekoľkých turistov. Dnešné vyhliadky sú preto v bezpečnej vzdialenosti od ľadovca.

Záujem ľudí budí ľadovec aj pre jeden zvláštny prírodný úkaz - takzvanú ruptúru. O čo ide? Z jazera vybieha záliv Brazo Rico spojený s jazerom len úzkym kanálom de Los Témpanos. Približovaním ľadovca k polostrovu sa kanál načas stúpa z pritekajúcich zdrojov, až tlakom vytvorí tunel v ľadovci, ešte viac ho zvnútra rozruší a nakoniec rupne. Ruptúru počuť údajne do vzdialenosti niekoľko kilometrov. Od poslednej ubehlo 6 rokov.

Na čilskej strane Patagónie je to s úradmi a kontrolami hádam ešte zložitejšie. Ale postupne si zvyknete. Vstup do známeho Národného parku Torres del Paine je na rozdiel od Argentíny spoplatnený. Podstúpite desaťminútovú inštruktáž o tom, čo je dovolené a čo nie.

Po tom všetkom konečne môžete ísť na trek. Obyčajne sa volí skrátený variant, takzvaný w-trek, ktorý zvládnete v pohode za 4-5 dní. Dominantou tejto časti čilskej Patagónie sú žulové veže Torres del Paine a nemenej fascinujúce Cuernos del Paine.

Spoľahlivé značky: Trasy v Patagónii sú slušne vyznačené.
Spoľahlivé značky: Trasy v Patagónii sú slušne vyznačené.
Marika Krížová

Spoľahlivé značky: Trasy v Patagónii sú slušne vyznačené.Foto: Marika Krížová

Oproti Argentínčanom Čiľania azda až prehnane dohliadajú na dodržiavanie predpisov a slušného správania. Výstrahy sa týkajú množstva vecí - odpadkov, toaliet, zakladania ohňa vo voľnej prírode… Aj keď Čiľania sa požiaru obávajú oprávnene. Nie je to dávno, čo rozsiahlu oblasť patagónskych lesov zničil oheň vinou turistu.

Pri pohľade na okolitú krásu vám drobné administratívne nepríjemnosti okamžite vyfučia z hlavy. Predierate sa pabukovými lesmi, medzi stromami, ktorým vietor a príroda vytvarovala nenapodobiteľné krivky.

Ocitáte sa v Tolkienovej krajine divov. Jazerá Pehoe a Nordenskjold majú neuveriteľne sýty tyrkysový odtieň. Ťažko uveriť, že na fotke nie sú prifarbené aparátom. V porovnaní s argentínskou polopúšťou je čilská Patagónia zelenšia a vlhkejšia. Park je plný flóry a fauny. My sme len náhodou zahliadli lamu guanako. Kondor andský, puma americká i plameniak čilský sa pred nami schovali.

Dobrodružné dni v horách vystrieda návrat do mesta, do civilizácie. Ešte na nás čakali tučniaky. Byť v Patagónii a nevypraviť sa za jedinečnými vtákmi by bolo neodpustiteľné. V zátoke Seno Otway, asi hodinku cesty od Punta Arenas, žije kolónia tučniakov dvojpásych. Výlet azda za najmilšími tvormi v živočíšnej ríši.

Zátoka Seno Otway: Známa je kolóniou tučniakov magalhaeských - nemôžete sa vynadívať na tie milé operence s ich nenapodobiteľnou pinguinskou chôdzou.
Zátoka Seno Otway: Známa je kolóniou tučniakov magalhaeských - nemôžete sa vynadívať na tie milé operence s ich nenapodobiteľnou pinguinskou chôdzou.
Marika Krížová

Zátoka Seno Otway: Známa je kolóniou tučniakov magalhaeských - nemôžete sa vynadívať na tie milé operence s ich nenapodobiteľnou pinguinskou chôdzou.Foto: Marika Krížová

Patria medzi stredné druhy, s výškou okolo 40 centimetrov a hmotnosťou asi štyri kilogramy. Dokážu sa ponoriť do hĺbky 30-50 metrov. Je úžasné, že po návrate z teplých krajín sa vracajú do toho istého hniezda. A ešte úžasnejšie je, že páry sú si verné, a teda v jednom hniezde sú aj niekoľko rokov.