Himmler a Wiligut: Ťažko povedať, ktorý z nich bol väčší blázon.

Hrad čierneho slnka bol svätyňou nacistických šialencov

Wewelsburg ako alegorický stred sveta. Esesácky Camelot. Táto myšlienka sa zrodila v hlave rakúskeho okultistu Karla Mariu Wiliguta, Himmlerovho duchovného guru.

Z paderbornského letiska v Severnom Porýní-Vestfálsku je do mestečka Wewelsburg zhruba dvadsať kilometrov. Cesta autom netrvá ani pol hodiny. Potom ešte chvíľu kľučkovania úzkymi uličkami a zastavujeme priamo na nádvorí tamojšieho hradu. Dostal prezývku nacistický Camelot podľa bájneho sídla legendárneho kráľa Artuša.

Bez problémov

Sprievodca po hrade a tiež najväčšom múzeu venovanom dejinám SS, spoluautor rozsiahlej knihy Poslední bojovníci - Ideológia a teror SS, historik Markus Moors, hneď na úvod zdôrazňuje, že v žiadnom prípade nejde o propagáciu nacizmu. Ich cieľom je presný opak.

Expozícia na Wewelsburgu má odhaliť nacizmus, jeho korene a zvrátenosť jeho ideológie, ukázať, čo za organizáciu boli ochranné oddiely (Schutzstaffel), známe pod skratkou SS. Neonacisti si nedovolia robiť na Wewelsburg žiadne púte.

Vnútri hradu platia prísne predpisy. Na niektorých miestach dokonca majú návštevníci bez výnimky zakázané fotografovať či filmovať, aby zábery nemohli byť zneužité. „Takých, čo zákaz nerešpektujú, okamžite vyhodíme,“ hovorí Markus Moors. No, ako vzápätí dodáva, nepamätá si za posledné roky, že by museli siahnuť po takom opatrení.

Spolok bláznov

Okultizmus, mysticizmus a čierna mágia spolu s rasizmom sa navzájom miešali v celej nacistickej ideológii. Ľudia z Hitlerovho najbližšieho okolia boli členmi rôznych tajomných spolkov a organizácií a žili v presvedčení, že ich myšlienky a činy vedú „sily temna“, aby vybudovali nový svet „nadľudí“.

Verili v existenciu tajných pánov planéty, bytostí žijúcich v podzemí a ovládajúcich ľudstvu neznáme nadprirodzené sily. Základom bola absurdná legenda o bájnej zemi niekde na severe Atlantického oceánu, podozrivo podobná legende o Atlantíde a legende o Noemovej arche.

V tej tajomnej krajine mali kedysi dávno žiť nadradení ľudia, Árijci s čistou krvou. Začali sa však stýkať s obyčajnými smrteľníkmi, čo bol dôvod ich úpadku. Záhadná civilizácia napokon zanikla po obrovskej katastrofe, potope zoslanej za trest bohmi.

Nacistická elita

Medzi pomätencov sústredených okolo okultných spolkov Thule či Vril patrila popri Hitlerovi väčšina nacistických pohlavárov. No jeden obzvlášť vyčnieval nad ostatnými. Heinrich Luitpold Himmler.

Ríšsky vodca SS a veliteľ gestapa, hlavný organizátor holokaustu - hromadného vyvražďovania Židov. Sám seba považoval za reinkarnáciu zjednotiteľa stredovekej nemeckej ríše Henricha I. Vtáčnika.

Himmlerova kariéra sa začala v januári 1929, keď ho vymenovali za šéfa vtedy asi dvestočlennej jednotky SS, ktorej úlohou bola ochrana predstaviteľov politického vedenia Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP). Predovšetkým vodcu - Adolfa Hitlera.

Himmler z SS čoskoro vybudoval organizáciu s riadnou vojenskou hierarchiou, ktorá si neskôr podriadila celý štátny aj bezpečnostný aparát nacistického Nemecka.

Cestou na vrchol moci priviedol k dokonalosti všetky metódy organizovaného štátneho teroru proti politickým, ako aj ostatným odporcom a nepriateľom režimu. Spokojne potom vyhlásil: „Ja nemám nepriateľov. Len čo nejakých objavím, likvidujem ich.“

Rád čiernych rytierov

Symbolom SS sa stali dva starogermánske runové znaky pre víťazstvo v podobe dvoch S vedľa seba. A tiež lebka so skríženými kosťami. Kritériá na výber príslušníkov SS boli prísne. Okrem stotožnenia s nacistickou ideológiou musel mať uchádzač správny rasový pôvod, preskúmavaný niekoľko generácií dozadu, a tiež fyzické predpoklady.

Minimálna výška pre elitnú Leibstandarte bola 180 centimetrov, pre ostatné jednotky 175 centimetrov. Všetci príslušníci SS museli počas obradnej ceremónie zložiť sľub: „Tebe, Adolfovi Hitlerovi, vodcovi a kancelárovi Nemeckej ríše, prísahám vernosť a statočnosť. Tebe a nadriadeným, ktorých sám menuješ, sľubujem poslušnosť až do smrti. Pri tom mi Boh pomáhaj.“

Na dýkach mali vyryté motto SS: „Moja česť je vernosť.“ Rádu čiernych rytierov, ako esesákov nazývali, bol podriadený aj ich osobný život, od výberu životného partnera až po súhlas so sobášom. Vzoroví esesáci mali byť tiež niečo ako plemenné býky.

Himmler vo svojom šialenom pláne vytvorenia nadľudí totiž vymyslel projekt Lebensborn (Prameň života), na základe ktorého zriadili akúsi farmu na plodenie čistej rasy. Mladé dievčatá s dokonalými nordickými vlastnosťami tam boli k dispozícii príslušníkom SS „za účelom počatia dokonalého Árijca, ktorý bude vychovávaný podľa národnosocialistického ideálu“.

Stred sveta

Wewelsburg ako alegorický stred sveta. Esesácky Camelot. Tá myšlienka sa zrodila v hlave rakúskeho okultistu a schizofrenika, istý čas dokonca pacienta psychiatrickej kliniky v Salzburgu Karla Mariu Wiliguta, Himmlerovho duchovného guru. Tvrdil, že je potomkom Árijcov a má nadprirodzené schopnosti vidieť do minulosti svojich predkov.

Wiligut ukázal Himmlerovi údajné posvätné miesta árijskej superrasy, nahovoril ho na esesácku symboliku aj používanie starých runových znakov. Kvôli jeho veľkému vplyvu na ríšskeho vodcu SS ho prezývali Himmlerov Rasputin.

Keď sa v roku 1933 zmocnili nacisti moci v Nemecku, Himmler hľadal vhodné miesto na vybudovanie rodového sídla SS, akejsi svätyne rytierov čistej rasy.

Obrátil sa na Wiliguta. Ten navrhol stredoveký hrad Wewelsburg, ležiaci v centre krajiny, ktorý už svojím nezvyklým trojuholníkovým pôdorysom zabezpečoval nadprirodzenú silu. V jeho severnej veži sa podľa Wiliguta sústreďovala pozemská aj kozmická energia.

Navyše stojí neďaleko Extersteinu, ktorý fantazírujúci nacisti považovali za germánsku obdobu Stonehengeu, a len kúsok od miesta, kde spojené germánske kmene v deviatom storočí zviedli víťazný boj s rímskymi légiami, známy ako bitka v Teutoburskom lese.

Lepšie miesto nemohlo jestvovať. V roku 1934 si Himmler hrad Wewelsburg prenajal. Za jednu marku ročne! A hneď zaplatil na sto rokov dopredu.

Vzápätí začal uskutočňovať svoj megalomanský projekt. Neďaleko hradu dal zriadiť malý koncentračný tábor, do ktorého podľa potrieb staviteľov presúvali väzňov zo Sachsenhausenu.

Na mieste pôvodnej obce malo vyrásť gigantické centrum esesáckeho kultu, zaberajúce plochu desiatok hektárov s cestami spájajúcimi do kruhu rozložených osemnásť veží. Chýbať nemalo ani letisko a dokonca tam mienili vybudovať aj priehradu s elektrárňou.

Koniec snívania

Veľkolepá rekonštrukcia pôvodného hradu a nová výstavba objektov mali trvať dvadsať rokov. V skutočnosti nestihli dokončiť podľa Himmlerových predstáv ani prestavbu samotného Wewelsburgu. Koniec snívaniu o centre nového sveta a Hitlerovej Tretej ríši urobila už bitka pri Stalingrade v roku 1943.

Po drvivej porážke nemeckých vôjsk sa práce na Wewelsburgu takmer zastavili. Himmlerovým okultným obradom napokon krátko slúžili iba niektoré časti hradu. Ako povedal historik Markus Moors, náš sprievodca po Wewelsburgu, najdôležitejším miestom bola už spomenutá severná veža, ktorá mala predstavovať v mytológii SS stred nového sveta.

V jej podzemnej časti, kam dnes bežný návštevník nesmie, je krypta, miesto tajomných kultových obradov esesákov, o ktorých sa veľa nevie. V nej mal horieť večný oheň a na večné veky spočinúť popol padlých hrdinov uložený v urnách na dvanástich podstavcoch. Trinásta urna v mramorovej hrobke bola určená Himmlerovi.

Na strope ponuro pôsobiacej miestnosti je veľký hákový kríž symbolizujúci bájnu Walhallu, kam po smrti odídu duše bojovníkov. Na stenách podzemia dnes visia obrazy pripomínajúce hrôzy nacizmu a koncentračných táborov. Nad kryptou je Sieň najvyšších vodcov. Tá je návštevníkom prístupná, no nesmie sa v nej fotografovať ani nakrúcať.

Jej podlahu tvorí štylizované čierne slnko, z ktorého vychádza dvanásť lúčov majúcich podobu runového znaku pre víťazstvo. Na kamenej podlahe sú porozkladané farebné sedacie vankúše. Pôsobia tam ako päsť na oko. Majú rovnaký účel ako obrazy dole v krypte - nedovoliť, aby miesto malo pôvodnú nacistickú podobu.

V ostatných priestoroch môžu návštevníci vidieť rovnošaty a insígnie SS, osobné Himmlerove veci ako zápisník či jeho riad a príbor, všetko opatrené znakmi SS.

Za sklom sú vystavené aj dva zo 14 500 vyrobených strieborných prsteňov cti, ktoré udeľoval za zásluhy Himmler svojim rytierom. Ak niektorý padol, prsteň sa vrátil na Wewelsburg, kde bol uložený v osobitnej miestnosti cti na večnú pamiatku držiteľa.

Stratené

Nápad s prsteňom cti sa tiež zrodil v hlave Wiliguta, ktorý navrhol jeho dizajn. Šperku, ktorý sa smel nosiť len na prstenníku ľavej ruky, dominovala lebka zasadená do zväzku dubových ratolestí ozdobených runami a svastikou. Na vnútornej strane boli vyryté písmená S. lb., skratka slov seinem lieben, teda môjmu drahému.

Nasledovalo meno vyznamenaného, dátum darovania a faksimile Himmlerovho podpisu. Po vojne sa väčšina prsteňov „stratila“ a iba niekoľko ich je dnes v rukách súkromných zberateľov rarít po celom svete. Hovorí sa, že pred koncom vojny, spolu s rozkazom vyhodiť Wewelsburg do vzduchu, nariadil Himmler všetky prstene ukryť na neznámom mieste v neďalekom pohorí, aby nepadli do rúk Spojencov.

Esesáci rozkaz splnili, no slabé nálože hrad nezničili, len ho poškodili. Zato úkryt s prsteňmi doteraz nik nenašiel. Pán Wewelsburgu Heinrich Himmler síce padol do rúk Spojencov, no pred súd sa za svoje zločiny nepostavil. Vo väzení spáchal samovraždu.

Namiesto mramorovej urny na Wewelsburgu skončili ostatky ríšskeho vodcu SS, nesúceho priamu zodpovednosť za vyvraždenie miliónov ľudí, v neoznačenom hrobe kdesi na Lüneburskom vresovisku neďaleko Hamburgu.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].