Bestseller: Jeho kniha o výstupe na prvú osemtisícovku prekonala všetky rekordy predajnosti. Hlavným hrdinom v nej bol on.

Hrdina, ktorý zvládol Annapurnu, ostal bez prstov

Prvý muž na vrchole osemtisícovky Maurice Herzog vďaka úspechu na Annapurne urobil hviezdnu kariéru.

Prví ľudia na vrchole osemtisícovky sú Francúzi! Táto správa v roku 1950 zaplnila nielen francúzske, ale aj svetové médiá. Po návrate do vlasti vítali členov úspešnej horolezeckej expedície na Annapurnu ako hrdinov.

„Annapurna je poklad, z ktorého budeme žiť do konca života,“ vyhlásil jej vedúci a jeden z dvojice, ktorá stála na vrchole, 31-ročný Maurice Herzog. Národného hrdinu po prílete do Paríža však nehrdinsky z lietadla vyniesli - počas návratu mu totiž expedičný lekár postupne amputoval všetky omrznuté prsty na nohách i rukách. Aj bez nich urobil hviezdnu kariéru. Bol ministrom, starostom i olympijským funkcionárom. Skonal pred pár týždňami v úctyhodnom veku 93 rokov.

Velil

Pôvodne mierili na inú osemtisícovku, Dhaulágirí vysokú 8 167 metrov, no nepodarilo sa im nájsť prístup k nej. Aj z obavy zo strmých zrázov, ktoré videli z diaľky, sa napokon rozhodli pre Annapurnu, s výškou 8 091 metrov desiatu najvyššiu horu sveta. Francúzska výprava mala iba osem členov, z toho šesť horolezcov, pričom pri budovaní cesty a táborov využívala služby niekoľkých Šerpov. Herzog pri riadení používal vojenský štýl. Písal rozkazy a velil.

Tento návyk si priniesol z čias druhej svetovej vojny, počas ktorej pôsobil v protinemeckom hnutí odporu ako dôstojník francúzskej alpskej horskej brigády.

Hoci v jeho himalájskom tíme boli vtedajšie skutočné lezecké hviezdy ako Lionel Terray, Louis Lachenal či Gaston Rébuffat, hnacím motorom pri výstupe bol on, lezecky najslabší z nich. Bol však najviac motivovaný, preňho neexistovalo nič iné než úspech. Zostavu dopĺňali horolezci Jean Couzy, Marcel Schatz, kameraman Marcel Ichac a lekár Jacques Oudot.

Pôjdem aj sám!

Ani prístup k Annapurne nebol jednoduchý. Len nájdenie cesty ich pripravilo o drahocenný čas. Nakoniec objavili cestu od západu, lenže až v polovici mája. To už bolo veľmi neskoro. V takom období dnešné expedície s výstupom na vrchol finišujú.

Ďalšie zdržanie spôsobil výber trasy výstupu. Herzog najprv zvolil severozápadný pilier, ale ten bol priťažký. Ukázalo sa, že najschodnejší bude výstup severnou stenou. Pod ňu, do tábora vo výške 5 100 metrov, presťahovali materiál. Dlhšie otáľať nemohli a pustili sa do samotného výstupu. Tretí tábor pribudol vo výške 6 400 metrov až 31. mája.

Obavy z blížiaceho sa monzúnu boli veľké. Preto na ďalší deň Terray a Rébuffat postavili vo výške 6 900 metrov stan štvrtého tábora. Deň nato Herzog a Lachenal spolu so Šerpami vysekali vo výške 7 400 metrov plošinu na stan päťky. Na noc v ňom hore zostala len francúzska dvojica. Na záverečný výstup na vrchol po noci bez spánku vyrazili práve Herzog a Lachenal. Hlavne Herzog išiel ako posadnutý, nemysliac na čas, na omrzliny, na zostup. Lachenalovi omŕzali nohy, a tak sa v jednom mieste zastavil a spýtal sa Mauricea, čo spraví, keď sa rozhodne zostúpiť.

„Pôjdem na vrchol sám,“ odvetil Herzog bez rozmýšľania. Horský vodca Lachenal ho nedokázal opustiť a pokračoval za ním. Písal sa tretí jún 1950, keď o druhej hodine popoludní na vrchole prvej osemtisícovky zastali ľudia.

Dokonca bez pomoci prídavného kyslíka. Mýtus kóty 8 000 padol. Lachenal urobil záber Herzoga na vrchole a hneď začal zostupovať. Myslel si, že Herzog ho nasleduje, no ten sa nevedel významnej chvíle nabažiť.

Záchrancovia

Keď sa zbadal, bol už Lachenal kus pod ním. V jednom mieste sa Herzog zastavil, sňal si rukavice a tie mu zleteli dolu stenou. V batohu síce mal vlnené ponožky, no nenapadlo mu navliecť si ich na ruky. Na jeho reakciách sa podpísala únava, vplyv výšky a zrejme aj nadmerné užitie maxitonu, lieku na povzbudenie, z dnešného pohľadu dopingu. Ten mal vo veľkej výške aj opačné účinky.

Zostupoval teda bez rukavíc. Kričiac, že dobyl vrchol, dotackal sa k piatemu táboru, kde čakali Terray a Rébuffat. Keď ho chytili za ruky, s úľakom zistili, že ich má úplne stuhnuté. V tábore pritom stále nebol Lachenal, hoci tam, podľa slov Herzoga, mal už dávno byť. Zrazu začuli slabé volanie o pomoc. Terray zišiel sto metrov nižšie a na snehu objavil ležiaceho Lachenala. Bez čakana, bez čapice, s omrznutými nohami.

Za každú cenu chcel okamžite zostupovať. Až po hodnej chvíli sa dal doviesť do stanu. Terray a Rébuffat celú noc masírovali omrznuté končatiny druhov. Ráno si Lachenal na opuchnuté nohy nemohol navliecť svoje topánky. Terray mu dal vlastné, ktoré boli o dve čísla väčšie.

On si potom rozpáral Lachenalove topánky a natiahol si ich bez druhej vrstvy ponožiek, aby mohol schádzať. Štyria mali dohromady len dva čakany, zostupovali preto naviazaní na lano vo dvojiciach.

Zrazu sa Lachenal prepadol pod sneh. Trhlina našťastie nebola hlboká. Ukázalo sa, že im môže poskytnúť útočisko na ďalšiu noc. A tak sa do nej spustili za ním. V noci ich zasypala snehová lavínka. Ráno rukami rozhrabávali sneh a postupne nachádzali topánky, laná, čakany... Keď Rébuffat a Terray vyliezli z trhliny, zistili, že nič nevidia. Večer zostupovali bez okuliarov a postihla ich snežná slepota.

Zo štvrtého tábora sa im vydal naproti Schatz. Ten privolal Couzyho a Šerpov. S ich pomocou zišli až do druhého tábora, kde sa nachádzal lekár výpravy Oudot. Okamžite začal s intravenóznymi injekciami, aby povzbudil krvný obeh. Aj tak vrcholovú dvojicu museli na ďalší deň spúšťať, lebo ani jeden nebol schopný chôdze. Z jednotky ich museli Šerpovia dokonca znášať.

Daň za víťazstvo

Ani presun zo základného tábora do civilizácie nebol jednoduchý. Šerpovia sa prekonávali, ale Herzog a Lachenal si vytrpeli svoje. Lekár im za pochodu postupne amputoval prsty - bez použitia chýbajúcich anestetík. Od dvoch francúzskych prvovýstupcov si hora po ich úspechu vybrala krutú daň. Obaja prišli o všetky omrznuté prsty, Lachenal na nohách a Herzog na nohách i na rukách.

Francúzsko ich napriek tomu privítalo ako hrdinov. Na základe dohody podpísanej pred odchodom, že o expedícii môže počas piatich rokov informovať iba Herzog, vyšla o výstupe na prvú osemtisícovku jeho kniha, ktorá sa stala bestsellerom.

Hlavným hrdinom v nej - rovnako ako predtým v mnohých poskytnutých rozhovoroch a článkoch - bol, samozrejme, on. Tri roky po výstupe na Annapurnu, v júli 1953, prišiel o život pri autonehode lekár Oudot. „Môj drahý doktor,“ tak ho nazýval Herzog. „Jemu vďačím za to, že som prežil.“

Nielen jemu. Nebyť ostatných členov expedície, nezišiel by dole. Nezaslúžene zostali v jeho tieni. Po piatich rokoch sa Lachenal podujal opísať priebeh expedície podľa vlastných zápiskov.

Vydania knihy sa nedožil - v novembri 1955 pri lyžiarskej túre v Alpách sa zrútil do trhliny. Jeho denníky dal Herzog zredigovať svojmu bratovi a ten ich upravil v súlade s „oficiálnou“ verziou. Až po 46 rokoch od výstupu, v roku 1996, vyšla kniha v pôvodnom znení. Z nej vyšiel „národný hrdina“ ako človek, ktorý až chorobne bažil po sláve a bol ochotný pre ňu zomrieť, vystaviac riziku aj ostatných. Herzogovi to však na popularite neubralo.

Karierista

Jeho predpoveď, že z výstupu na Annapurnu budú žiť do konca života, sa naplnila predovšetkým v jeho prípade. „Napriek prežitým bolestiam a útrapám mi Annapurna dala to, o čom som ani nesníval. Výrazne ovplyvnila môj ďalší život,“ priznal Maurice Herzog.

Hoci prišiel o všetky prsty, stal sa ministrom športu a mládeže vo francúzskej vláde počas prezidentovania generála Charlesa de Gaulla, neskôr bol starostom alpského mestečka Chamonix, ba zvolili ho aj za člena Medzinárodného olympijského výboru, hoci horolezectvo nebolo olympijským športom.

Ako minister sa pričinil o rozvoj francúzskeho športu najmä iniciovaním mládežníckych športových centier. Ako olympijský funkcionár sa výrazne angažoval pri pridelení zimnej olympiády v roku 1992 francúzskemu zimnému stredisku Albertville. Jeho gloriolu narušila pred smrťou najstaršia dcéra Félicité, ktorá napísala knihu s ironicky mysleným názvom Hrdina.

V nej ho vykreslila ako vypočítavého egoistu, sukničkára, karieristu, ktorý zanedbával rodinu, bol despotický, ba dokonca zapochybovala, že stál na vrchole Annapurny. Herzog bol dvakrát ženatý a s každou manželkou mal dve deti.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].