Fajčiaci mních, transvestiti a gigantické sochy. Vitajte vo Vientiane

Vo Vientiane sa nikto nikam neponáhľa. A práve to je jeho najväčšie čaro.

Špeciality z kohútích hrebeňov, celé rodiny na motorkách, umelecky nadaných transvestitov či dokonca slovenské ľudovky. To všetko objavíte v laoskej metropole Vientian. Hoci je Laos najuzavretejšia krajina na polostrove Zadná India, obmieňajú sa tu húfy turistov a prisťahovalcov rôznych národností.

Hľadajú autenticitu, tradičný spôsob života a panensky krásnu prírodu. Okrem toho je táto krajina známa svojím politickým usporiadaním - je jednou z posledných na svete, kde vládne socializmus. O to zvláštnejší, že sa mieša s budhizmom.

Alkohol nekontrolujú

V juhovýchodnej Ázii sú len dve ročné obdobia - obdobie sucha a obdobie dažďov, inými slovami, obdobie tepla a pekelného tepla. Prišli sme sem na začiatku obdobia sucha, ktoré trvá približne do apríla. Keď v septembri vystúpite na letisku Wattay vo Vientiane, 38-stupňovú horúčavu sotva zvládnete.

V letiskovej hale už čakala skupina povestných vodičov motorizovaných trojkoliek tuk-tuk v nádeji na zárobok. Ak ste blondína, rýchlejšie sa stanete terčom ich neodbytnej pozornosti. Záchranou pred nimi bola naša laoská domáca. Vyzdvihla nás na masívnom bielom Land Roveri, ktorý tu, mimochodom, vidno veľmi často.

Jazdia na ňom nielen Laosania strednej a vyššej triedy, ale aj cudzinci. Hlavným dôvodom sú nekvalitné prašné cesty plné výmoľov, na ktorých vás poriadne ponatriasa. Okrem terénnych vozidiel sú tu mimoriadne obľúbené motorky a mopedy.

Laosania ich dokonca používajú ako prostriedok hromadnej dopravy. Na jednej motorke bežne vidíte matku, otca, dve alebo tri deti a, aby to nebolo málo, tak si pod pazuchu vopchajú aspoň kohúta alebo rovno celú slepačiu farmu. Tu sa však dobrodružstvá na cestách rozhodne nekončia.

Tvrdenie, že pravidlá sú na to, aby sa porušovali, má zrejme svoj pôvod v laoskej doprave. Podstatné je prísť do cieľa, za akú cenu, to je už druhoradé. Ak sa o Laosanoch traduje, že sú pokojný národ, za volantom sa z nich stávajú španielski toreádori.

Nehovoriac o tom, že v nočných hodinách väčšina jazdí vo viac či menej podnapitom stave. Polícia alkohol v krvi nekontroluje. Prečo? „Nemajú na to potrebné prístroje, preto metódami typu prejdite po rovnej čiare a dýchnite na mňa nestrácajú čas,“ vysvetľuje domáca.

Cudzinci však pri jazde musia byť mimoriadne obozretní - pri akejkoľvek nehode je ich zápas s políciou vopred prehratý. Miestni muži zákona nerozumejú angličtine, ale mimoriadne dobre rozumejú peniazom. No a v ich vnímaní sveta má každý cudzinec peňazí dostatok.

Nie je žiadna šanca, aby ste im tento názor vyvrátili alebo ich nejako uprosili. Preto ak spôsobíte o niečo vážnejšiu dopravnú nehodu, platí už len jedna rada: Vypadnite z krajiny!

Len bez naháňania

Ráno vo Vientiane sa začína kikiríkaním kohútov, za ktorým nasleduje rituálneodbíjanie mníchov na gong a štekanie svorky túlavých psov. Doružova sa tu veru nevyspíte. Nie je to rušné hlavné mesto, ako sú susedné metropoly Bangkok, Hanoj, Phnom Penh či Hočiminovo Mesto. Vientiane je malé dvestotisícové provinčné mesto, kde sa s výnimkou rušnej premávky na dvoch hlavných uliciach nikto nikam neponáhľa.

A práve to je jeho najväčšie čaro. Európan vo Vientiane zistí, že naše neustále naháňanie za niečím často nemá žiadny zmysel. Aj oficiálny anglický názov Laosu - Lao People’s Democratic Republic, teda Lao PDR - sa so štipkou humoru zamieňaza „Please Don’t Rush“ - Prosím, neponáhľajte sa!

Ak ste nastavení na rýchlu chôdzu, tohto zvyku by ste sa v laoskej metropole mali čo najrýchlejšie vzdať. V uliciach Vientianu to len zbytočne vyvoláva pozornosť - nielen miestnych obyvateľov, ale aj svoriek voľne sa potulujúcich psov, ktoré sa na uponáhľaných okoloidúcich vždy rozštekajú.

Ak ich nechcete donekonečna odháňať kabelkou, zostáva vám len jedna možnosť: spomaľte. Až keď spomalíte, začnete skutočne rozumieť rytmu tohto mesta a jeho srdcu - rieke Mekong. Tá sa tiahne cez celú juhovýchodnú Áziu a utužuje tak vzťahy medzi národmi.

Jedlá a toalety

Väčšina ľudí trávi čas v reštauráciách a baroch. Jedlá sú totiž lacné a chutné. Okrem tradičnej laoskej kuchyne tam nájdete špeciality z celého sveta! Je len na vás, čomu dáte prednosť. Ak vás omrzí klasické reštauračné prostredie a zatúžite po niečom dobrodružnejšom, vždy sa možno vybrať sa na miestne trhy.

Tam okrem oblečenia, suvenírov a neuveriteľne hlučnej hudby z nekvalitných reproduktorov nájdete stánky s č erstvo uvarenými miestnymi špecialitami. Radšej sa však vyhnitekonzumácii jedál, ktoré neprešli tepelnou úpravou.

Aby ste nestrávili niekoľko hodín na najbližšej toalete! A tie nie sú žiaden luxus! Poznáte turecký záchod? Bingo! V Laose práve zažíva obrovský boom! Miestne pivo Beerlao je pýchou národa a dostať ho v každom podniku. Je to jediné laoské pivo, takže ak chcete zapadnúť, pijete túto značku.

Vychutnáte si ho napríklad v podniku s názvom Highland. Nachádza sa hneď pri Mekongu s nádherným výhľadom na thajský breh oproti - Vientian sa nachádza na hraniciach Laosu s Thajskom. V bare Highland môžete obdivovať najkrajší západ slnka. Ak ste dáma, rozhodne sa neoplatí na obľúbený kokteil a podvečernú chvíľku poézie vybrať sama. Vzbudíte zbytočnú pozornosť mužského osadenstva, ktoré býva neodbytné a dotieravé.

Slovenské ľudovky

V Laose Slováka sotva stretnete, napriek tomu môžete počuť slovenčinu. „Rodičia boli chudobní, takže som sa mal stať mníchom. V Laose je to bežné - keď rodina nemôže zaplatiť deťom vzdelanie, pošle ich do kláštora,“ vysvetlil nám po slovensky Vongnam Vongvilay, úspešný podnikateľ v oblasti grafického dizajnu a honorárny konzul Slovenska v Laose.

„Našťastie, v sedemdesiatych rokoch minulého storočia boli vzťahy medzi Laosom a Československom nadštandardné. Vďaka tomu som sa s viacerými krajanmi dostal na strednú školu v Komárne. Zmenilo mi to život.“

Pánovi Vongnamovi Slovensko prirástlo k srdcu. V jeho aute vyhrávali naše ľudovky, niektoré sme dokonca ani nepoznali. Na študentské časy spomínal so zjavnou nostalgiou. „Chodievali sme brigádovať do dediny Čalovec. S kamarátom sme si tam našli frajerky a odvtedy sme tam pravidelne dochádzali vlakom z Komárna,“ rozplýval sa.

Nočný vlak naspäť sme vždy zmeškali a museli sme ísť peši 12 kilometrov.“ Nakoniec sme zakotvili na tradičnej laoskej hostine, kde sa podávali domáce „maškrty“ ako kohútie hrebene či kravské podnebie. Druhú porciu sme radšej slušne odmietli.

Mimochodom, ak vás Laosania pozvú na podobné domáce pohostenie, buďte v strehu. Nie je vylúčené, že mäso, ktoré práve jete, je zo psa alebo z potkana. Navyše, keď sa pije, tak do dna! Za nadšeného povzbudzovania štrnganím pohárov, priemerne trikrát za päť minút.

Tolerovaní transvestiti

Vientian síce vystupuje z radu typických rušných miest juhovýchodnej Ázie, ale určité štandardy si zachoval. Večer sa laoská metropola stáva tajuplnejšou a odviazanejšou. Ulice sa zapĺňajú prostitútkami, transvestitmi a sexturistami.

Napriek komunizmu je Laos krajina otvorenejšia k homosexuálm a transsexuálom než Slovensko. Transvestitov už v útlom veku považujú za bežnú súčasť spoločnosti. Jeden príklad za všetky. Počas filmového večera organizovaného nemeckou ambasádou bol súčasťou programu laoský tradičný tanec lam vong.

Tancovali ho dievčatá - tínedžerky, medzi ktorými vyčnievali traja chalani s trochu zženštilou mimikou a očividne ladnejším vlnením rúk a nôh. Namiesto pohoršenia ich publikum privítalo ováciami a úprimným smiechom.

Transvestitov vnímajú skôr ako zdroj zábavy než terč útlaku.

Pamätník namiesto letiska

Hoci Vientian nie je destinácia vyhľadávaná pre turistické pamiatky, predsa len v ňom možno nájsť nejaké kuriozity. Medzi ne patrí víťazný oblúk Patuxai, ktorý už na prvý pohľad zobrazuje výrazný francúzsky vplyv, pod ktorým dlhé obdobie krajina zotrvala.

Predstavte si Víťazný oblúk na Champs-Élysées a máte jasnú predstavu o tom, ako vyzerá Patuxai. Celkom vtipné na monumente je, že za peniaze, vďaka ktorým ho postavili, mali pôvodne postaviť letisko ako dar od Spojených štátov.

Laoská vláda sa miesto toho rozhodla posilniť hrdosť národa a postavila Patuxai! A tak dnes môžeme pomaličky vystúpiť po točitých schodoch až na jeho vrchol a kochať sa výhľadom na Vientian. Stúpa That Luang je národný symbol budhistického náboženstva a suverenity národa. Stúpa je budhistická stavba naplnená pokojom a mierom a zväčša obsahuje rôzne budhistické relikvie, napríklad časť Budhovho tela, teda aspoň sa to tak tvrdí.

Takýchto stúp je po juhovýchodnej Ázii neúrekom a keby skutočne každá obsahovala časť Budhu, jeho telo by muselo mať veľmi vtipné proporcie. Nebo a peklo v tekvici: Budhov park sa nachádza mimo centra a ak človek nemá motorku, bude si musieť počkať na jeden z miestnych autobusov smerujúcich k thajským hraniciam.

Presný čas odchodu autobusu sa okrem hlavnej autobusovej stanice Talat Sao nedozviete. Preto treba byť trpezlivý a čakať v tieni zastávky pri hlavnej ceste. Budhov park je krásna ohradená zeleň s kopou starodávne vyzerajúcich budhistických sôch, ktoré sa miešajú s hinduistickými prvkami.

Najväčšou kuriozitou je socha pripomínajúca tekvicu. Jej tri poschodia, do ktorých návštevníci majú možnosť vstúpiť, reprezentujú peklo, zem a nebo. Nech potom nikto nehovorí, že všetky náboženstvá nemajú rovnakú podstatu. Spomeňte si len na Danteho Alighieriho a jeho Božskú komédiu.

V areáli parku si turisti môžu vyskúšať predpoveď budúcnosti vo forme papierika s laoským veršami, ktoré sú zavesené na skrinke na mieste vykonávania sviatosti. Najskôr si vytiahnete malé číslo z urny na zemi a podľa neho nájdete svoj verš. Ten môj sľuboval „slobodu lietať, kamkoľvek chcem, bez ohľadu na vzdialenosť“. Zatiaľ to celkom vychádza.


VIDEO Plus 7 Dní