Kláštor v Petre: Stojí za to vyšplhať sa k nemu po stovkách schodov.

Jordánsko: Oáza pokoja vo výbušnom regióne

Koľko by ste boli ochotní zaplatiť za výlet na Mesiac? Niektorí by obetovali celoživotné úspory, iní ani deravý groš. Vesmírne výlety síce ešte stále nie sú dostupné pre každého, no zážitky ako z inej planéty môžete zažiť aj na Zemi.

Sud s pušným prachom. Aj tak sa často označujú arabské krajiny na Blízkom východe. Časté prevraty, demonštrácie, občianske vojny či útoky na civilistov nie sú pre turistov to pravé lákadlo. Oázou pokoja v tomto rušnom regióne je však Jordánsko, ktoré si vyslúžilo prezývku krajina rekordov.

Utečenci majú prevahu

Mať takých susedov, ako má Jordánsko, nie je žiadna výhra. Či už je to Irak, Sýria, Egypt, alebo Izrael, pri každom z nich treba byť neustále v strehu. Hášimovské kráľovstvo sa z tohto spolku vymyká, musí však za svoju neutralitu a tiché spojenectvo s Američanmi platiť.

„Cudzinci nám berú prácu, pre nich máme jedny z najvyšších daní na svete a okrem toho nám rastie miera kriminality,“ sťažuje sa obyvateľ Ammánu Ba’asim. Nie div, že neďaleko hraníc vyrástli obrovské utečenecké tábory, odkiaľ sa chce každý čím skôr dostať do mesta.

Jordánsko patrí ku krajinám s najväčším počtom utečencov na svete. Len zo Sýrie ich sem prišlo milión dvestotisíc.

Z niečo vyše šesťmiliónovej populácie tvoria práve utečenci neuveriteľné dve tretiny. Dalo by sa teda povedať, že vo svojej krajine sú Jordánčania v menšine.

„Sme otvorená krajina pre každého. Môžete k nám prísť a podeliť sa o jedlo či strechu nad hlavou. Kým nerobíte problémy, ste vítaní,“ hovorí sprievodca Raed Nadžíb.

V uliciach hlavného mesta uvidíte posedávať množstvo seniorov a túlať sa deti bez rodičov. Mnohé počas nepokojov utiekli zo Sýrie. Chodia po Ammáne a žobraním od turistov sa snažia zarobiť si na jedlo. Napriek neporiadnym susedom je Jordánsko pre návštevníkov bezpečná krajina a nie nadarmo je cieľom zvedavcov z celého sveta.

Dokonca aj samotní Američania či Nemci už vedia, že toto kráľovstvo má lepšiu povesť ako ostatní. „Ak sem Sýrčania utekajú, tak asi idú do bezpečia, a nie preto, aby sa mali ako doma, prípadne horšie,“ dodávajú spokojne.

Púštne zámky

Kým v minulosti kráľovstvo ponúkalo ochranu obchodným karavánam, dnes poskytuje útočisko tým, ktorí to potrebujú najviac. A tiež cestovateľom. Ich požiadavky sa za stáročia takmer nezmenili. Pravda, komfort zariadení, ktoré tieto služby ponúkajú, predsa len mierne stúpol.

Hovorí sa, že v jednoduchosti je krása. V prípade púštnych kaštieľov to platí dvojnásobne. Jedným z najzachovanejších je Kasr Kharana sotva pol hodiny cesty od Ammánu. Túto majestátnu stavbu používali ako motel pre pútnikov a obchodné karavány, ktoré tadiaľto prechádzali.

Na prízemí bola jedáleň a na poschodí sú izby. S týmto strohým zariadením by nenáročných cestovateľov uspokojili ešte aj dnes. Išlo o jeden z prvých projektov v rámci cestovného ruchu v krajine a rozhodne nebol stratový. Za všetko sa totiž muselo platiť.

„Podlaha bola z betónu, ktorý zakrývali koberce a matrace pre hostí. Väčšina ľudí však bola zvyknutá na beduínsky život v stane, a preto nemali problém spať na zemi,“ vysvetľuje Raed. Komu to nestačilo a zatúžil po saune a masáži, mohol navštíviť kúpele Kasr Amra, vzdialené iba niekoľko kilometrov.

Do budovy s oblým stropom, kde sa potili unavení pocestní, vháňali pomocou ohňa cez potrubie horúci vzduch. Parný kúpeľ si Arabi obľúbili už pred stáročiami a holdujú mu dodnes. Toto „wellness zariadenie“ im však zrejme postavili Rimania, o čom svedčia najmä nástenné maľby s nahými ženami a mužmi či so zvieratami, čo naznačuje, že stavitelia neboli moslimovia.

Na horu za Mojžišom

Čo vám napadne ako prvé, keď sa povie Starý zákon? Mnohí si určite vybavia biblických hrdinov a bradatého muža s čarovnou palicou, ktorý má v Jordánsku dodnes svoju horu. Dôvod? Bol to práve Mojžiš, kto približne pred triapoltisíc rokmi viedol izraelský ľud do zasľúbenej zeme a z hory Nebo sa mu naskytol pohľad na cieľ štyridsaťročného putovania.

„Mount Nebo v preklade znamená Prorokova hora a veríme, že práve na nej je Mojžiš aj pochovaný. Kde presne, sa však nevie,“ vysvetľuje nám františkánsky kňaz Nicola. Prorokova hora je jedno z piatich najvýznamnejších pútnických miest v Jordánsku. Byť aspoň na niekoľko hodín v tesnej blízkosti biblického Jericha, Jeruzalema alebo Betlehemu, to zamáva aj so silnejšími povahami.

Stretnúť tu Čecha alebo Slováka nie je nič výnimočné. „Pre mňa ako kresťana je to zážitok stáť na miestach, o ktorých sa píše v Starom zákone, a pozerať sa tým istým smerom ako Mojžiš, keď našiel zasľúbenú zem,“ rozplýva sa Juraj z Bratislavy.

Dlhé stáročia boli na tomto mieste ruiny, ktoré po sebe zanechalo silné zemetrasenie. Až v roku 1933 prišli na Prorokovu horu františkánski mnísi, ktorí sa o ňu starajú dodnes. Odvtedy ich tu pri budovaní a udržiavaní kresťanských pamiatok zahynulo vyše štyritisíc!

Div sveta

Nádherná, magická, neuveriteľná. Podobnými prívlastkami opisuje väčšina turistov jeden z novodobých divov sveta, jordánsku Petru. Vďaka trom údoliam, ktoré ju obkolesujú, o nej dlhé stáročia vedel málokto. Ukázať ju svetu pomohol až švajčiarsky dobrodruh Johann Ludwig Burckhardt, ktorý cestoval po okolitých krajinách prezlečený za Araba. Aj on stratil reč pri pohľade na najkrajšiu stavbu v širokom okolí.

„Nazvali ju Pokladnica, pretože väčšina beduínov si myslela, že sa v nej skrývajú všetky poklady Petry. Preto ešte aj dnes môžete na stenách vidieť diery po guľkách,“ upozorňuje Raed Nadžíb. Nie je to však zďaleka jediná stavba, ktorú treba vidieť. Na ploche sto štvorcových kilometrov sme toho našli podstatne viac.

V čase najväčšej slávy tu žilo vyše tridsaťtisíc ľudí okrem členov obchodných karaván. Populácia začala prudko klesať po zemetrasení v 1. storočí, ktoré zničilo polovicu mesta. Keďže mnohé stavby sú vytesané do skál, živlu sa nepodarilo pochovať všetky skvosty. Niektoré časom dostali nový rozmer a tamojší rangeri ich využívajú ako garáže pre svoje autá.

Kto chce prejsť tento obrovský komplex chrámov a hrobiek celý, musí prísť aspoň na tri dni. Za námahu stojí najmä zdolanie šesťsto schodov k magickému kláštoru. „Bolo ťažké dostať sa sem, ale je to neskutočné miesto s prekrásnymi pamiatkami a úžasnou atmosférou,“ pochvaľuje si Španielka Christina kochajúc sa výhľadom pri šálke čaju. Kým v minulosti Petra spájala ázijské obchodné cesty, dnes je cieľom návštev zvedavcov z celého sveta a poskytuje im oveľa viac ako len nocľah a pocit bezpečia.

Ako na Marse

Koľko by ste boli ochotní zaplatiť za výlet na Mesiac? Niektorí by obetovali celoživotné úspory, iní ani deravý groš. Vesmírne výlety síce ešte stále nie sú dostupné pre každého, no zážitky ako z inej planéty môžete zažiť aj na Zemi, v jordánskej púšti Wádí Ramm. Pri pohľade na okolitú krajinu som pochopil, čo cítil Neil Armstrong, keď ako prvý človek vkročil na Mesiac.

Nie je to totiž obyčajná púšť, ale kulisa, ktorú by nevymyslel ani najlepší scénograf. Aj preto láka dobrodruhov z celého sveta. Niektorým v zajatí piesku nestačí stráviť ani desať dní. Aktivít, ktoré sa tam dajú robiť, je totiž veľmi veľa. Od kempovania cez lezenie po skalách, let v balóne až po jazdu na ťavách.

Tieto zvieratá neodmysliteľne patria ku každému púštnemu kempu a sú jedným z hlavných spôsobov obživy miestnych beduínov, ktorí na nich vozia zvedavých turistov. Niet totiž azda lepšieho spôsobu, ako si vychutnať úžasné formácie pieskovcových skál. V minulosti bola celá oblasť pod vodou, preto je bohatá na nádherné prírodné výtvory.

Najkrajšie sú, samozrejme, keď menia farby pri západe slnka. Pri pohľade na tieto farby sa nečudujete, že táto púšť učarovala aj hollywoodskym filmárom. Z hereckých hviezd naposledy zavítal do púšte Val Kilmer, najviac ju však spropagoval film Lawrence z Arábie s Petrom O’Toolom v hlavnej úlohe, ktorý v roku 1963 získal sedem Oscarov.

Mimochodom, túto oblasť v roku 2011 zapísali na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Zaslúžene, keďže je to jedno z najúžasnejších prírodných múzeí na svete, kde už po chvíli začnete rozmýšľať, či vás náhodou neuniesli mimozemšťania.

Mŕtve more vysychá

Jordánčania majú očividne radi svoj život, aj keď nie vždy je idylický. Často za to môžu aj ich susedia, ktorí sa nevedia zmestiť do kože. Napriek tomu s nimi majú veľa spoločného, napríklad aj niektoré rekordy. O jedno prvenstvo sa Jordánsko delí s Izraelom - a to najnižšie položené miesto na svete.

Hladina Mŕtveho mora sa nachádza v úrovni mínus štyristo metrov a bolo obľúbeným miestom už kráľa Dávida. Po ňom objavili jeho liečivé účinky turisti a na brehu vyrástli zariadenia s bazénmi, barmi, reštauráciami a bahennými zábalmi. Za tri dináre sa tak za niekoľko minút môžete zmeniť na nepoznanie.

Pravda, o niečo horšie je to s umývaním, no za ten zážitok trocha námahy stojí. Žiaľ, podľa odhadov vedcov Mŕtvemu moru do roku 2050 hrozí vyschnutie. Úbytok vody badať aj na miestnych plážach. Jordánčania si preto povedali, že ho zachránia a prepoja ho s Červeným. Tento špás by mal stáť utešených štyristo miliónov dolárov.

Oponenti však varujú ohrozením ekosystému a stratou slanosti. „Tunajšia voda a blato sú unikát, ktorý k nám láka ľudí z celého sveta,“ hrdo hlásajú pracovníci plážového klubu. Len ktovie, či to tak bude ešte aj o niekoľko rokov.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní