Kotleba v sukni: Politička sa vykašľala na muža a deti, hlása antiislamskú politiku

Šéfka nemeckej krajnej pravice Frauke Petryová rozdáva úsmevy a vyzýva na uzavretie mešít. Mnohým voličom to zjavne imponuje.

Vítacia politika Nemecka zbiera trpké ovocie. Zdá sa, že násilné prehliadanie problémov spojených s utečeneckou krízou a prehnaná politická korektnosť prelomili brány tolerancie bežných občanov, spoločnosť sa začína radikalizovať a podľa prieskumov si zhruba štyridsať percent občanov želá rezignáciu Angely Merkelovej.

Ľudia sa prikláňajú ku krajnej pravici, ktorá žne nebývalé úspechy. Na základe nedávnych krajinských volieb sa Alternatíva pre Nemecko (Alternative für Deutschland - AfD) stala treťou najsilnejšou stranou v krajine a kuje železo za horúca. Jej posledný snem v Stuttgarte, spojený s občianskymi nepokojmi, je toho jasným dôkazom.

Delegáti AfD schválili programové vyhlásenie, podľa ktorého sa islam nezlučuje s nemeckou ústavou, vyzývajú na zatvorenie mešít, zákaz zvolávania veriacich na modlitby muezínmi, pokutovanie moslimských žien za nosenie buriek a šatiek či odmietnutie statusu spoločenských organizácií pre islamské združenia. To však nie je všetko.

Čítajte viac:

Zlyhalo školstvo? Dejepisári varujú: Kotlebovcov volili mladí bez znalosti dejín

Islam do Nemecka nepatrí

Práve antiislamská politika a euroskepticizmus prinášajú AfD čoraz väčšiu popularitu. Vyše milióna migrantov, ktorí za posledný rok do Nemecka prišli, obracia verejnú mienku a ľudia znechutení kostnatosťou tradičných strán dúfajú, že nová krv by mohla niečo zmeniť. Tým skôr, že jadro Alternatívy pre Nemecko nie je zložené z prázdnych karieristov, ale z ekonómov a intelektuálov.

Napriek vzrastajúcej podpore má však AfD stále mnoho tvrdých odporcov. Začiatok nedávneho zjazdu strany narušili protesty niekoľkých stovák ľavicových demonštrantov. Podľa BBC na pokojný priebeh dvojdňového zjazdu dohliadala až tisícka policajtov, nepokojom však nedokázali zabrániť. Demonštranti s maskami na tvárach kričali na účastníkov: „Utečenci zostať, nacistov vyhnať!“

Blokovali cesty, mávali tyčami, pálili pneumatiky a zranili niekoľko strážcov zákona. To však rétoriku predstaviteľov AfD nezmiernilo. Dvetisíc účastníkov zjazdu schválilo programové vyhlásenie, v ktorom vyhlasujú, že politický islam do Nemecka nepatrí. Podľa nich nekontrolované prisťahovalectvo krajine škodí. „Ortodoxný islam, ktorý nerešpektuje náš právny poriadok, dokonca proti nemu bojuje a nadraďuje sa nad iné náboženstvá, nie je zlučiteľný s naším právnym systémom a kultúrou,“ uvádza sa v straníckom programe AfD.

Predstavitelia strany sú presvedčení, že získavanie pracovných síl zo zahraničia v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia bola chyba, ktorá by sa nemala opakovať. V rámci občianskych práv zase navrhujú prvky priamej demokracie.

Čítajte viac:

Hrozí Európe islamizácia? Toto si myslí odborník

Podpora českého exprezidenta

Alternatívu prišiel do Stuttgartu podporiť aj bývalý český prezident Václav Klaus, známy svojím euroskepticizmom. Vo svojom prejave odmietol démonizáciu tejto strany v médiách či politických a akademických kruhoch. „Brutalita útokov na AfD ukazuje, že máte pravdu a vaši kritici dostali strach,“ cituje jeho slová český Týden. „Títo ľudia nechcú pluralitu a demokraciu.“ Dodal, že vývoj v Európe sa dostal do slepej uličky a strana, ktorá vznikla len pred troma rokmi, musí odmietnuť zničujúcu politickú korektnosť, za čo bol odmenený búrlivým potleskom účastníkov.

O poriadny rozruch sa Alternatíva pre Nemecko postarala už začiatkom tohto roku, keď jej líderka Frauke Petryová vyhlásila, že pohraničná stráž by mala byť pripravená strieľať na utečencov, ktorí prekračujú hranicu ilegálne. Europoslankyňa za AfD Beatrix Von Storch tento postoj doslova zaklincovala vyhlásením, že policajti by mali strieľať nielen do dospelých ilegálnych migrantov, ale aj do detí, ktoré s nimi do Nemecka prichádzajú.

Za bizarné pokladajú domáci politici aj návod šéfky AfD na zvýšenie pôrodnosti pôvodného nemeckého obyvateľstva. Podľa nej by každá nemecká žena mala mať najmenej tri deti, čím by sa zastavilo starnutie a vymieranie domácich a nebolo by treba do krajiny importovať migrantov.

Čítajte viac:

Kotleba sa zase predviedol: Na Úrad BBSK zavesil ruskú vlajku, je to ťah na voličov?

Usmiata lady

Je otázne, či má vzostup Alternatívy pre Nemecko na svedomí depresia obyvateľov z politického a spoločenského vývoja, alebo pôsobivá osobnosť Frauke Petryovej, ktorá vlani vystriedala na poste lídra strany jej zakladateľa Bernda Luckeho. Táto štyridsiatnička s mladistvým výzorom a povestným úsmevom na tvári je totiž skutočne výnimočný zjav na nemeckej politickej scéne a je pravdepodobné, že práve vďaka nej sa podpora AfD vyšplhala v rámci celej krajiny k trinástim percentám.

Mimochodom, počtom lajkov na Facebooku valcuje všetky tradičné i netradičné strany. Ak sa ešte pred časom hovorilo o vzdelanej političke pochádzajúcej z východného Nemecka, automaticky sa tým myslela Angela Merkelová. V posledných mesiacoch toto označenie patrí aj Petryovej.

I keď tam sa paralela medzi týmito dvoma ženami končí. Vychádzajúca hviezda politickej scény totiž vidí budúcnosť krajiny inak a predpokladá, že skôr či neskôr sa obyvatelia dočkajú zásadných zmien.

Čítajte viac:

Kotlebovské názory učiteľa politológie: Čo na to dekan Prešovskej univerzity?

Oženila sa s politikou

Frauke Petryová pochádza z Drážďan, po otvorení hraníc sa presťahovala do západnej časti krajiny. Vyštudovala chémiu v anglickom Readingu a na univerzite v nemeckom Göttingene získala doktorský titul. Neskôr, vďaka patentu, ktorý získala spoločne s matkou, založila chemickú firmu zaoberajúcu sa výrobou polyuretánov šetrných k životnému prostrediu.

Za podnikateľskú činnosť dokonca získala ocenenie nemeckej vlády. Napriek svojim úspechom sa matka štyroch detí vedeckej a podnikateľskej kariéry vzdala a „oženila“ sa s politikou. Vlani zo zabehanej firmy vystúpila, po štrnástich rokoch spolužitia opustila manžela, luteránskeho pastora Svena Petryho, a vymenila ho za partajného kolegu, predsedu AfD v Severnom Porýní-Vestfálsku Marcusa Pretzella.

Pre Die Welt vtedy uviedla: „Kombinácia politiky na národnej, štátnej a miestnej úrovni s rodinou a so spoločnosťou je jednoducho nemožná. Nechcem, aby ma moje deti raz obviňovali, že tu nie som pre ne. Aj tak som s nimi málo.“ Zdá sa, že minimálne pre svoju kariéru vykročila správnym smerom. Stranu, ktorá v roku 2013 nezískala dostatočný počet hlasov na vstup do spolkového snemu, dnes podporuje trinásť percent Nemcov, vyše štyroch miliónov obyvateľov a stala sa treťou najsilnejšou v krajine.

Pred nimi je len Kresťanskodemokratická únia Angely Merkelovej a Sociálnodemokratická strana Nemecka.

Radikalizujú sa ďalšie krajiny

Krajná pravica však neboduje len v Nemecku. Dobre vieme, ako dopadli voľby u nás a ešte výraznejšie sa tento trend prejavuje napríklad v Rakúsku. Prvé kolo tamojších prezidentských volieb dopadlo pre lídra Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norberta Hofera viac než pozitívne. Získal 35 percent hlasov a ak si podporu občanov udrží až do druhého kola, ktoré sa bude konať 22. mája, je možné, že zasadne do prezidentského kresla. Už pritom avizoval, že ak súčasná vláda neprehodnotí svoj ústretový postoj k migrantom, v pozícii hlavy štátu by sa usiloval o predčasné voľby.

V tých by jeho slobodní zrejme patrili k horúcim favoritom. Politickí experti predpokladajú, že k popularite tejto nacionalistickej strany, ktorá kritizuje Európsku úniu a nekompromisne odmieta islam v krajine, prispela ekonomická situácia v štáte, migračná kríza a nespokojnosť s tradičnými stranami.