Kúpeľ: Tučniaky skalné sú najmenšími príslušníkmi druhu na ostrovoch.

Každý ich pomenoval po svojom: Zakliate Falklandy

Horkosť z vojnového konfliktu dodnes zožiera porazených Argentínčanov aj víťazných Britov.

S trochou zveličenia by sa dalo povedať, že v istom období im dal meno každý, kto na ne položil nohu. Údajný objaviteľ navigátor John Davis ich v roku 1592 nazval Južné Davisove ostrovy. Už o dva roky ich Angličan Richard Hawkins pokrstil Hawkinsova Panenská zem a v roku 1600 im dal holandský moreplavec Sebald Van Weert svoje krstné meno.

Dnes ich poznáme pod názvom Falklandy alebo Malvíny - záleží na tom, či sa na ne pýtate vo Veľkej Británii, alebo v Argentíne. Briti ich pomenovali podľa lorda Falklanda, Južná Amerika, ale aj jej bývalí kolonizátori Španieli zas prebrali názov, ktorý im dali Francúzi - podľa prvých osadníkov, rybárov z ostrova Saint Malo.

Práve Británia a Argentína sa o maličké súostrovie sporia už od 19. storočia. Spor v roku 1982 vyústil do vojenského konfliktu - čo je pravdepodobne pre väčšinu Nebritov a Neargentíncov jediné, čo o Falklandoch vedia. Súostrovie roztrúsené v južnom Atlantiku, s celkovou rozlohou niečo vyše dvanásťtisíc štvorcových kilometrov, však toho ponúka oveľa viac.

Obed: Kaňa si pochutnáva na tučniakovi. Foto: Profimedia.sk

Večná horkosť

Keď v roku 1816 získala Argentína nezávislosť od Španielska, rozhodla sa zabojovať aj o Falklandy alebo, ak chcete, Malvíny, ktoré ležia asi len päťsto kilometrov od jej brehov a s ktorých obyvateľmi mala čulé, aj keď často nie práve legálne obchodné vzťahy. V roku 1833 však ostrovy zabralo Anglicko, ktoré tam založilo svoje vlastné kolónie - pravdaže, na úkor pôvodných obyvateľov. Argentína sa s potupnou stratou územia nikdy nezmierila.

Pohár pretiekol v apríli 1982. Špeciálne jednotky vojenskej chunty obsadili hlavné mesto Port Stanley a odzbrojili miestnu posádku. Z víťazstva sa však Argentína netešila dlho. Po desiatich týždňoch Briti dobyli späť stratenépozície a súostrovie opäť vyhlásili za britské.

Vojna za sebou nechala takmer tisíc mŕtvych, dve tretiny na strane Argentíny, a v oboch národoch horkosť voči tomu druhému, ktorá dodnes nevyprchala. Argentína stále odmieta uznať Falklandy za britské - ostrovy medzičasom získali špeciálny status Britské antarktické územie, s vlastným guvernérom, vlastným desaťčlenným parlamentom a trojčlennou vládou - a nič na tom nezmenil ani výsledok referenda, ktoré sa konalo desiateho marca 2013. Obyvatelia, ktorých je na ostrovoch dokopy menej ako tri tisícky, sa v ňom jasne vyjadrili, že chcú patriť k Británii.

A to napriek tomu, že sa nepovažujú za Britov, ale za Falklanďanov. „Áno“ zaškrtlo 99,8 percenta oprávnených voličov. Zvyšných 0,2 percenta tvorili neplatné hlasy a - traja nespokojenci.

Takmer stopercentné áno: V nedávnom referende sa Falklanďania jasne prihlásili k Britskému kráľovstvu na úkor Argentíny. Foto: Profimedia.sk

Kto sú traja zradcovia?

Asi neprekvapí, že na ostrovoch, kde sa pozná každý s každým, sa okamžite začalo špekulovať, ktorí to boli. Hovoria im falklandská trojka alebo zradcovia, a medzi Falklanďanmi vzbudzujú ozajstné vášne. „Neviem, kto to je, ale ak tu nechcú ostať, môžu pokojne vypadnúť,“ rozčuľovala sa pred redaktorom Daily Telegraph Sybie Summersová, majiteľka obchodu so suvenírmi. „Ešte nikdy sme z týchto ostrovov neposlali niekoho preč, ale ak to tí ľudia tak cítia, radi im poskytneme jednosmernú letenku s nápisom Nevracajte sa.“ Mimochodom, argentínska prezidentka Cristina Kirschnerová Anglicku odkázala, že výsledky referenda ju nezaujímajú, lebo podľa nej bolo aj tak neplatné. A hneď aj oznámila, že o pomoc pri znovuzískaní územia požiada aj čerstvého pápeža Františka, ktorý, ako vieme, je práve z Argentíny.

Čo na tých ostrovoch je?

Oba štáty si pravidelne robia rozličné naschvály. Do referenda v nich viedla Argentína, ktorá pred olympiádou v Londýne nechala známu reklamnú agentúru nakrútiť naozaj vtipný klip. Argentínsky reprezentant v pozemnom hokeji Fernando Zylberberg v ňom v rámci tréningu uteká ľudoprázdnou falklandskou metropolou Port Stanley, až kým sa neobjaví slogan: „Aby sme mohli bojovať na anglickej pôde, trénujeme na argentínskej.“

Šot premiérovo odvysielali presne na sekundu v okamihu, keď uplynulo tridsať rokov od potopenia argentínskej vojnovej lode General Belgrano britskými silami. Reklama si vyslúžila ostrú kritiku nielen od Britov a Falklanďanov, ale aj od Medzinárodného olympijského výboru. Zylberberga za trest vylúčili z reprezentačného tímu a hry mohol sledovať len v televízii.

Pýtate sa, čo je na zväčša kamenistej hornatej krajine pre obe zúčastnené strany tak extrémne zaujímavé? Nuž, donedávna prakticky nič, ibaže v roku 2010 v tamojších vodách objavili ropu, a to nezanedbateľné množstvo, údajne až šesťdesiat miliónov barelov. Ak by sa predpoklady potvrdili, britské ropné zásoby by vzrástli viac než trojnásobne. A to už stojí za trvanie na svojom.

Šestnásťtisíc mín

Zvyčajne však býva na ostrovoch pokoj, ba až nuda, ktorú narúšajú iba skupinky turistov. Za rok sa ich na Falklandoch vystrieda asi päťdesiattisíc, no drvivá väčšina sa nezdrží viac než zopár hodín - vysadia ich tam počas prestávky cestou na Ushuaiu v južnej Argentíne. Guvernér Nigel Haywood by to však rád zmenil a k ziskom z lovu rýb a morských živočíchov - najmä kalmárov - a chovu oviec, ktoré sú pre Falklandy najvýnosnejšími odvetviami, by rád pridal aj turistický ruch.

Najväčšmi sa to darí práve na jeseň a na jar, v čase, keď si Falklanďania pripomínajú výročie konfliktu s Argentínou. Cestovné agentúry ponúkajú tematické výlety „po vojnových chodníčkoch“. Zahŕňajú návštevy cintorínov - argentínski a britskí vojaci ležia osve, nepomiešaní - a bojísk, na ktorých sa ešte aj dnes dajú nájsť vojnové relikty - krátery po vybuchnutých bombách, zhrdzavené skelety zostrelených lietadiel, helmy, zvyšky uniforiem.

„Najčastejšie sa chodí na hory Longdon a Tumbledown, kde prebiehali najťažšie boje,“ prezradil pre Daily Mail sprievodca Patrick Watts. „Ľudí zaujíma, ako bojiská vyzerali. Cintoríny sú navyše veľmi dojímavé.“

Spomienkou na konflikt sú však aj početné mínové polia, ktoré ešte vždy hyzdia inak nádhernú krajinu. Údajne sa na Falklandoch nachádza až šestnásťtisíc mín a pre komplikovaný terén tam zrejme väčšina z nich aj ostane - nedá sa k nim dostať ani s použitím najmodernejšej techniky. Turistov na mínové polia upozorňujú výstražné značky, vláda vytvorila aj špeciálne mapy, kde sú zaznačené.

Galapágy južnej pologule

Vyše štyroch pätín Falklanďanov obýva tamojšiu metropolu a vlastne aj jediné mesto Port Stanley. Leží na jednom z dvoch najväčších ostrovov, Východnom Falklande. Nedá sa povedať, že by v ňom vládol extrémny ruch, aspoň tak to hodnotia cestovatelia z Európy.

Nájdete tu anglikánsky a katolícky kostol s peknými vitrážami, múzeum venované prevažne falklandskej vojne, redakciu jediného ostrovného denníka Penguin News a bránu z veľrybích kostí. Ostatní obyvatelia sú rozsypaní na samotách po takzvanom campe, čiže vidieku, ako sa zvykne označovať všetko, čo je mimo hlavného mesta. Či už ide o druhý najväčší ostrov Západný Falkland, alebo niektorý zo 750 (!) ostrovčekov.

Na miestach, kde sa nerozťahujú rodinné farmy zamerané prevažne na chov oviec - podľa niektorých informácií ich vraj na Falklandoch žije neuveriteľných sedemstotisíc -, našli útočisko mnohé živočíchy, niektoré dokonca endemické. Darí sa tam vtákom, veľrybám, uškatcom, tuleňom, ale najmä tučniakom, ktorým svedčí tunajšia klíma, vraj trochu podobná londýnskej.

Na žiadnom mieste na svete ich nežije pokope päť druhov, mnohé tvoria obrovské, niekoľkotisícčlenné kolónie. Nenadarmo sa Falklandom hovorí Galapágy južnej pologule. Napokon, svojho času tu bádal aj slávny prírodovedec Charles Darwin.

Provokácia

Darwin nebol jediným známym Britom, ktorý na ostrovoch pobudol. Pred rokom tam v rámci vojenskej služby niekoľko týždňov strávil aj britský princ William. Princova misia, pravdaže, poriadne „vzrušila“ Argentínu.

„Je nám ľúto, že nástupca trónu príde na našu pôdu v uniforme dobyvateľa a nie s múdrosťou štátnika, ktorý koná v záujme mieru a dialógu medzi krajinami,“ vyhlásila argentínska vláda. Sebastián Brugo, ktorý má na argentínskom ministerstve zahraničia na starosti situáciu na Falklandoch, bol menej diplomatický. „Je to jasná provokácia,“ hneval sa.

Pre miestnych, najmä pre tých mladších, to však bola vzrušujúca vsuvka do jednotvárneho života. „Je pre nás ako popstar. Je to veľmi vzrušujúce. Ostatne, raz bude naším kráľom,“ vyznala sa na bbc.co.uk vtedy štrnásťročná Michaela Cliffordová. A ktovie, možno práve William na kráľovskom tróne raz a navždy vyrieši nekonečný spor.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní