Kolosy: Niektoré sochy božských bytostí dosahujú úchvatné rozmery.

FOTO V krajine stepného vetra: Preplneným vlakom do Číny plnej Budhov, komunistov a pouličného jedla

V čínskom Ta-tchungu môžete vidieť deväť drakov, tisíce Budhov, ale aj čítať Maovu Červenú knižku pri pive.

Siluetu veľkomesta uprostred pustej a nehostinnej náhornej plošiny, hustý les vežiakov aj komíny fabrík vidieť už zo vzdialenosti desiatok kilometrov. Ta-tchung z diaľky pripomína akúsi gigantickú modernú pevnosť, no na potulkách jeho ulicami cestovateľ dokáže objaviť mnohé stáročné historické skvosty. Sú nenápadné, akoby skryté medzi fádnymi obytnými blokmi, avšak práve preto čarovnejšie.

Vo vlaku pre chudobných

Aká rôznorodá dokáže byť krajina veľkosti Číny, taký rozdielny môže byť spôsob cestovania v ľudovej republike. Na pekinskej centrálnej železničnej stanici vymieňame rýchlikovú súpravu s pohodlnými lôžkami, vkusným jedálnym vozňom a najmä priestornými a čistými vozňami za vlakové spojenie najnižšej triedy. Lístky sme na poslednú chvíľu zohnali iba na státie.

Natlačení s ďalšími pasažiermi v uličke, v prehriatom nevetranom vagóne neustále ustupujeme predierajúcim sa sprievodcom a predavačom občerstvenia, ale aj oblečenia či rôznych zbytočností. Od bližšieho konca vagóna k nám dolieha nevábny pach toaliet a cigaretového dymu. Navyše, cestujúci neďaleko nás si krátia čas púšťaním hlasnej a prenikavo nepríjemnej hudby. Lístok však vyšiel na desatinu hodnoty cestovného vlakom vyššej triedy - aj táto suma napovedá o štandarde našej prepravy.

„Vlaky tohto typu využívajú najmä chudobnejší ľudia, často robotníci z odľahlejších častí Číny, ktorí našli obživu v hlavnom meste. Domov dochádzajú zriedka, mnohí len raz za rok,“ prehodí štýlovo oblečený mladík a my máme radosť, že po čase stretávame niekoho, kto vie po anglicky.

Rušné ulice: Spoločenský život prebieha najmä pod holým nebom, jedno z mnohých malých trhovísk.
Rušné ulice: Spoločenský život prebieha najmä pod holým nebom, jedno z mnohých malých trhovísk.
Juraj Červenka

Rušné ulice: Spoločenský život prebieha hlavne pod holým nebom, jedno z mnohých malých trhovísk.FOTO: Juraj Červenka

Opúšťame zastavané zóny Pekingu, naberáme severozápadný smer. Vegetácie ubúda, krajinu tvorí prašná rovina s roztrúsenými fliačikmi suchých kríkov a horským hrebeňom v pozadí. Občas míňame menšie mestá, no najmä dedinky a ich hlinené chatrče. Všetkému navôkol dominuje hnedá farba zeme kontrastujúca s belasou bezoblačnou oblohou.

Popri trati sa pasú početné ovčie stáda, občas prekonávame menšie rieky a hoci kalendár ukazuje už jarné dni, v ich korytách stále žiari belavá vrstva ľadu.

Vlak tvorí viac než 20 preplnených vagónov, naraz v našom vozni nastáva ešte väčší ruch, čo je znak, že po siedmich hodinách nepohodlnej jazdy sa blížime k dvojmiliónovému Ta-tchungu. Z diaľky pozorujeme jeho postupne sa zväčšujúce vežiaky a komíny.

Agresívny vzduch

Od prvých dní v Ta-tchungu pociťujeme v plnej sile kontinentálne počasie stepných oblastí vnútrozemskej Ázie. Ráno mrzne a teplomer ukazuje pár stupňov pod nulou, pred obedom si vystačíme iba s tričkami. Na oblohe niekoľko dní nevidieť ani mráčik, okolie Ta-tchungu patrí medzi obzvlášť suché časti Číny, k ťažkým klimatickým podmienkam prispieva i nadmorská výška okolo tisíc metrov. Na okraji veľkomesta ťažia uhlie, ktoré využívajú blízke železiarne a iné továrne. Suchá klíma v kombinácii s priemyselným spadom dráždi naše nezvyknuté sliznice, preto časom zrána mierne krvácame z nosa.

Samotný Ta-tchung tvorí sieť širokých a rovných, neraz až niekoľkokilometrových bulvárov so stovkami obytných vežiakov či socialistických blokov panelákov. Staré mesto sa ešte stále rozkladá na rozľahlých plochách medzi novou zástavbou, z roka na rok však pod lopatami bagrov a buldozérov miznú rozsiahle, no zdevastované historické štvrte.

Ako na inej planéte: Zvláštny ráz krajiny pri Ta-tchungu, pod marťanský vzhľad sa podpísala rozsiahla ťažba.
Ako na inej planéte: Zvláštny ráz krajiny pri Ta-tchungu, pod marťanský vzhľad sa podpísala rozsiahla ťažba.
Juraj Červenka

Ako na inej planéte: Zvláštny ráz krajiny pri Ta-tchungu, pod marťanský vzhľad sa podpísala rozsiahla ťažba.FOTO: Juraj Červenka

„Keby ste sem prišli pred desiatimi alebo ideálnejšie dvadsiatimi rokmi, zažili by ste ešte starú a naozaj chudobnú Čínu. Mení sa totiž nielen Peking či Šanghaj, ale aj naše menšie veľkomestá. Stáročné domce dnes zívajú prázdnotou, no nie je to tak dávno, čo aj v nich pulzoval život,“ tvrdí Číňan v stredných rokoch, s ktorým sa dávame do reči pred chrámom Šan-chua, stojacim na základoch z 8. storočia. Predstavuje sa nám ako Erik a patrí medzi zámožných predstaviteľov súčasnej Číny. Pochváliť sa môže skvelou angličtinou, podniká v strojárskom priemysle, veľa cestuje, obe jeho deti študujú v USA. Mimochodom, chrám Šan-chua ukrýva v hlavnej sále päť sôch Budhu vypracovaných do najmenších detailov, vynímajú sa na vyvýšených trónoch pod stropom, precízne vyzdobeným kvetinovými motívmi.

Ďalšou vzácnou pamiatkou Ta-tchungu je prekrásna Stena deviatich drakov z konca 14. storočia, pozostávajúca z vypuklých a lesklých keramických kachličiek. Bájne tvory stredovekí majstri prepracovali do najmenších detailov, až máte pocit, že priamo pred vašimi očami vzlietnu. Drakov je deväť, sú si podobné, no zároveň je každý iný. Stena, najväčšia svojho druhu v celom štáte, v minulosti chránila areál jedného z palácov. Na rozdiel od našich zemepisných končín v čínskej mytológii drak symbolizoval dobro, vnútornú silu a priazeň osudu.

Jedinečná: Stena deviatich drakov z konca 14. storočia kedysi chránila jeden z palácov, táto pamiatka je najväčšia svojho druhu v celej Číne.
Jedinečná: Stena deviatich drakov z konca 14. storočia kedysi chránila jeden z palácov, táto pamiatka je najväčšia svojho druhu v celej Číne.
Juraj Červenka

Jedinečná: Stena deviatich drakov z konca 14. storočia kedysi chránila jeden z palácov, táto pamiatka je najväčšia svojho druhu v celej Číne.FOTO: Juraj Červenka

Časti prízemných domčekov naokolo pochádzajú až z čias dynastie Ming, teda približne spred pol tisícročia, z obdobia, keď Ríša stredu zažívala nebývalý hospodársky rozmach. Aj k tejto najstaršej časti veľkomesta neodmysliteľne patria pavučiny elektrického vedenia a domáci obyvatelia sa prepravujú na motorkách a elektromotocykloch.

Život na ulici

Číňania vo všeobecnosti radi trávia voľný čas na uliciach či námestiach a inak to nie je ani na verejných priestranstvách v Ta-tchungu. Pod betónovým pamätníkom vojakov ľudovej armády v mestskom parku tancujú manželské páry na vážnu hudbu šíriacu sa z veľkých reproduktorov, početné skupiny mužov zase pod súsoším kričiacich vojakov so zbraňami v rukách sledujú partie kartových či stolových hier. Opravári obuvi a elektroniky, predavači voňavých grilovaných pochúťok, ovocia i zeleniny, ale aj pouliční zabávači - každý obsadil svoje vyhradené miesto. Obľúbenou detskou atrakciou je lov zlatých rybičiek z veľkých plastových bazénov pomocou malých udíc. Povedľa sa zase skupina mužov a žien zabáva spevom karaoke.

Nech ste počas podvečerných hodín v Ta-tchungu kdekoľvek a počasie to dovoľuje, vždy keď zdvihnete pohľad smerom k oblohe, spozorujete aspoň jedného pestrofarebného šarkana. Keď popoludní prechádzame trávnatou plochou pred budovou divadla, nad hlavami máme desiatky drakov. Mnohí domáci majú zhotovené vlastné dômyselné navíjacie zariadenia, skúsenejším vystúpil šarkan do výšky stoviek metrov, zatiaľ čo začiatočníkom sa šnúry neraz navzájom zamotajú. Vtedy sa však Číňania zaujatí svojou hrou stávajú radcami a každý sa snaží problém trápiacich sa „kolegov“ vyriešiť.

Vládnucou politickou silou v Čínskej ľudovej republike sú síce komunisti, vo väčšine miest však turista ani neuvidí symboly propagujúce „červenú“ totalitnú ideológiu. Ta-tchung je výnimka, zrejme aj z dôvodu hojného zastúpenia robotníkov medzi obyvateľmi. Steny viacerých reštaurácií, no najmä lacných podnikov, zdobia portréty veľkého súdruha Maa Ce-tunga. V jednom si dokonca zákazník môže nad pivom čítať Červenú knižku s myšlienkami veľkého vodcu, po Biblii údajne druhé najvydávanejšie knižné dielo na svete. Aj typické kosáky a kladivá možno v Ta-tchungu vidieť pomerne často.

Nič mu neunikne: Súdruh Mao dozerá aj na návštevníkov miestnych pohostinstiev.
Nič mu neunikne: Súdruh Mao dozerá aj na návštevníkov miestnych pohostinstiev.
Juraj Červenka

Nič mu neunikde: Súdruh Mao dozerá aj na návštevníkov miestnych pohostinstiev.FOTO: Juraj Červenka

A ešte je tu ďalšia výnimočnosť metropoly provincie Šan-si - ponuka jedál, prirodzene ovplyvnená zložením miestneho obyvateľstva a charakterom okolitej krajiny. Pomerne hojne zastúpená moslimská komunita pripravuje vo svojich prevádzkach svojské, často veľmi pikantné pokrmy. Azda najvychýrenejšie regionálne špeciality sú však jedlá zo somárieho mäsa.

Tisíce Budhov

Pár kilometrov od Ta-tchungu nájdete zvláštne horské údolie, známe ako Dolina tisícov Budhov. Kolmá skalná stena, jej previsy či umelo vytvorené jaskyne a výklenky v nej chránia obrovské množstvo božských sôch. Niektoré sú celkom maličké, majú len pár centimetrov, no tie najväčšie dosahujú výšku až 17 metrov. Kým časť z nich autori stvárnili v stoji, väčšina vznešených bytostí je znázornená v sede. Ak by ste si chceli prezrieť všetky sochy, márna snaha, v údolí ich stojí približne 51-tisíc.

Dielo, aké vo svete nemá obdoby, prikázali v druhej polovici 5. storočia vybudovať vládcovia z dynastie Wej, súčasne dokonca povýšili budhizmus na štátne náboženstvo. Na zvláštny účel bola vyčlenená približne 40-tisícová armáda robotníkov, muži pracovali pod neustálym dohľadom budhistických duchovných.

Úchvatné sochy: Pätica Budhov v krásne zdobenej hlavnej sále chrámu Šan-chua.
Úchvatné sochy: Pätica Budhov v krásne zdobenej hlavnej sále chrámu Šan-chua.
Juraj Červenka

Úchvatné sochy: Pätica Budhov v krásne zdobenej hlavnej sále chrámu Šan-chua.FOTO: Juraj Červenka

V priebehu stáročí sa prach a vietor podpísali pod vzhľad najmä tých najmenších figúr. Niektoré ukrývajú temné jaskyne, kde veľkoleposť sôch ešte umocňujú lúče svetla prenikajúce cez skalné štrbiny a pestrofarebné fresky zvierat, rastlín či mýtických bytostí. Nečudo, veď starobylá obchodná spojnica Európy a Ázie, známa Hodvábna cesta, viedla i končinami pri dnešnom Ta-tchungu. Počas chôdze temnými priestormi, neraz za šera, priamo pod obrovskými sochárskymi dielami, sa budete cítiť ako vo filme o Indianovi Jonesovi, atmosféru dopĺňa aj aromatický pach vonných tyčiniek zapálených veriacimi.

Iná tvár múra

Po strmých kopcoch sa šplhajúci Veľký čínsky múr s charakteristickými strážnymi vežami a so strieľňami patrí nepochybne k najznámejším stavbám na svete. Jeho zrekonštruované úseky neďaleko Pekingu, čeliace každodenne záplave turistov, si vie predstaviť zrejme každý aspoň trocha sčítaný obyvateľ našej planéty. Minimálne rovnako zaujímavá je prehliadka neopravených úsekov múru, taký sa ťahá aj pár desiatok kilometrov od Ta-tchungu, pričom prechádza hranicou medzi provinciami Šan-si a Vnútorné Mongolsko.

Počas prechádzky k múru nás sprevádza náš nový čínsky priateľ pán Gou, ktorého sme spoznali náhodne pri hľadaní taxíka pred tatchunskou železničnou stanicou, pričom nám sľúbil ukázať pár miestnych zaujímavostí. Napríklad tvár vidieka v tejto časti Číny, keď prechádzame dedinkou Te-šeng Pao, ktorej domčeky stoja natlačené tesne vedľa seba za stenami bývalej, približne 500 rokov starej vojenskej pevnosti. Kým v Datongu nás domáci zastavujú a opakovane sa s nimi na ich požiadanie fotíme, v Te-šeng Pao sme ešte väčšia atrakcia. Skupina slniacich sa starších žien si pri pohľade na nás ide doslova oči vyočiť, uprene po nás pozerajú, až kým nezájdeme za roh.

Mladí odchádzajú: V mnohých dedinách zostávajú žiť najmä starší ľudia, tak to je i v Te-šeng Pao.
Mladí odchádzajú: V mnohých dedinách zostávajú žiť najmä starší ľudia, tak to je i v Te-šeng Pao.
Juraj Červenka

Mladí odchádzajú: V mnohých dedinách zostávajú žiť najmä starší ľudia, tak to je i Te-šeng Pao.FOTO: Juraj Červenka

Vďaka skvelej angličtine pána Goua sa dozvedáme mnohé zaujímavosti zo života Číňanov, navyše sa dávame do reči so starším manželským párom žijúcim v ďalšej z dedín. Neprejde ani pár minút a už nás pozývajú na krátke posedenie. Interiér skromnej chatrče tvoria dve miestnosti - predsieň a izba, v ktorej obyvatelia domčeka trávia väčšinu času. Domec vyhrievajú kachle, na nich majú domáci poukladané matrace slúžiace na spánok, stolovanie i usadenie hostí. Pohostinní ľudia nám s iskrou v očiach ponúkajú skromné občerstvenie - oriešky, pikantnú nakladanú kapustu na spôsob kórejského kimči a silnú mongolskú pálenku.

Špeciality: Na návšteve u pohostinných vidiečanov podávali oriešky, pálenku a pikantnú kapustu.
Špeciality: Na návšteve u pohostinných vidiečanov podávali oriešky, pálenku a pikantnú kapustu.
Juraj Červenka

Špeciality: Na návšteve u pohostinných vidiečanov podávali oriešky, pálenku a pikantnú kapustu.FOTO: Juraj Červenka

Pán domu, bývalý učiteľ zemepisu a dejepisu na dôchodku, zbystrí pozornosť, keď zistí, z ktorej časti Európy pochádzame. „Československo sa v Číne vždy tešilo veľkej vážnosti, vašu krajinu sme úprimne obdivovali. Viem, že ste sa rozdelili, no teraz k nám z Česka a zo Slovenska prichádza oveľa menej správ než kedysi. Som prekvapený, že k rozdeleniu štátu došlo bez vojny, to som nevedel,“ tlmočí slová dlhoročného učiteľa pán Gou. Napokon vystúpime aj na zvyšky blízkeho Čínskeho múra, ktoré v tomto úseku tvorí iba mohutný násyp zeminy zarastený trávou. Tehly ako stavebný materiál si totiž v priebehu stáročí rozobrali domáci obyvatelia.

Pieskový víchor

Náš posledný deň v Ta-tchungu trávime prehliadkou ďalšieho ukážkového príkladu čínskeho opevnenia. Okolo jadra veľkomesta vedú mohutné, približne 14 metrov vysoké a 12 metrov široké hradby s dĺžkou sedem kilometrov, tiahnuce sa po obvode. Ta-tchung je vskutku mesto kontrastov. Tvár starej Číny doslova zabíja súčasný pokrok, ideálne to vidieť práve z hrubých múrov okolo mestského jadra. A občas tento kontrast pôsobí násilne, keď domčeky slúžiace na svoj účel desiatky generácií nahrádzajú ich bezcenné kópie. „Ta-tchung nie je v tomto smere jedinečný, takto často vyzerá rekonštrukcia na čínsky spôsob. Staré budovy vymieňajú ich napodobeniny, pritom s dôslednou opravou starých objektov, žiaľ, kompetentní často vôbec nepočítajú. Nehovoriac o tom, že konečný výsledok neraz pôsobí gýčovo,“ myslí si Škót Gordon, ktorého zaviali do Číny na niekoľko rokov pracovné povinnosti.

Veľké zmeny: Dvojmiliónový Ta-tchung z mestských hradieb. Stará tvár mesta ustupuje modernej architektúre.
Veľké zmeny: Dvojmiliónový Ta-tchung z mestských hradieb. Stará tvár mesta ustupuje modernej architektúre.
Juraj Červenka

Veľké zmeny: Dvojmiliónový Ta-tchung z mestských hradieb. Stará tvár mesta ustupuje modernej architektúre.FOTO: Juraj Červenka

Na vrchole hradieb máte pocit, akoby sa tiahli donekonečna. Navyše poskytujú výhľad do širokého okolia, až na pieskovohnedé pohoria týčiace sa na východe. No od severu, od mongolských stepí, znenazdajky prichádza vánok, rýchlo naberajúci na intenzite. Aj my sa na radu domácich chystáme prehodiť si cez tvár ochranné šatky. Na obzore rastie až desivo pôsobiaci mrak prachu, už onedlho ulicami Ta-tchungu poletujú milióny zrniek piesku a prachových častíc.