Cielený zásah: Ahmad Džabarí nemal žiadnu šancu na prežitie.

Izrael šéfa Hamasu sledoval mesiace. Pripravil mu rýchlu smrť

Šéfa vojenského krídla Hamasu bolo zrejme ťažšie lokalizovať, než zlikvidovať. Izraelsko-palestínsky konflikt je v nemalej miere aj o zbraniach. Hamas a ďalšie militantné skupiny v pásme Gazy sa urýchlene snažia vybudovať svoj arzenál a aspoň sčasti znížiť priepastné zaostávanie v modernej vojenskej technike za židovským štátom. Izrael zasa zháňa výzbroj, ktorá by dokázala zasiahnuť terče cielene, takmer s chirurgickou presnosťou. Civilné obete totiž vyvolávajú vo svete vlnu nevôle a odsúdenia.

Priamy zásah

Nič netušiaci automobil Kia sa pomaly presúval po ceste v Gaze. Zrazu nastal výbuch a vozidlo sa zmenilo na šrot. Z jeho trosiek neskôr vytiahli zvyšky dvoch mŕtvych tiel.

Išlo o šéfa vojenského krídla Hamasu Ahmada Džabarího a jeho telesného strážcu. Bola to ukážka modernej vojny - likvidácie nebezpečného militanta bez civilných obetí. Hoci izraelské zdroje nezverejnili podrobnosti spoločnej operácie armády a tajných služieb, odborníci zhruba tušia, čo sa stalo.

Čítajte viac:

Foto dňa: Hamas a Izrael vyhlásili mier

„Samotný zásah raketou bol možno najjednoduchšou časťou akcie,“ tvrdí pre noviny National Post londýnsky expert George Joffé. Izrael má vo svojej výzbroji celý rad moderných navádzaných a riadených striel, takže omnoho zložitejšie bolo Džabarího lokalizovať.

Najmä keď šéf vojenského krídla Hamasu dával mimoriadny pozor na svoju osobnú bezpečnosť, dokonca nepoužíval ani mobilný telefón.

Pohreb: Posledná rozlúčka so šéfom vojenského krídla hnutia Hamas.Foto: profimedia.sk

Oko v nebi

Izrael pravdepodobne sledoval lídra palestínskych ozbrojencov celé mesiace. „Používal pritom najmodernejšie sledovacie technológie aj informátorov.

Monitoroval všetky druhy komunikácie, najmä internetovú,“ tvrdí Joffé, podľa ktorého židovský štát pravdepodobne lokalizoval Džabarího už dávnejšie. Hoci sa Izrael stiahol z pásma Gazy ešte v roku 2005, v oblasti má stále svojich agentov.

Navyše úplne ovláda tamojší vzdušný priestor. Pri pátraní po rôznych militantoch je to obrovská výhoda. „Izrael nemá možnosť monitorovať v reálnom čase cez satelity,“ vysvetľuje bezpečnostný analytik Scott Johnson.

„Ale dokáže sledovať pohyblivé objekty vďaka bezpilotným lietadlám.“ Prím hrá Heron TP, ktorý prezývajú aj Oko v nebi. Štyriapoltonové lietadlo vydrží vo vzduchu až 36 hodín a dokáže prekonať dvanásťkilometrovú výšku, vďaka čomu je prakticky neviditeľné.

Z letov nad Gazou, západným brehom a Libanonom prináša zábery v reálnom čase, informácie o potenciálnych terčoch i plánoch nepriateľa.

Čiastočné úspechy

Izraelská armáda si nemusí robiť ťažkú hlavu so zháňaním peňazí na vývoj a nákup najsofistikovanejších zariadení. Vojenský rozpočet židovského štátu predstavuje 14,5 miliardy amerických dolárov, čo je sedem percent hrubého domáceho produktu.

Zvýšený dôraz kladie práve na výzbroj, ktorá umožňuje cielené útoky. Nie náhodou, krajinu totiž v minulosti na rôznych fórach kritizovali za civilné obete pri útokoch. Negatívna publicita potom neraz komplikovala aj jej medzinárodnú pozíciu.

„Fyzici a inžinieri vo vedeckých laboratóriách robia výskum laserov s cieľom vylepšiť technológiu, ktorú používajú jednotky v teréne,“ uvádza sa napríklad na stránke ministerstva obrany. Izraelská pechota totiž používa lasery na lokalizovanie objektov a ľudí, čo zaisťuje omnoho väčšiu presnosť útokov.

Najnovšia eskalácia konfliktu však ukazuje, že v mimoriadne zaľudnenej Gaze ani najmodernejšie zbrane nedokážu zasahovať celkom chirurgicky. Na rozdiel od likvidácie vojenského lídra Hamasu ďalšie letecké údery v rámci operácie Oblačný stĺp už také presné neboli.

Pri útokoch na veliteľské centrá Hamasu, sklady výzbroje či ďalšie podobné ciele už v prvých dňoch zahynuli desiatky ľudí, z čoho väčšinu tvorili civilisti vrátane detí.

Vyzbrojovanie radikálov

Zbrane podľa všetkého boli aj dôležitým motívom izraelskej ofenzívy. Aj keď trochu iným spôsobom. Predstavitelia židovského štátu síce ako hlavný dôvod uvádzajú raketové ostreľovanie svojho územia palestínskymi ozbrojencami, ale štatistiky hovoria o niečom inom.

Na porovnanie, keď sa v roku 2008 Izrael rozhodol pre podobnú ofenzívu, známu pod názvom Liate olovo, počet palestínskych raketových útokov dosahoval historické maximum asi 1 200 ročne.

V súčasnosti je takmer o polovicu nižší. Ako uvádzajú viacerí odborníci, Izrael zrejme skôr trápi, že Hamas a ďalšie skupiny jeho územie ostreľujú čoraz modernejšími zbraňami. Tento nový trend stelesňoval práve Ahmad Džabarí.

Od ukončenia spomínanej operácie Liate olovo výrazne rozšíril raketový arzenál ozbrojencov a sformoval jednotky Hamasu do brigád a práporov. Na seba upútal pozornosť aj únosom vojaka Gilada Shalita, v dôsledku ktorého Izrael v rozpore so svojimi zásadami prepustil na slobodu tisíce palestínskych väzňov.

Pod Džabarího vedením si Hamas zadovážil iránske rakety Fajr-5 s doletom vyše šesťdesiat kilometrov, čím sa metropola Tel Aviv zrazu ocitla na dostrel. Medzi novinky v skladoch palestínskych ozbrojencov patria aj ruské protitankové, laserom navádzané strely Kornet s päťkilometrovým dosahom.

Pred niekoľkými týždňami jedna z nich zasiahla izraelský armádny džíp pri hraniciach s pásmom Gazy. V októbri zasa Hamas ostreľoval izraelské vojenské vrtuľníky ruskými protileteckými raketami SA-7.

Ovocie Arabskej jari?

Šéf jeruzalemského Centra pre verejné záležitosti a bývalý izraelský veľvyslanec pri Organizácii Spojených národov (OSN) Dore Gold tvrdí, že vojenské posilňovanie Hamasu súvisí aj s nedávnymi politickými zmenami v regióne.

Podľa neho sa Irán v posledných rokoch snaží aktívnejšie posilňovať svoje mocenské pozície v oblasti, pričom pásmo Gazy zaraďuje do sféry svojho vplyvu. Zbrane sem údajne prúdia cez pohraničné tunely s Egyptom. Ďalším faktorom je Arabská jar.

Po kolapse viacerých severoafrických režimov sú ich zbrane dostupnejšie na čiernom trhu. Hamasu hrá do karát najmä mierne chaotická situácia v Líbyi, odkiaľ pašeráci po zvrhnutí Muammara Kaddáfího posielajú zbrane do Egypta a potom cez Sinaj do pásma Gazy.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní