Masívna budova: Vo Fort Knoxe ukrýva americké zásoby zlata.

Konšpiračné teórie: Sú zlaté tehly vo Fort Knoxe skutočnosť alebo ilúzia?

Pevnosť Knox je asi strážená väčšmi ako americký prezident.

Široko-ďaleko bola len opustená pevnosť, ktorú vybudovali za občianskej vojny v roku 1861. V roku 1918 tam založili vojenskú základňu a pomenovali ju po prvom americkom ministrovi vojny Henrym Knoxovi.

V roku 1933 prezident Franklin Delano Roosevelt rozhodol, že zlato krajiny treba sústrediť na jedno miesto. Stalo sa ním Fort Knox asi päťdesiat kilometrov od Louisvillu v štáte Kentucky. Zhromaždili tu najväčšie zásoby zlata na svete.

Ošiaľ menom zlato

Koľko ľudských životov si vyžiadal oslňujúci žltý kov? Vidina zlata hnala ľudí už aj predtým do zámorských objavov a ešte predtým do vojnových ťažení a ešte predtým... Skrátka, odnepamäti.

Zlaté šperky sú dodnes symbolom bohatstva. Čím viac ich má rodina, tým je honosnejšia. Sú viac ako len pýchou. Sú istotou - keď bude zle, predáme ho. Potom sa do domu, do bytu vlámu zlodeji a ako prvé žiadajú: „Zlato alebo život!“ Pričom často vyhasne život. Také zásoby zlata, len trochu väčšie, si vytvárajú aj štáty. Režimy, meny padajú, peniaze, cenné papiere, akcie strácajú cenu, banky, korporácie - často aj najbohatšie - krachujú.

Medzitým sa ako istota týči zlato. Je veľmi stabilné a odolné proti vonkajším vplyvom. Voda, hrdza, teplo, zima ani rôzne chemikálie si s ním neporadia. Cenné je aj tým, že na svete ho nie je veľa. Ani svetové krízy ním teda až tak veľmi neotrasú, naopak, zvyšujú jeho hodnotu. Uskladňujú ho v bankách a málokedy dovolia naň siahnuť. Občas sa však stáva obeťou prefíkaných zlodejov. Nie takých, akí lúpia v bytoch.

Aj vo filme: Zlato vo Fort Knoxe inšpirovalo v roku 1951 aj amerických filmárov v snímke Comin’ Round The Mountain. Foto: profimedia.sk

Nedobytná pevnosť

Podľa údajov zverejnených v októbri 2012 rebríček štátov, kde prechovávajú najviac zlata, vedú Spojené štáty americké. Je ho tam 8 947 ton v hodnote približne 298,5 miliardy dolárov. Ďaleko za nimi zaostáva ďalšia ekonomická veľmoc - Nemecko. Jeho zlaté rezervy predstavujú 3 749 ton, čo je 125 miliárd dolárov. V pätách mu je Medzinárodný menový fond so sídlom vo Washingtone. Disponuje 3 539 tonami zlata.

Väčšinu zlatých rezerv Spojených štátov ochraňujú v Port Knoxe. Aby ich ochraňovali poriadne, postavili budovu síce nie veľmi vysokú, len jednoposchodovú, zato masívnu, pevnú, odolnú. Zlaté tehličky, ale aj rozličné klenoty - za vojny i klenoty cudzích štátov, medzi nimi aj maďarské korunovačné - ochraňujú v podzemných priestoroch, v pancierovom trezore hrubom päťdesiat centimetrov. Dvere doň vážia vyše dvadsať ton.

Budova sa rozkladá vo vojenskom priestore, je obohnaná niekoľkými bezpečnostnými pásmami, na prípadného votrelca číhajú dokonalé a hlboko utajené bezpečnostné opatrenia. Okrem toho aj početné stráže. Hneď vedľa je vojenská základňa. Do budovy nemá prístup nikto cudzí a nesmie sa tam ani fotografovať. A teraz skús kradnúť. Zlodej tam nemá nijakú šancu. Naozaj?

Pochybnosti

Americké ministerstvo financií uvádzalo v rokoch 2004 - 2005 v evidencii štátnych zlatých rezerv rozdielne údaje. A nemalo. Odchýlka stodvanásť miliónov dolárov bola veľká, odporovalo to zákonu o federálnych rezervách. Finančné orgány údaj potom opravili, zostalo však podozrenie, že bankári vykonávajú nezákonné operácie so zlatom.

Na povrch vyplávali aj údaje staršieho dáta. Odborníci upozornili, že hĺbkové kontroly amerických rezerv sa nekonali už od päťdesiatych rokov minulého storočia. Čiastočné sa konali v rokoch 1972 až 1986, ale potom ich generálny inšpektor ministerstva financií ukončil.

Rozprúdili sa diskusie o fiktívnych presunoch zo štátnych rezerv, o úpisoch, zlatých certifikátoch, o lízingových a úverových operáciách. Nebolo jasné, čo sú to napríklad zlaté certifikáty. Zlato sa nepresúva, ale len papier o ňom? Ale Victor Harkin, v roku 1971 zodpovedný za zlato vo Fort Knoxe, vypovedal, že v tom čase vyviezli odtiaľ aj zlato, a to v hodnote päťsto miliónov dolárov. Údajne ho odvážali pod rúškom noci na tridsiatich troch vojenských nákladných autách. Najprv do New Yorku, potom do Švajčiarska a Holandska.

Pochybnosti narastajú

Olej do ohňa prilial právnik a finančník Peter Beter a podnikateľ Edward Dyurell, keď vyhlásili: „Sme presvedčení, že zlato vtedy ukradli.“ Údajne ho predali vybraným zákazníkom v Európe za nižšie ceny. O zlate vo Fort Knoxe začali kolovať najfantastickejšie chýry - že ho tam je oveľa menej, že tam vlastne ani nie je, že tehličky tam síce ešte sú, ale z neplnohodnotného zlata, z roztavených mincí s prímesou medi, že je to komodita, ktorú by nijaký národ nikdy nekúpil...

Koncom roka 2012 tlač informovala, že v New Yorku sa objavili zlaté tehly s prímesou volfrámu. Skvelý nápad! Unca volfrámu stojí približne dolár, unca zlata 1 385. Pritom sú na nerozoznanie od seba. Volfrám má podobnú hustotu a hmotnosť ako zlato a je aj ťažko taviteľný. Správy o podobných falošných zlatých tehlách sa množili.

Aféra so zlatými tehlami prepukla aj v Číne. Dostali ich od Američanov ako súčasť splátky dlhu. Nelenili a preskúmali ich hmotnosť a čistotu. Robí sa to tak, že do tehly sa navŕtajú štyri malé sondy a tie sa potom analyzujú. Vysvitlo, že tehly boli z volfrámu a zlatom boli len potiahnuté. Pritom boli označené sériovým číslom, ktoré potvrdzovalo, že sú staršieho dáta a že ich skladovali vo Fort Knoxe. Ďalšie pátranie odhalilo, že pochádzali asi spred pätnástich rokov, z obdobia vlády prezidenta Billa Clintona.

Kontrola-nekontrola

Takže, takto to je? Nie je potrebná banda brutálnych lupičov ozbrojených po zuby, tony výbušnín, desiatky mŕtvych a dvadsaťtonové pancierové dvere do trezorov sa otvárajú samy? Ošiaľ okolo zlata pokračuje. Ťažko mu odolať. Najmä politikom. Moc korumpuje. Doba bola ťažká, prepukávali vojnové konflikty, hospodárstvo nivočila kríza a aj do vlastného vrecka bolo treba niečo dať. Podľa možnosti čo najviac. Politikom jednoducho nemožno veriť.

Po rôznych aférach sa Americký kongres dovolával kontroly zlatých rezerv, aby sa zistilo, či sú chýry pravdivé, alebo ide o konšpiračné teórie. Kongresman Ron Paul niekoľko ráz žiadal kompletný audit. Ale akosi to nešlo - bankári majú v Kongrese vplyvných ľudí. Aj takých, ktorí sa možno sami podieľali na krádežiach. Ministerstvo financií napokon nariadilo kontrolu. Konala sa v jednej z pobočiek, v banke v niekoľkých podzemných poschodiach na Manhattane v New Yorku, kde ani len čiastková kontrola ešte nikdy nebola.

Po kontrole dlho otáľali s uverejnením správy. Napokon vyšla v januári 2013. Čo sa teda skrýva za siedmimi zámkami? V správe sa uvádzalo, že „všetko zlato je na mieste“. Vláda zároveň uviedla, ako kontrola prebiehala. Navŕtali niekoľko zlatých tehál a dokonca zistili, že v niektorých bolo viac zlata, ako stanovuje norma.

V dôsledku toho mohli vraj o niečo navŕšiť zlaté fondy USA. Skeptici pochybujú. Argumentujú tým, že ministerstvo kontrolovalo samo seba, že navŕtali len určitý počet tehál, že vlastne neprebehla fyzická kontrola... Konšpirácie naďalej usilovne prekvitajú.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní