Človek verzus stroj: Súboj s počítačom Deep Blue sa skončil porážkou šachového veľmajstra.

Konšpiračné teórie: Zdolal Garriho Kasparova počítač alebo tím podvodníkov?

Šachový veľmajster Garri Kasparov obviňoval z podvodu firmu, ktorá proti nemu postavila víťazný počítač.

Prevaha človeka nad počítačom sa symbolicky skončila 11. mája 1997. Majster sveta v šachu vtedy prvýkrát v histórii podľahol v kráľovskej hre v zápase so strojom. Porazeným bol legendárny Garri Kasparov, považovaný za najlepšieho šachistu v dejinách vôbec. Víťazstvo dosiahol šachový superpočítač Deep Blue firmy IBM. Bolo to však naozaj tak?

Kasparov, majster sveta v rokoch 1985 - 2000, totiž neveril, že hral výlučne proti sieti procesorov. Tvrdil, že v niektorých ťahoch počítača videl hlbokú inteligenciu a kreativitu, charakteristickú výhradne pre človeka. Tím IBM podľa neho podvádzal a počítaču počas hry pomáhal!

Podľa podozrení niekto v zákulisí vylepšoval pozičnú hru Deep Blue, tradičnú slabinu šachových programov. Počítačový gigant IBM si údajne chcel z marketingových dôvodov zabezpečiť prestížne víťazstvo. Firma tieto obvinenia odmietla ako nezmysel.

Bitka mozgu a čipov

Pripomeňme, že vývoj počítačov sprevádzala od počiatku snaha o tvorbu šachových programov. Už od roku 1974 sa konali majstrovstvá sveta v šachu počítačov. Úroveň ich hry bola sprvu dosť nízka a šachoví profesionáli nemali problém vyhrať nad nimi. Počítače sa však postupne zdokonaľovali a od konca 80. rokov 20. storočia už tie najlepšie dosiahli úroveň titulovaných veľmajstrov.

Kasparov v roku 1989 v minizápase ešte bez väčších problémov porazil v pomere 2 : 0 počítač Deep Thought, ktorý analyzoval dva milióny pozícií za sekundu.

Spoločnosť IBM vzápätí začala s veľkými investíciami vyvíjať novú verziu superstroja, nazvanú Deep Blue (Hlboká modrá). Jediným cieľom bolo poraziť Kasparova ako najlepšieho ľudského hráča. Okrem počítačových expertov, ktorí program pripravovali, bol v špeciálnom tíme aj špičkový americký šachový veľmajster Joel Benjamin. K prvému zápasu s Deep Blue na šesť partií došlo v roku 1996. Ruský génius hneď v úvode prekvapujúco prehral, čo vyvolalo svetovú pozornosť.

Bola to prvá šachová partia, v ktorej počítač vyhral nad úradujúcim svetovým šampiónom. Kasparov však dokázal odhaliť slabiny súpera a v ďalšom priebehu trikrát zvíťazil pri dvoch remízach. Dosiahol tak celkové víťazstvo 4 : 2. Obe strany sa hneď dohodli na odvete.

S napätím očakávaný druhý zápas označený za „najpôsobivejšiu šachovú udalosť v dejinách“ sa konal 3. až 11. mája 1997 v New Yorku. IBM nasadilo do súboja brutálnu počítačovú silu. Jeho dvojmetrový stroj RS/6000 SP s váhou vyše 640 kilogramov pracoval po roku dvojnásobnou rýchlosťou. Vylepšený Deep Blue tak prepočítaval neuveriteľných 200 miliónov pozícií za sekundu! Kasparov bol pritom v príprave v značnej nevýhode. K dispozícii nemal žiadne záznamy o hre svojho protivníka a nevedel, čo môže od neho čakať.

Medzi partiami navyše mohli do šachového programu zasahovať experti IBM a modifikovať ho. Kasparov však s podmienkami súhlasil, lákadlom boli aj peniaze. Samotné IBM venovalo ceny - pre víťaza 700-tisíc dolárov a porazeného 400-tisíc.

Ešte víťazný: Súboj s počítačom Deep Thought sa skončil Kasparovovým víťazstvom. Foto: profimedia.sk

Príliš ľudské ťahy?

Prvú partiu sebavedomý Kasparov s bielymi figúrkami doviedol do víťazného konca, bola to však jeho jediná výhra v zápase. Kontroverzná druhá partia, ktorá mala rozhodujúci význam, dodnes vyvoláva otázky. Počítač v nej hral oproti prvému meraniu síl znateľne lepšie a Kasparova zatlačil do ťažkej pozície. Majster sveta sa spoliehal na to, že súper bude hrať typicky „počítačovo“ na zisk materiálu. Na prekvapenie miesto toho Deep Blue zahral jemný pozičný ťah, ktorým eliminoval možné šance na protihru.

Ruského hráča manéver šokoval a deprimoval. Čudné je, že o pár ťahov neskôr superstroj urobil chybu, ktorá umožňovala Kasparovovi zachrániť pol boda večným šachom. Znechutený a unavený majster sveta sa však vzdal, pretože remízové pokračovanie nevidel a „uveril“ prepočtu počítača. Rozčúlene potom na tlačovej konferencii tlmočil svoje námietky a dožadoval sa zverejnenia analýzy Deep Blue z partie. IBM to najprv odmietlo, napokon tak spravilo po zápase, čo však pochybnosti neodstránilo.

Ďalšie tri partie sa skončili remízou, keď ruský veľmajster napriek tlaku nedokázal prelomiť brilantnú obranu protivníka. V záverečnej, šiestej partii vyčerpaný Kasparov už v siedmom ťahu spravil hrúbku, keď si pomýlil poradie ťahov. Počítač obeťou jazdca rozmetal jeho pozíciu a prinútil ho v 19. ťahu kapitulovať. Rus opustil hraciu sálu, podráždene mávajúc rukami. Jeho prvý prehratý zápas v živote sa skončil 2,5 : 3,5. Stroj historicky triumfoval nad človekom.

„Nebolo to kóšer, čo sa stalo v druhej partii. Nie je možné, aby počítač rozmýšľal o ťahoch, aké urobil Deep Blue,“ vyhlásil Kasparov. Prehra v druhej partii znamenala podľa neho aj stratu celého zápasu, pretože sa už nedokázal vzchopiť. „Cítil som nespravodlivosť, že v partii sa stalo niečo, čo nebolo súčasťou môjho zápasu s Deep Blue, čo nebolo v pravidlách.“

Frustrovaný Kasparov obvinil IBM z manipulácie a žiadal opätovný zápas. Firma o tom však už nechcela počuť a program Deep Blue ukončila.

Počítače bez nervov

Podozrenia z neférovosti zápasu oživil dokumentárny film z roku 2003 s názvom Game Over - Kasparov and the Machine (Koniec hry - Kasparov a stroj). Hovorilo sa v ňom napríklad, že IBM malo v budove, kde sa zápas odohrával, prísne strážené priestory a že Kasparova údajne niekto sledoval.

Autori pripodobnili Deep Blue k slávnemu šachovému Turkovi - automatu, ktorý v 18. storočí zhotovil bratislavský rodák Wolfgang von Kempelen. Pohyby a ťahy Turka, ktorý porazil aj Napoleona, riadil šachista ukrytý v stroji. Film naznačoval, že za propagovaným víťazstvom Deep Blue boli snahy IBM o zvýšenie hodnoty jeho akcií na burze.

K prelomovému zápasu Kasparov - Deep Blue možno dodať, že sa v ňom prejavila najväčšia výhoda počítačov oproti ľuďom. Stroje nerobia hlúpe chyby, nie sú unavené, nepodliehajú stresu, emóciám ani paranoidným predstavám. Zápas so šachovým programom Deep Fritz prehral v roku 2006 aj Kasparovov nástupca na šachovom tróne Vladimir Kramnik. Pri takýchto porážkach však netreba uberať z prestíže ľudstva, veď počítač robí len to, čo doň naprogramoval jeho tvorca - človek.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní