Boris Pasternak a jeho dielo Doktor Živago, ktoré vyšlo prvýkrát v Taliansku.

Komunistickému ZSSR mal zlomiť väz Pasternakov Doktor Živago

Kľúčovou úlohou britského tajného agenta počas studenej vojny bolo prepašovať ruskému obyvateľstvu zakázaný román Doktor Živago

Západné tajné služby sa počas studenej vojny rozhodli bojovať proti ZSSR jeho vlastnými zbraňami. Za železnú oponu pašovali kópie zakázaného románu ruského klasika Borisa Pasternaka Doktor Živago. Chceli ho použiť ako nástroj vlastnej propagandy s cieľom destabilizovať ZSSR, ktorého vládne špičky dielo uvrhli do nemilosti. Podľa komunistov totiž spochybňovalo oficiálnu verziu udalostí ruskej revolúcie.

400 strán na dvoch mikrofilmoch

Pasternak knihu dokončil v roku 1956, no pre nepriaznivú politickú situáciu ju v rodnej krajine nemohol vydať. Americká CIA videla v Doktorovi Živagovi perfektnú zbraň a rozhodla sa ho šíriť medzi ruským obyvateľstvom. Kópiu diela vyhotovil britský tajný agent, ktorý ju poslal do Washingtonu, informuje portál britského denníka Daily Mail.

Ako sa však dostal k rukopisu, je nejasné. Predpokladá sa, že ruský spisovateľ poslal rukopis iba svojmu talianskemu vydavateľovi – v Taliansku vyšiel román v roku 1958 ako vôbec v prvej krajine – a dvom oxfordským profesorom. V dokumentoch CIA sa uvádza, že v januári 1958 obdržala od britskej tajnej služby dva mikrofilmy s negatívmi, ktoré zachytávali 433-stranový rukopis.

Román vydali ako prví Taliani. Foto: wikipedia.org

Nobela si neprevzal

Podľa novej knihy s názvom Aféra Živago: Kremeľ, CIA a bitka o zakázanú knihu nechali Američania vytlačiť ruský text knihy v Holandsku a kópie odovzdali skupine Rusov, ktorí sa v roku 1958 zúčastnili svetovej výstavy v Bruseli. Dúfali, že sa rozšíri za železnou oponou a myšlienky v knihe podkopú komunistický režim Nikitu Chruščova v časoch, keď sa schyľovalo ku Kubánskej raketovej kríze.

Román Borisa Pasternaka sleduje život lekára a básnika Jurija Živaga na pozadí revolúcií, vojen a neskôr komunistického útlaku v Rusku. Autor v nej priniesol humanistické posolstvo, že každý človek má právo na súkromný život a zaslúži si úctu náležiacu ľudskej bytosti, bez ohľadu na rozsah jeho politickej lojality a podporu štátnej politiky.

V roku 1958 získal Pasternak Nobelovu cenu za literatúru, no po cenu si do Švédska nesmel ísť. Zvyšok života strávil v ZSSR a zomrel ako 70-ročný v roku 1960.

Filmová adaptácia knihy z roku 1965 s Omarom Sharifom a Julie Christie v hlavných úlohách získala päť Oscarov.


  • Plus7dni.sk
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní