Uvoľnená atmosféra: V prvej debate Mitt Romney porazil prezidenta Baracka Obamu.

Kamery (ne)oklameš. Televízne debaty robia s voličmi divy

Televízne debaty prezidentských kandidátov už viackrát naklonili misky váh v amerických voľbách.

Prvá televízna debata medzi šéfom Bieleho domu Barackom Obamom a republikánskym vyzývateľom Mittom Romneym zďaleka nerozhodla novembrové prezidentské voľby, priniesla len trochu rozruchu a zopár menších prekvapení. Stále sú tu však ešte dve možnosti, aby táto, dnes už neodmysliteľná súčasť predvolebnej kampane výraznejšie zamiešala karty. Ako už neraz v histórii.

Prerieknutia

„Obamu podporuje 47 percent ľudí, ktorí sú závislí od vlády a ktorí si myslia, že sú obete, že vláda má povinnosť postarať sa o nich, myslia si, že automaticky majú nárok na zdravotnú starostlivosť, jedlo, ubytovanie... Mojou prácou nie je starať sa o týchto ľudí,“ povedal v máji republikánsky kandidát Mitt Romney na uzavretom stretnutí s podnikateľmi, od ktorých sa snažil vyzbierať peniaze na svoju kampaň. Poznámka mala zostať utajená, ale zrejme vďaka nejakému „dobroprajníkovi“ sa dostala na verejnosť. Politik sa tak musel húževnato obhajovať, prečo takmer polovicu amerických voličov považuje za darmožráčov.

Nejde o jeho jediné prerieknutie. „Nerobím si starosti o tých najchudobnejších,“ hlásal v januári. „Kamoš, korporácie sú ľudia,“ ešte niekoľko mesiacov predtým odpovedal na provokácie počas prejavu v Iowe. Medzičasom ešte stihol uraziť Britov, pokiaľ ide o pripravenosť olympiády, a prišiel priam k politologickému záveru, že by mal väčšie šance na úspech vo voľbách, keby jeho rodičia mali hispánsky pôvod. Obzvlášť citlivo dokáže vyjadriť spolupatričnosť. „Aj ja som nezamestnaný,“ povedal na stretnutí s floridskými ľuďmi bez práce, hoci sa jeho majetok odhaduje na vyše dvesto miliónov dolárov.

Presvedčivejší Romney

Na prvej predvolebnej prezidentskej debate nič podobné neodznelo. Naopak. Nielenže 65-ročný republikán sa nedopustil žiadneho faux pas, ale na priamu konfrontáciu sa zrejme dobre pripravil. Počas hodiny a pol rozhodne kritizoval Baracka Obamu za rekordnú nezamestnanosť, navyše siahol po jeho taktike, keď porozprával niekoľko príbehov obyčajných ľudí zo svojich ciest po Spojených štátoch. Podľa názoru verejnosti aj odborníkov bol v dueli presvedčivejší a zanechal lepší dojem.

Vzhľadom na Obamovu povesť výborného rečníka a spomínané Romneyho občasné slovné „úlety“ je takýto výsledok určite prekvapením. Na druhej strane debata až tak veľmi prieskumami verejnej mienky nezamávala a súčasný prezident si stále udržiava mierny náskok. Podľa všetkého história si tento televízny duel bude pamätať najmä po tom, že pripadol presne na dvadsiate výročie svadby 51-ročného Obamu. „Sľubujem, že budúci rok nebudeme oslavovať pred zrakmi štyridsať miliónov ľudí,“ povedal šéf Bieleho domu svojej manželke Michelle. K uvoľnenej atmosfére sa pripojil aj Romney. „Určite by ste si nedokázali predstaviť romantickejšie miesto na svete ako tu, so mnou,“ odkázal prvému páru Spojených štátov.

Unavený Nixon

V minulosti sa pritom v televíznych dueloch často lámal chlieb, občas dokonca zavážila jedna vydarená či nevydarená hláška. História týchto diskusií je pritom pomerne krátka. Prvú sériu debát Američania na televíznych obrazovkách sledovali v roku 1960, potom si dali až šestnásťročnú odmlku. Úradujúce hlavy štátu v šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov Lyndon Johnson a Richard Nixon jednoducho odmietli ísť do priamej konfrontácie s vyzývateľmi pred miliónmi divákov.

Nixon tak zrejme urobil aj pod vplyvom negatívnej skúsenosti z roku 1960. Pred historicky prvým televíznym duelom v dejinách mal Nixon v prieskumoch verejnej mienky mierny náskok pred demokratom Johnom Kennedym. Mimoriadne sledovanú debatu však zjavne podcenil. Do štúdia šiel priamo z predvolebného mítingu, odmietol dokonca mejkap. Na obrazovkách potom pôsobil unavene a otrávene. Mladší a oddýchnutý Kennedy ho doslova prevalcoval. Za všetko hovorí príhoda s Nixonovou matkou. „Richard, si chorý?“ volala synovi okamžite po ukončení diskusie. V nasledujúcich televíznych debatách sa republikán síce spamätal, ale voľby aj tak prehral. Mimochodom, kuriózny bol aj tretí duel medzi týmito veľkými rivalmi. Hoci to vyzeralo, že sa nachádzajú vedľa seba, nebola to celkom pravda. Nielenže neboli na rovnakom mieste, ale ani v rovnakom časovom pásme. Kennedy sa Američanom prihováral z New Yorku a Nixon z podobne zariadeného štúdia v Hollywoode.

Najsledovanejší: Duel medzi Ronaldom Reaganom a Jimmym Carterom v roku 1980 videlo viac ako 80 miliónov divákov. Foto: Profimedia.sk

Herec sa nezaprel

Prezidentská debata sa vrátila na televízne obrazovky v roku 1976 a znovu výrazne prehovorila do výsledku volieb. Aj vďaka presvedčivým vystúpeniam v televíznych dueloch prezident Gerald Ford výrazne stiahol 33-percentný náskok demokrata Jimmyho Cartera v prieskumoch verejnej mienky. Paradoxne, bola to práve priama konfrontácia pred divákmi, čo pochovala jeho nádeje. „Východná Európa nie je pod sovietskou nadvládou a kým je pri moci moja administratíva, ani nikdy nebude,“ zjavne to prestrelil Ford. Naopak, o štyri roky v najsledovanejšej debate v dejinách schytal Jimmy Carter rozhodujúci úder od republikána Ronalda Reagana. Predchádzali jej dlhé mesiace rokovania, keď najmä volebný štáb demokratov kládol najrozličnejšie podmienky. Dokonca Reagan v televízii debatoval s ďalším republikánom Johnom Andersonom, ktorý kandidoval ako nezávislý. Ale Carter chýbal. Nakoniec, týždeň pred hlasovaním sa predsa len odohrala priama konfrontácia medzi veľkými rivalmi. Vzhľadom na všetko vzniknuté napätie pred obrazovky prilákala vyše osemdesiat miliónov divákov a dosiahla rekordnú 56,7-percentnú sledovanosť. Bývalý herec Reagan sa pred kamerou nezaprel a zvíťazil na všetkých frontoch. Povestná zostala jeho výzva divákom, aby porovnali kvalitu svojho súčasného života s kvalitou života pred štyrmi rokmi.

Divácke paradoxy

Medzi vydarené debaty patrí aj tá z roku 1992 medzi prezidentom Georgeom H. W. Bushom, demokratom Billom Clintonom a kandidátom Reformnej strany Rossom Perotom. Videlo ju takmer sedemdesiat miliónov ľudí, čo je historicky druhé najvyššie číslo. Aj keď z hľadiska sledovanosti Kennedy a Nixon boli na tom lepšie - v tom čase totiž bolo v Spojených štátoch o poznanie menej televíznych prijímačov. Pred štyrmi rokmi nastala trochu paradoxná situácia. Najsledovanejší z duelov medzi republikánom Johnom Mc- Cainom a demokratom Barackom Obamom videlo 63 miliónov Američanov. Väčšie hviezdy sa tak vykľuli z ich kandidátov na viceprezidentov - Sarah Palinovej a Joea Bidena. Ich debata prilákala pred televízne obrazovky takmer sedemdesiat miliónov Američanov. Prvú diskusiu Obamu s Romneym vysielalo jedenásť televíznych sietí a sledovalo ju pozoruhodných 67 miliónov ľudí. Vysoké číslo avizuje, že niektorý z ďalších dvoch duelov naplánovaných na 16. a 22. októbra by sa mohol výrazne zapísať do histórie amerických prezidentských debát.

Debaty na Slovensku

(mh) Televízne diskusie mali výrazný vplyv na politiku najmä krátko po revolúcii, keď boli omnoho viac sledované a podstatne búrlivejšie ako dnes. Prvou lastovičkou bola necenzurovaná debata z 24. novembra 1989, v ktorej revolucionári prostredníctvom Milana Kňažka prvýkrát požiadali o zrušenie vedúcej úlohy KSČ. Po voľbách v roku 1990 už prišla éra Vladimíra Mečiara. „To nie je hra o fazuľky, ale boj o moc!“ burácal na jeseň 1990 na predsedu Matice slovenskej Jozefa Markuša, s ktorým sa pochytil o podobu jazykového zákona. Oveľa viac ako v debatách však už potom hviezdil v sólo vystúpeniach, vrátane slávneho „S Pánom Bohom, idem od vás“. Azda najvýraznejší dosah na výsledky volieb mala diskusia pred prvým kolom prezidentských volieb v roku 1999. Za rečnícke pulty sa vtedy postavila trojica favoritov - Rudolf Schuster, Vladimír Mečiar a Magda Vášáryová. Hoci prvý mal oficiálnu podporu vládnej koalície a druhý mobilizoval opozičné rady, Vášáryová mohla výraznejšie zamútiť vodu ako kandidátka tretieho sektora a ako príležitosť pre voličov, ktorí nechceli pokračovanie mečiarizmu, ale ani bývalého vysokopostaveného komunistu v Prezidentskom paláci.

Vášáryová, stojaca medzi svojimi konkurentmi, však debatu vonkoncom nezvládla. Široko rozhadzujúc rukami, používajúc frázy „myslela som to len tak“ a pripomínajúc rozdiely medzi mužmi a ženami u mnohých po tejto debate skončila a v prvom kole napokon získala len vyše šesť percent hlasov. V druhom kole sa už potom žiadne prekvapenie nekonalo - Schuster odmietol priamy súboj s Mečiarom a o pár dní sa tešil z titulu prvého priamo zvoleného prezidenta Slovenska. Ani ďalšie prezidentské voľby sa nelámali na televíznych debatách, pretože odhodlanie nepustiť na najvyššiu ústavnú funkciu Vladimíra Mečiara bolo pre Slovákov ešte stále dostatočne silné. Jeho rozhlasový duel s Ivanom Gašparovičom však aspoň okorenil kampaň - keď budúci prezident vyhlásil, že na rozdiel od Mečiara nezakladá svoju činnosť na klamstve, jeho niekdajší stranícky šéf mu šplechol do tváre: „Bolo by čestné, keby si takto konal vždy a nie účelovo pred voľbami. Najprv lezieš do zadku a potom ohováraš.“ Posledné prezidentské voľby a ich televízna podoba znamenali podľa komentátorov najmä nevyužitú šancu Ivety Radičovej jasne sa vymedziť voči opätovne kandidujúcemu Gašparovičovi a ponúknuť konfrontáciu politickej minulosti oboch kandidátov, v ktorej mala jednoznačne prevahu. Senzácia sa nekonala.

Magda Vášáryová: Po legendárnom Site dosiahla vo voľbách len vyše šesť percent hlasov. Foto: archív

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].