Rotorua Wanderland: Nový Zéland leží v aktívnej sopečnej zóne a má nielen mnoho sopiek, ale aj geotermálnych oblastí.

Krajina Pána prsteňov: 20-metrové stromy a čarovne priezračná obloha

„Zem je súčasťou nás a my sme súčasťou pôdy, nemôžeme vlastniť sami seba,“ vysvetlil správca zvyškov pôvodného pralesa na Novom Zélande maorijský postoj k pôde.

Veru, juh, ten je menej pohostinný, - snažil sa nás presvedčiť Kivi zo Severného ostrova. „Juh má ľadovce, fjordy a treky, my pláže a teplé more v zátokách.“ Novozélanďanom sa občas hovorí Kivi podľa výložiek vojakov z prvej svetovej vojny, na ktorých bol emblém dnes vážne ohrozeného vtáka.

Milý Kivi však zabudol dodať, že Pacifik sa zohreje len výnimočne aspoň na dvadsať stupňov a pri dlhých plážach na severozápade ostrova, ktoré pre zmenu obmýva Tasmanovo more, má voda vo vrcholiacom lete sedemnásť.

Zabudol aj na to, že severná polovica jeho ostrova je pozoruhodná stromami kauri, čiže damarovníkmi, jednými z najväčších na svete, jantárom z ich živice a mystickým mysom Reinga, odkiaľ sa duše mŕtvych Maorijov vracajú do rodnej Polynézie.

Deväťdesiatmíľová pláž

Na juhozápad od Reingy sa tiahne slávna pláž, zvaná deväťdesiatmíľová. Nielen na nej upozorňujú tabuľky, že aj tu platia pravidlá cestnej premávky vrátane jazdy vľavo. V porovnaní s normálnymi cestami je bezpečná len dve hodiny pred najvyšším odlivom a po ňom.

V minulosti boli novozélandské pláže často jedinou cestou. Na jednej z nich na samom juhu krajiny vytvoril Burt Munro neoficiálne svetový rýchlostný rekord 308 kilometrov za hodinu. Dnes sa po nich preháňajú terénne autá i autobusy s turistami.

Novozélanďania zbožňujú rýchlosť a dodržiavajú ju. Aj päťdesiatku v mestách, aj stovku mimo nich. Kto ide pomalšie, riskuje, že mu vynadajú, a je povinný na prvom možnom mieste uhnúť.

Za kríček

Väčšina novozélandských parkovísk pri mori, a nielen pri mori, má zákaz nočného parkovania a niekde aj zákaz konzumácie alkoholu. Ale aj na takýchto parkoviskách stojí vždy uprataná, často nápadito výtvarne poňatá toaleta.

Ísť za kríček? To nie! Všade je dostatok WC aj smeroviek k nim. V krajine, kde celoročne voľne hnojí lúky asi desať miliónov kráv a 31,5 milióna oviec, je to trochu zvláštne… A kráv stále pribúda vzhľadom na rastúci export sušeného mlieka do Číny.

Do 35 rokov

Ak pri pláži chýba tabuľa so zákazom, určite sa tu večer zídu spacie autá všetkých typov - od veľkých obytných autobusov po malé dodávky a kombi amatérsky upravené na spanie. Ich mladí majitelia využívajú možnosť získať working holiday visa, teda pobyt na jeden rok s možnosťou krátkodobo pracovať.

Nemci a Francúzi ich dostanú všetci, Česi svojich 1 200 víz rozobrali za pol hodiny a kto zo Slovákov získal jedno zo sto udeľovaných víz, mohol hovoriť o veľkom šťastí.

Práce na farmách a v nákupných centrách je dosť a pri minimálnej mzde 8,5 eura na hodinu sa dá našetriť aj na cestovanie po ostrove. A výlet za obrovskými stromami by určite nikto nemal vynechať.

Te Urewera

Toto sporné územie, kde rastú mohutné stromy pôvodného pralesa, bolo národným parkom až do septembra 2014. Vtedy miestny maorijský kmeň Tuhoe, Deti hmly, po veľkom úsilí dosiahol, že územie vyňali zo štátnej správy národných parkov.

„Zem je súčasťou nás a my sme súčasťou pôdy, nemôžeme vlastniť sami seba,“ vysvetlil mi nový správca Urewery maorijský postoj k pôde. Cez Ureweru vedie 80 kilometrov prašných ciest a ľudia sa oblasti vzhľadom na predchádzajúce akcie aktivistov vyhýbajú. Turistov sem príde málo, a tak tu panuje báječný pokoj.

Pán lesa

Do lesných rezervácií, kde sa k nebu vypínajú stromy kauri, niekedy, naopak, zavítajú aj turistické autokary. Obdivuhodné stromy, po latinsky Agathis australis, sú jedny z najmohutnejších na svete. Sú staré aj dvetisíc rokov, vysoké až 50 metrov a schopné narásť tak, že majú neuveriteľný priemer kmeňa 8,5 metra, čo namerali pri rekordnom velikánovi v 19. storočí.

Zdalo sa nám, že medzi stromami prebleskuje šedivá skala. Nebola to skala, bol to Tane Mahuta, Pán lesa. Päťročný návštevník rezervácie David sa zastavil: „Toto predsa nemôže byť strom, ten nemôže byť taký veľký,“ spýtavo sa pozrel na rodičov.

Nebolo to jediné miesto pripomínajúce Pána prsteňov, na turistických mapách sú vyznačené všetky miesta, kde sa Pán prsteňov i Hobit natáčali. Lesy kauri pokrývali státisíce rokov sever Severného ostrova.

Klimatické zmeny pred stopäťdesiatimi tisíckami rokov ich opakovane zničili. Lesy znovu vyrástli. Katastrofu zvanú príchod belochov neprežili, ich drevo bolo kvalitné a vyrúbaním jedného stromu sa ho mohli získať stovky kubíkov. Ale aj dnešná desatina pôvodnej rozlohy napĺňa človeka obdivom.

Nekúpte to

Prekvapuje nás, keď zbadáme niekoľko obchodov so suvenírmi a nábytkom z kauri. Sú z dreva stromov starých niekoľko desiatok tisíc rokov, ktoré pri veľkých prírodných katastrofách zapadli do močiarov, vo vode sa zachovali a moderná mechanizácia umožnila ťažké kolosy vyzdvihnúť z močiara. Po vysušení má drevo rovnako dobré vlastnosti ako čerstvo vyrúbané, len je svetlejšie.

Antient Kauri Kingdom v Awanui, najväčší a najstarší obchod s odležaným drevom kauri, sa pýši schodiskom vnútri stromu starého päťdesiattisíc rokov, ktoré Dave Steward vydoloval z mokrade v roku 1994. Žiadny truck nemohol odviezť kolos ťažký 140 ton, preto z kmeňa odrezali tretinu.

O štyri roky neskôr postavili 50-tonový kus tohto kmeňa na pevnú betónovú dosku vnútri obchodu. Stewardovi trvalo tristo a jeho dvom kolegom ďalších dvesto hodín, než vnútri kmeňa motorovými pílami vyrezali točité schodisko s priemerom 3,6 a výškou 5,1 metra. Pritom podľa letokruhov vypočítali, že režú strom, ktorý rástol 1 087 rokov.

A riaditeľ obchodu vysvetľoval ďalej: „Kvalitný výrobok zo starovekého kauri spoznáte podľa toho, že je ľahký. Musíme byť trpezliví a drevo sušiť pomaly, až 18 mesiacov, vo veľkých, dobre vetraných halách. Inak by popraskalo.“

Lino z jantáru

Dávne lesy kauri zanechali ešte jeden poklad, novozélandský jantár. Maorijovia sa nadchýnali jeho krásou, Európania prišli na to, že sa z neho dá robiť fermež a linoleum. V rokoch 1870 až 1920 zachvátila celý sever jantárová horúčka a táto nepremenená živica sa stala pre kraj hlavným zdrojom príjmov.

Odhaduje sa, že celkovo sa nazbieralo a exportovalo do Anglicka 450-tisíc ton. O všetkom rozpráva Gumdiggers Park, ktorý prevádzkuje jeden z potomkov zberačov pri ceste z mysu Reinga do obchodu Antient Kauri.

Čo si o tom myslíte?

Zbierku nádherných kúskov jantáru a všetkého, čo sa týka ťažby kauri, ponúka rozľahlé Kauri múzeum v Matakohe. Dokumentuje húževnatosť ľudí, ktorí prispôsobili miestnu prírodu svojmu obrazu, teda obrazu svojho rodného Anglicka, alebo nevedomky dokumentuje devastáciu unikátneho ekosystému, ktorý sa už nedá obnoviť?

Celé múzeum vzniklo z darov. Napríklad Tudor Collins, ktorý pracoval ako drevorubač a neskôr sa venoval len fotografovaniu, mu daroval unikátnu zbierku fotiek svalnatých drevorubačov s vyhrnutými rukávmi, s klobúkom posunutým do tyla a nevyhnutnou cigaretou prilepenou na pery.

Jim Downs dovážal od roku 1958 veľké motorové píly. Keď išiel do dôchodku, niektoré z nich opravil a v roku 1992 venoval múzeu. Mal sa hanbiť za svoju prácu, ktorú robil poctivo, ale ktorá svojím spôsobom prispela k rýchlejšiemu výrubu zostávajúcich lesov?

Ostrov bez cicavcov

Pred príchodom človeka nežili na Novom Zélande cicavce s výnimkou dvoch druhov netopierov. Najväčším pokladom tunajšej prírody sú preto okrem stromov vtáky. Nikoho sa nemuseli báť. V pokoji hniezdili na zemi. Prišli Maorijovia a nelietavý vták moa vysoký až tri metre bol ľahká korisť. Bez stopy mizol v ľudských žalúdkoch.

Ostatné vtáky stihol trochu lepší osud a Nový Zéland sa dnes zo všetkých síl snaží o ich záchranu. Tučniaky sú prísne chránené a pozorovať ich môžete väčšinou len pod dozorom pracovníkov Department of Conservation, čiže ministerstva pre životné prostredie. Aj my sme na ne čakali. Práve mali mladé a tesne pred zotmením im mali nosiť potravu.

Prišli sme na miesto ohradené povrazom o pár hodín skôr. Mali sme šťastie, jeden popletený otecko vyliezol z oceánu už o pol siedmej. Vo svojom fraku si vykračoval po kameňoch, nerovnosti preskakoval znožmo. Nakŕmil deti a odkráčal-odskákal do mora. Ostatných deväť párov, čo tu hniezdia, prišlo až za tmy.

Znak ostrova

Aj počet vtákov kivi sa drasticky znížil. Záchranárske stanice ich rozmnožujú a vracajú do voľnej prírody. Pretože sú dosť zábavné a ich kurčatá veľmi milé, určite prežijú. Pobehujú po lese a dlhým svetlým zobákom hľadajú v zemi potravu.

Lesná pôda tak miestami vyzerá ako poprepichovaná trekovými paličkami. Postrehnúť sa dajú dosť ťažko, vedia totiž behať až tridsaťkilometrovou rýchlosťou.

Chytrý ako opica

Nestor kea, jediný horský papagáj na svete, je inteligentný ako opice, inak by v ťažkých podmienkach neprežil. Keď ľudia priviezli ovce, prišiel na to, že tuk na chrbtoch slabších kusov je výborný zdroj energie. Farmári mu preto vyhlásili vojnu. Z niekoľkých stoviek tisíc prežíva iba pár tisíc.

Papagáje už pochopili, že môžu niečo dostať od turistov. Na opustenom táborisku neďaleko Arthur Pass k nám prileteli dva. Skúšali, do čoho by ďobli. Kto by odolal nádhernému papagájovi vo vojenskom sfarbení s červeným spodkom krídel? Suchý celozrnný chlieb a šalát im chutili. Ráno o štvrť na sedem nám už klopkali na auto - vstávať, chceme raňajky!

Bitka

To isté robili na západnom pobreží Južného ostrova nelietavé weky. Vyšklbli nám z ruky utierku a odniesli ju do krovia. Napili sa z môjho pohára. Ráno nám tiež ťukali na auto. Poskytli nám tak dôkaz toho, aká krehká je rovnováha prírody, do ktorej človek nemá zasahovať. Angličania, milujúci lov, si na Nový Zéland doviezli nielen jelene, ale aj králiky. Tie sa premnožili ako v Austrálii.

Napriek varovaniu niektorých prírodovedcov nasledoval dovoz lasíc, prirodzených predátorov králikov. Pre lasice a kuny je však ľahšie loviť vtáky hniezdiace na zemi, ako naháňať králiky. Pri raňajkách ma vyrušili divné zvuky - lasica sa zahryzla weke do krku.

Rozpútala sa bitka na život a na smrť. Raňajky leteli na zem a začala som tĺcť lasicu prvým, čo som mala poruke, teda tanierom. Márne. Obe zmizli v hustom kroví. Aj to je Nový Zéland a jeho pôvodná exotická príroda. Krásna, snažiaca sa prežiť. V tejto snahe ju dnes už, našťastie, podporujú aj miestni Kiviovia.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní