Z radnice zazneli pamätné slová. Som Berlínčan, vyhlásil Kennedy. Vpravo Barack Obama, ktorý rečnil k Berlínčanom za nepriestrelnou stenou.

Kennedy priniesol Berlínčanom nádej, Obama obrnené vozidlá a vrtuľníky

Barack Obama pozdravil Nemcov ako pred päťdesiatimi rokmi J. F. Kennedy, podobnú eufóriu to ani zďaleka nevyvolalo.

Súčasný americký prezident Barack Obama sa stal na jeden deň Berlínčanom. Na prezidentskú návštevu Nemecka pricestoval po prvý raz, odkedy je v úrade. Vybral si na to termín, ktorý patrí vďaka J. F. Kennedymu medzi obyvateľmi krajiny k najuctievanejším.

Priniesol nádej

Presne pred polstoročím navštívil západnú polovicu rozdeleného mesta americký prezident John Fitzgerald Kennedy. Z radnice vtedy zazneli pamätné slová: „Ich bin ein Berliner!“ Som Berlínčan, vyhlásil prezident a dal tak ostentatívne najavo svoju spolupatričnosť s občanmi Západného Berlína.

Už dva roky ich zvierala betónová slučka Berlínskeho múra. Rozdelené mesto a roztrhnuté Nemecko sa stali symbolom rozpolteného sveta, v ktorom sa rodila jedna politická kríza za druhou. Svet práve zažehnal nebezpečenstvo atómovej vojny, ale dialóg medzi Washingtonom a Moskvou bol stále na bode mrazu.

Opatrný kancelár Konrád Adenauer v nijakom prípade nechcel, aby Kennedy počas štátnej návštevy Nemeckej spolkovej republiky zavítal aj za Berlínsky múr. Kennedy si napriek tomu cestu presadil, hoci vedel, že to sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova poriadne nahnevá.

Kennedyho, pekného, vtipného a charizmatického mladého muža, ktorého sprevádzala pôvabná prvá dáma Jacqueline, všetci obdivovali. Pôsobil ako predzvesť novej, lepšej doby. Ľudia verili, že sa mu podarí ukončiť studenú vojnu. No zrejme by to nebolo vyšlo, ani keby prezidenta krátko po berlínskej návšteve na jeseň v šesťdesiatom treťom neboli zavraždili.

Nechránený: Pamätný prejav pred päťdesiatimi rokmi predniesol JFK z balkóna radnice v Schönebergu. Prišlo tam dvestotisíc ľudí. Foto: profimedia.sk

Po päťdesiatich rokoch

Kennedyho návštevu si pamätajú mnohí Berlínčania, medzi nimi aj Michael H. Winkelmann. „JFK je jediný prezident na svete, ktorý mi podal ruku. Dostal som sa k nemu tak blízko, ako to už dnes nejde.“

Naozaj, pri Obamovej návšteve bolo všetko inak, doba sa úplne zmenila. Hoci aj súčasný americký prezident sa v Nemecku teší sympatiám, nadšenie davu nevyvolal. Ukrytý za nepriestrelnou stenou rečnil pred Brandenburskou bránou, na miestach, kde stál neslávne známy Berlínsky múr, iba pre vyvolených hostí.

Medzi nimi boli väčšinou Američania, ktorí v Berlíne žijú. „Múr patrí do histórie. Ale aj my musíme písať históriu,“ vyhlásil Obama. Zároveň vyzval Rusko, aby znížilo počet svojich jadrových zbraní pochádzajúcich ešte z čias studenej vojny. Prejav bol bez šťavy, búrlivé emócie nevyvolal.

Porovnanie neznesú ani bezpečnostné opatrenia. S Kennedym v otvorenej limuzíne - v tej, v ktorej ho neskôr zastrelili v Dallase - išiel starosta mesta Willy Brandt a kancelár Konrad Adenauer. Pred automobilom pár policajtov na motorkách, ktorí prezidentskému vozu razili cestu. Kennedy sa pozdravil s nespočetným množstvom Berlínčanov.

Obamu teraz chránilo osemtisíc policajtov, obrnené vozidlá, vrtuľníky. Stred mesta bol paralyzovaný, doprava vrátane metra a S-bahnu odklonená. Vyvolení museli prejsť bezpečnostnými terminálmi a čakať na prezidenta na prudkom slnku štyri hodiny.

Návšteva Baracka Obamu jednoducho bola z dnešného reálneho sveta, možno aj v rozpore s mnohými očakávaniami. A tak v Berlíne aj po päťdesiatich rokoch ďalej spomínajú na JFK ako na svojho princa, ktorý prelomil ich zakliatie.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].