Hladomor v Číne zabil 40 miliónov ľudí! Dodnes sa o ňom nesmie hovoriť

Pred polstoročím postihla Čínu kataklizma, ktorej obeťou sa stali desiatky miliónov ľudí. Čínski vládcovia hladomor všetkými prostriedkami ututlávali. Roľníci dodnes vyorávajú na poliach kosti.

Ľudia v krajinách, kde sa rozžiarilo slnko slobody a kde speli ku komunizmu, až tak veľmi šťastní neboli. Ba spočiatku vonkoncom nie. Komunizmus sa obyčajne hlásil hladomorom. A občas aj pokračoval hladomorom. Najväčší v dejinách, aký kedy postihol ľudstvo, sa odohral v Číne pred vyše polstoročím.

V kolíske komunizmu

Prvá krajina, ktorá za prvej svetovej vojny ponúkla mier, bolo Rusko. Podpisovala ho začiatkom roku 1918. Potom ešte takmer tri roky bojovala. Rozpútala sa v nej najstrašnejšia z vojen - občianska. Aj jej následky boli strašné. Keď sa nový, sovietsky systém ujímal, vypukol hladomor.

Cárske Rusko prepadávali hladomory. V poslednom, v roku 1891, zahynulo takmer pol milióna ľudí. V prvom sovietskom, v rokoch 1921 - 1922, hladom umrelo asi 5 miliónov.

Ešte väčší hlad postihol Sovietsky zväz v rokoch 1932 - 1933. Padlo mu za obeť prinajmenej šesť miliónov ľudí. V niekoľkotisícových mestách zostávalo len niekoľko desiatok ľudí.

Hladomor bol následkom nesprávneho vedenia krajiny. Roľníkov zbavili pôdy, vyhnali na Sibír a väčšinu úrody rekvirovali. Niektorí historici sú toho názoru, že hladomor z toho obdobia nebol živelný jav, ale spáchal ho človek, že to bola vedome uskutočnená akcia za masové ničenie a ujarmenie roľníctva.

Za druhej svetovej vojny vypukol po neúrodnom roku 1943 hladomor v Kazachstane. Ukrajina zažila hladomor po druhej svetovej vojne, v rokoch 1946 - 1947.

Rok 1946 bol neúrodný, sucho postihlo európsku časť krajiny. Hlad si vyžiadal najmenej pol milióna obetí. Larisa Bogorazová, jedna z tých odvážlivcov, ktorí sa v roku 1968 verejne postavili proti invázii do Československa, spomína na svoje detstvo: „Deň čo deň sme stáli niekoľko hodín, aby sme si kúpili slede, petrolej a olej. Nepamätám sa, že by sme v tom čase stávali v rade na mäso, maslo alebo syr. Tieto potraviny prakticky nebolo možné zohnať.“

Sovietsky zväz až do konca jeho vyše sedemdesiatročnej existencie sprevádzali nekonečné rady a zväčša aj na najzákladnejšie tovary.

Plnou parou vpred

Poučila sa Čína od svojho staršieho brata? Asi nie. Prechádzala podobným vývojom. Komunisti získali moc až po dlhých a krvavých rokoch bojov a už vtedy zavádzali „kasárenský“ socializmus s mimoriadnymi súdmi a popravnými čatami.

Po víťazstve revolúcie sa s vervou pustili do prestavby spoločnosti. Lebo len komunizmus dokáže naplniť ideály ľudstva. Plány boli veľkolepé. Podobne veľkolepé, ako ich nedávno vytyčovali v Sovietskom zväze.

Podľa Maa Ce-tunga treba rovnomerne rozvíjať priemysel i poľnohospodárstvo. Tak, aby o desať rokov Čína predstihla Veľkú Britániu a o pätnásť rokov Spojené štáty.

Veľký kormidelník presne naplánoval, o koľko percent sa zvýši výroba ocele a o koľko výnosy obilia. Plán grandióznej prestavby schválili v decembri 1957 a vošiel do dejín ako Veľký skok. Skákala celá krajina.

Vznikli tisícky malých pecí na výrobu surového železa a ocele a pracovali vo dne v noci. Zamestnávali priamo i nepriamo približne 60 miliónov ľudí. Produkcia železa enormne stúpla. Žatva v roku 1957 bola vydarená a prečo by nemala byť aj v nasledujúcich rokoch?

Všetko bolo na najlepšej ceste. Ústredné heslo hlásalo: „Tri roky vynaloženého úsilia a núdze a tisíc rokov šťastia.“

Čítajte viac:

25 zaujímavostí o Rusku: Čo ste o krajine (ne)vedeli

Plnou parou vzad

Národ usilovne zbieral staré železo a tavil ho v primitívnych vysokých peciach. Keď sa železo v domácnostiach minulo, komisári posielali hľadať ho do vrchov. Často na miesta, kde sa nikdy nevyskytovalo. A ľudia často ani nevedeli rozlíšiť železnú rudu od iných nerastov. Tak sa výsledkom tavenia často stávala nepoužiteľná spečená hmota.

Ani drevo z domácnosti už nestačilo a na rad prišli stromy i celé lesy. V katastrofálnej situácii sa ocitlo aj poľnohospodárstvo. Postaral sa o to odliv roľníkov do priemyslu i znižovanie osevných plôch.

Navyše, po dobrej úrode z roku 1957 nasledoval zlý rok. V roku 1960 klesla poľnohospodárska výroba dokonca o polovicu v porovnaní s rokom 1958.

Na papieri však všetko vyzeralo inak. Hlásenia nadriadeným oznamovali kolosálne úspechy. Takmer o sto percent nadsadili napríklad úrodu obilnín z roku 1958. Na papieri sa pekne rozvíjal aj priemysel.

V Čiernej knihe komunizmu sa píše: „V rokoch 1958 - 1959 platilo, že čím je lož väčšia, tým rýchlejší je postup jej autora.“ Na ústrednom výbore nevedeli, k akej katastrofe sa schyľuje. Nesplniteľné plány ako pred tridsiatimi rokmi v Sovietskom zväze. Aj podobné klamstvá, ktoré ich sprevádzali. Podobne sa skončili v Číne. Na úkor obyvateľstva - hladomorom a ešte väčším terorom.

Čítajte viac:

Kim Čong-un prehýril za rok 718 miliónov dolárov. Jeho ľud zatiaľ hladoval!

V hlbokom utajení

Už niekoľko mesiacov po zavedení sa reformy Veľkého skoku začali pomstiť. V Číne v nich však pokračovali. Roky sľubovaného šťastia sa menili na roky nešťastia. V celej krajine vypukol hlad. Najstrašnejší na vidieku. Ten sa mal uživiť sám. Keď pošle veľkú časť úrody do miest a do zahraničia.

V tom čase obilie posielali do Sovietskeho zväzu. Hladomor osobitne kruto postihol provinciu An-chuej v centrálnej severnej Číne, hoci predtým vyvážala obilie. Počet obyvateľov tam za jediný rok poklesol o dva milióny.

Podobný osud postihol aj provincie S’čchuan, Šan-tung, Kan-su a Che-nan, ktoré predtým tiež vyvážali obilie. V Che-nane za tri mesiace umrelo milión ľudí. V niektorých oblastiach hladom a chorobami vymrelo až 40 percent obyvateľstva.

Roľníci ešte dodnes vyorávajú na svojich poliach kosti. Čínski vládcovia všetkými prostriedkami ututlávali hladomor. Milície hliadkovali vo dne i v noci, aby zabránili ľuďom chodiť žobrať o jedlo a informovať vyššie úrady. Dodnes sa nesmie o ňom hovoriť.

Výpovede pamätníkov predsa len prenikli. Pan Jiang zaznamenal: „Mnoho malých dedín zaniklo, keď celé rodiny farmárov vyhladovali na smrť. Ľudia jedli čokoľvek. V každej rodine niekto umrel a mŕtve telá boli všade. Nakoniec ľudia začali jesť iných ľudí.“

Čítajte viac:

Ruskí veteráni o hrôzach Stalingradu: Výkaly po pás a kanibalizmus

Tvrdou rukou

Hladomor v Číne? Taký nezmysel! A dokonca Amerika chce pomôcť hladujúcim? Nastalo kolektívne ohlupovanie. Mao vyhlásil, že všetky ťažkosti vyplývajú z toho, že roľníci ukrývajú obilie. Obilia je až-až, ale 90 percent obyvateľstva má ideologické problémy.

Na jeseň v roku 1959 prikročili príslušné orgány k náprave. Zatkli prinajmenej desaťtisíc sedliakov a mnohí z nich zomreli od hladu. Vymysleli si aj iné metódy.

V Čiernej knihe komunizmu sa píše: „Príkaz znel - rozbiť súkromníkom všetok kuchynský riad, aby sa im neumožnilo samostatne sa stravovať a aby im prešla chuť rozkrádať družstevný majetok.“

Používali aj brutálnejšie metódy. Roľníkom napríklad zakázali klásť oheň, hoci sa blížila krutá zima. Alebo ich mučili rozpáleným železom. Alebo pochovávali zaživa. Zakázali brať k sebe opustené deti.

Strieľali do tých, ktorí sa v zúfalstve chceli dostať do mesta. Obzvlášť do tých, ktorí blúdili krajinou, hľadali potravu a pokúšali sa prepadávať potravinové konvoje. Tých označili za kontrarevolucionárov. Všetko v Maovom duchu: „Čím viac ľudí zabijete, tým väčší ste revolucionár.“

V tých rokoch sa milióny ľudí usilovali prežiť tak, že si varili kašu z rozličných bylín, z kôry stromov, ale hľadali aj nestrávené zrná z kukurice v konskom truse, červíky v kravských lajnách.

Vláda im prišla na pomoc tým, že im ponúkla náhradu - zmes múky a papiera alebo ryžovú kašu s močiarnym planktónom. Aj od jedného, aj od druhého ľudia ťažko ochoreli a mnohí umreli. Čína od iných pomoc nepotrebovala.

Hladomory inde

Kambodža: Keď sa v apríli 1975 v Kambodži chopili moci Červení Khméri, dali krajine názov Demokratická Kambodža. V „demokratickej“ krajine bolo všetko zakázané - školy, noviny a televízia, cudzie vyslanectvá, pošta a telefóny obmedzené, cudzinci vyhnaní... Nastúpila prevýchova v najprísnejšom komunistickom duchu.

Úlohou Kambodžanov bolo pestovať ryžu v družstvách. Skončilo sa to tak, že umierali od hladu aj tí, ktorí ju pestovali. Od hladu a na popraviskách umrelo za päť rokov vlády Červených Khmérov vyše dvoch miliónov ľudí. To bola viac ako pätina obyvateľstva. Každý prišiel o nejakého člena rodiny. Kambodža sa stala najvražednejším režimom na svete s ôsmimi percentami zabitých obyvateľov za rok.

Severná Kórea: V Kórejskej ľudovodemokratickej republike často prepukne hladomor. Obrovský približne pred dvadsiatimi rokmi po veľkých záplavách. Vtedy zomreli asi tri milióny ľudí. Podľa správy Svetového potravinového programu spred niekoľkých rokov bolo zhruba 3,5 milióna Kórejčanov blízko smrti hladom.

Nedávno sa svetová tlač rozpísala o tom, že v krajine znova udrel hlad. A to až taký, že ho sprevádza kanibalizmus, a postihuje desaťtisíce ľudí. Správy o tom prišli z viacerých oblastí krajiny. Každé tretie dieťa v Kórei je podvyživené. Čo to je za režim, ktorý sa nedokáže postarať o svojich obyvateľov?