Adolf Hitler sleduje postup svojej armády počas invázie do Poľska v roku 1939.

Hitlerovi zdrogovaní vojaci: Členovia wehrmachtu sa dopovali pervitínom

Nemecká armáda minula iba v priebehu prvého polroka 1940 milióny tabletiek metamfetamínu. Na drogách boli piloti i členovia námornej pechoty. Nehľadelo sa na vedľajšie účinky, iba na to, ako dosiahnuť víťazstvo nad spojencami.

„Drahí rodičia a súrodenci, je to tu veľmi ťažké... chápete, že by som vám rád písal aspoň každé štyri dni. No dnes vám píšem najmä preto, aby ste mi poslali pervitín...,“ píše v liste s dátumom 9. november 1939 mladý muž menom Hein svojej rodine z frontu. Šokujúce? Nie, bežné.

Nacisti v mene presadzovania národného zdravia síce hlásali abstinenciu od návykových látok, sami však tieto zásady hrubo porušovali. Počas bleskovej vojny azda ani nebolo vojaka, ktorý by sa neposilňoval drogami a litrami alkoholu. Mnohí sa stali doslova závislí na morfiu. K potravinovým balíčkom navyše vojaci fasovali pervitín, ktorý mal stimulujúce účinky, píše Andreas Ulrich pre portál spiegel.de.

Syntetická droga známa rýchlymi účinkami si v nemeckej armáde vyslúžila prezývku zázračný liek. V máji 1940 píše 22-ročný vojak svojej rodine znova: „Pošlite mi viac pervitínu, potrebujem aj do zásoby.“ V júli prosí o ďalšiu dávku. Mladý závislák sa neskôr stal slávnym spisovateľom. Heinrich Boella v roku 1972 ako prvý Nemec získal Nobelovu cenu za literatúru.

Pomôže nám vyhrať vojnu

Keď berlínska farmaceutická spoločnosť Temmler v roku 1938 uviedla na trh novovyvinutý liek s názvom metamfetamín, okamžite sa stal medzi civilným obyvateľstvom bestsellerom. Na jeho vlastnosti upozornil v lekárskom periodiku Wochenschrift vojenský lekár Otto Ranke.

Účinky amfetamínov sú podobné tým, ktoré vznikajú produkciou adrenalínu v ľudskom tele. U väčšiny ľudí látka zvyšuje sebavedomie, sústredenie sa a ochotu riskovať, pričom zároveň znižuje citlivosť na bolesť, hlad a smäd a potrebu spánku.

V septembri 1939 Ranke vyskúšal drogu na 90-tich vysokoškolských študentoch a dospel k záveru, že pervitín by mohol pomôcť wehrmachtu vyhrať vojnu. Spočiatku drogu testovali na vojenských vodičoch, ktorí sa podieľali na invázii do Poľska. Potom sa podľa kriminalistu Wolfa Kempera „ bez škrupúľ distribuovala medzi jednotky bojujúce na fronte.“

Tridsaťpäť miliónov tabletiek

Blesková vojna si stimuláciu psychotropnými látkami priam žiadala. Podstatou tohto vojenského postupu je rýchle obsadenie veliteľských zásobovacích uzlov nepriateľa, založené na rýchlom prieniku motorizovaných a mechanizovaných jednotiek. Najmä proti Poľsku a Francúzsku nemeckých vojakov poháňali drogy.

V období medzi aprílom a júlom v roku 1940 sa minulo viac ako 35 miliónov tabliet pervitínu a isophanu, čo je mierne upravená verzia látky, ktoré dodávali najmä pozemnej armáde a letectvu. Tablety, z ktorých každá obsahovala tri miligramy účinnej látky, posielali do lekárskych divízií wehrmachtu pod krycím názvom OBM, odkiaľ boli distribuované priamo vojakom.

Náladička a teplučko

Účinky návykových látok boli zjavné. V januári 1942 sa skupina päťsto nemeckých vojakov na východnom fronte chcela vymaniť z obkľúčenia Červenej armády. Bolo tridsať stupňov pod nulou.

„Čoraz viac vojakov bolo na smrť vyčerpaných a líhali si do snehu. Po pol hodine (od podania pervitínu) muži začali spontánne hlásiť, že sa cítia lepšie. Opäť začali pochodovať, zlepšila sa im nálada a boli ostražitejší,“ píše v správe vojenský lekár pridelený k jednotke.

Nemeckí vojaci sa dopovali napriek narastajúcemu znepokojeniu lekárov. Regeneračná fáza po užití látky sa predlžovala a u častých užívateľov dochádzalo k výraznému znižovaniu účinku. V niektorých prípadoch sa objavili zdravotné problémy v podobe nadmerného potenia a porúch krvného obehu, dokonca sa vyskytlo zopár úmrtí. Nemecký ríšsky minister zdravotníctva Leonardo Conti sa síce snažil užívanie tabliet obmedziť, žal však len nepatrné úspechy.

Koncom vojny Nemecko posielalo do boja čoraz mladších vojakov. Mnohí z nich sa spoliehali práve na alkohol a drogy, ktoré im mali dodať odvahu a vytrvalosť.

Paradoxne, konzumácia alkoholu sa prísne postihovala. Nacistické vedenie bolo miernejšie k tým, ktorí sa stali v dôsledku vojny drogovo závislými. Pravdepodobne preto, že wehrmacht sa obával žalôb o náhradu škôd, keďže bol v skutočnosti sám zodpovedný za doping v podobe psychotropných látok.

  • Plus7dni.sk
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].