Mladíci: Už čoskoro ich čaká nebezpečný súboj donga. Bez neho sa nemôžu oženiť.

Krajina divochov so samopalmi: V Etiópii nosia zbraň aj ženy

Ženy kmeňa Mursiov nosia v pere doštičku a muži nabitú zbraň na pleci. Samopal však majú aj niektoré dámy.

Mesto Axum na severe Etiópie doslova dýcha históriou a príbehom kráľovnej zo Sáby. Tam sa zrodila druhá najstaršia kresťanská cirkev na svete a vyspelá civilizácia tam vládla dávno pred tým, ako naši predkovia začali vyháňať Keltov.

Keď ste však odhodlaný skočiť rovno do dávnoveku, vyberte sa na juh. Tam sa pred stáročiami zastavil čas a moderná doba si divochov nepodmanila, skôr oni z nej využili to, čo sa im zdá pre ich spôsob života vhodné. Napríklad samopal.

Zbrane od vzbúrencov

Na juhu Etiópie, zhruba štyristo kilometrov od hlavného mesta Addis Abeba, medzi riekami Mago a Omo, žije kmeň Mursiov s povesťou najobávanejšieho v Afrike. Niekoľko kmeňových dedín je aj v Južnom Sudáne pri hranici. Ženy majú v spodnej pere doštičku, muži lovci vymenili niekdajší oštep za samopal kalašnikov.

Na pleci ho nosia nielen oni, ale aj niektoré ženy, ba dokonca odrastenejšie deti. Obávanú zbraň AK-47 získavajú od vzbúrencov. V Južnom Sudáne bojovali rebeli tesne pri hraniciach s Etiópiou ešte vlani.

V krajine však zbrane ostali i z konfliktu z roku 2006, vtedy prevažne kresťanská Etiópia zaútočila na Somálsko, čo odôvodnila obranou svojej suverenity, keď sa v susednej krajine vzbúrili moslimskí extrémisti. Spolu s kalašnikovom objavili Mursiovia aj peniaze, dovtedy ich nepotrebovali. Práve za ne kupujú zbrane od povstalcov.

Cesta s ozbrojeným policajtom

Ak sa chcete pozrieť divochom z kmeňa Mursiov do očí, potrebujete nielen skúseného domáceho, čo vás za nimi odvedie, ale aj miestneho policajta, takisto so samopalom v ruke. Inak riskujete, že vás Mursiovia oberú o všetko. V tom horšom prípade aj o život. Hodnotu peňazí totiž pochopili, podobne ako užitočnosť kalašnikova, veľmi rýchlo.

Kmeň berie miestne úrady na ľahkú váhu, stále sa riadi slovom náčelníka a šamana, ktorý sprostredkúva kontakt s nadprirodzenými silami. Mursiovia sú animisti, veria na duchov aj moc prírody.

Šamani vykonávajú obrady za zdravie a dostatok dobytka či za dážď. Kmeň Mursiov má niekoľko klanov, rodín, jedna z nich je od dávnych vekov šamanská. Nevzdali sa ani rituálu boja s dlhými palicami donga, keď ide o život. Títo obávaní a nevyspytateľní divosi sú postrachom okolitých kmeňov, ostávajú kočovníkmi, pasú dobytok a presúvajú sa z miesta na miesto.

Etiópčan Zenalem, tamojší sprievodca, prisľúbil, že nás k Mursiom privedie. Do džípu spolu s ním pribudol policajt v maskáčoch a so samopalom.

V horách pre muchu tse-tse

Kmeň žije v horských oblastiach. Z úplne pragmatického dôvodu - tam nie sú, na rozdiel od nížin, dotieravé muchy tse-tse, ktoré roznášajú nebezpečnú spavú nemoc.

Práve na úrodných nížinách pri rieke muži stále pasú dobytok a po celom dni sa vracajú naspäť do dediny v kopcoch. Až do sedemdesiatych rokov minulého storočia boli Mursiovia pre okolitý svet aj zvyšnú Etiópiu v podstate zabudnutí. Žili izolovane a život mimo ich teritória nepoznali.

Zaradiť ich do Etiópie a získať nad nimi kontrolu sa pokúsil už koncom devätnásteho storočia vtedajší vládca Menelik II., no nie s veľkým úspechom. Ich územie zostáva svojskou krajinou v krajine viac-menej dodnes. Jediným kontaktom s okolitým svetom sú pravidelné trhy v údolí, kde si vymieňajú s ostatnými kmeňmi nevyhnutné veci potrebné na život.

Okrem kalašnikova k nim pred pár rokmi pribudli aj výdobytky našej civilizácie ako bavlnené látky či hliníkové hrnce. Dobytok pre mlieko s krvou: Dobytok pasú výhradne muži, chovajú ho pre mäso, ale hlavne pre mlieko. Pijú ho čisté alebo premiešané s výživnou krvou zvieraťa. Niekedy pijú aj samotnú krv.

Pestujú kukuricu a obilninu cirok, ktorá sa v našej modernej civilizácii zaradila medzi rastliny tretieho tisícročia pre látky prospešné zdraviu. Fazuľu a cícer pre ich nenáročnosť a nízku potrebu vody. Tej je v oblasti nedostatok. Úrodu zberajú dva razy do roka. Nepohrdnú ani liečivými rastlinami, plodmi, korienkami, zbierajú ich ženy.

Muži lovia divú zver. Za každé skolené zviera si dajú na ruku náramok. Hovorí sa, že aj za zabitého nepriateľa. Podobným označením loveckého úspechu sú aj zárezy na koži. Tú okrem vzorov maľovaných bielou kriedovou pastou zdobí i jazvové tetovanie. Majú ho muži aj ženy.

„Narežú si kožu a aby bol vzor vypuklejší, nasypú do rany popol. Úrady to zakázali, ak by niekoho chytili s čerstvou ranou, môžu ho poslať do väzenia. Mursiovia na to však nedbajú,“ vysvetľuje náš sprievodca.

Rituálny súboj donga

Jazvové tetovanie vyznieva v porovnaní s rituálnym bojom s dlhými dvojmetrovými palicami donga úplne nevinne. Zúčastniť sa na ňom musí každý muž, aby bol hodný oženiť sa a takto preukázal zdatnosť.“ Palice na konci pripomínajúce falus nevyrezávajú, také s náznakom prirodzenia nájdu v prírode,“ hovorí Zenalem.

Dvaja muži, protivníci na prahu dospelosti, sa najprv pomaľujú bielou kriedovou pastou. Strašidelné vzory majú nahnať súperovi strach podobne ako palica.

„Niekedy sa bojovalo na život a na smrť. Úrady to však už zakázali. Sprísnili kontrolu a postavili rituál mimo zákona,“ hovorí Etiópčan. Podľa neho ho však Mursiovia vykonávajú naďalej, je súčasťou ich života - ale o život už ide iba občas.

„Ten, kto vie, že jeho porážka sa blíži, ju včas prizná a boj sa ukončí. Porazený to môže skúsiť nabudúce. Ak totiž nevyhrá, na ženbu nemá nárok,“ dodal. Víťaz si, naopak, z dievčat súcich na vydávanie môže vyberať.

Vyrazené zuby, narezaná pera

Najatraktívnejšia je tá mladá žena, ktorá má v pere najväčšiu doštičku pripomínajúcu tanierik. O to, aby bola labreta - tak sa doštička z terakotovej nepálenej hliny alebo dreva volá - čo najväčšia, má záujem aj rodina nádejnej nevesty. Čím bude labreta impozantnejšia, tým viac dobytka dostanú za nevestu od ženícha.

Rituál narezania spodnej pery sa môže začať už okolo desiateho roku života dievčatka, väčšinou je to však o päť rokov neskôr, keď dospeje v ženu. Matka dcére vyrazí pár predných zubov, nareže spodnú peru a vloží do nej kúsok dreva. Keď sa rana zahojí, dievča si do nej vkladá čoraz väčšie kúsky, naťahuje ju.

Po čase ich vymení za tanierik a ten takisto postupne mení za väčší. Niektoré labrety sú hladké, iné zdobené červenohnedou a bielou prírodnou farbou. Vzor treba pri nestálych farbách často obnovovať. Podobne si ženy krášlia aj uši - ich prerezaním a vkladaním labrety. Na tomto mieste je žiadaný priemer kruhu päť centimetrov.

Vdovy s odrezanou perou

Vkladanie doštičky má svoj význam. Podobne ako muž v súboji donga, mladá žena takto dokazuje odvahu, odhodlanie a pripravenosť znášať bolesť. Aj tým je pre svojho muža atraktívna. Je však pravda, že nezvyčajnú krásu labrety zrejme vedia oceniť len Mursiovia. U iných kmeňov slúži skôr na odstrašenie.

„Je možné, že peru si narezávali aj preto, lebo kmene si pri plienení často navzájom kradli aj ženy a dievčatá. S doštičkou ich však považovali za poznačené a nepekné, a tak ich nechceli,“ hovorí sprievodca.

„Labretu nenosia stále, môžu si ju vybrať. Keď žena ovdovie, tak jej spodnú peru odrežú, aby už pre žiadneho ďalšieho chlapa nebola atraktívna. Občas sa však stáva, že žene sa pera roztrhne.“ Muž môže mať aj niekoľko žien, ak ich dokáže uživiť. Ženy sa starajú o prípravu jedla, domácnosť, deti a rodinu.

Do siedmich, ôsmich rokov sa deti iba hrajú a nemajú žiadne povinnosti. Potom každé z nich začne pomáhať s prácou. Cez deň v dedine ostávajú len ženy, deti a starí ľudia. Dospelí muži odchádzajú pásť dobytok a loviť, vracajú sa večer. A ak je príležitosť, vôbec sa nezdráhajú cudzí dobytok ukradnúť.

So žltkastým očným bielkom

Každú dedinu strážia muži na prahu dospelosti so samopalmi v ruke a vôbec sa netvária prívetivo. Až miestny policajt, pred ktorým majú viditeľný rešpekt, ich prinútil, aby nás pustili ďalej. Malá osada neďaleko mestečka Inka má zopár asi dvojmetrových kruhových chatrčí zo slamy. Z diaľky pripomínajú stohy slamy.

Do príbytku sa vchádza po kolenách, otvor je malý a nízky. Žije tu okolo päťdesiat Mursiov, no cez deň je takmer vyľudnená, muži pasú dobytok pri rieke. Popri všadeprítomných kalašnikovoch sú pri chatrčiach aj oštepy. Niektoré ženy sú do pol pása odhalené, iné majú na sebe pestrú látku. Všade vôkol sa šíri dosť neznesiteľný zápach nielen zo zvieracích výkalov, ale aj z ľudských tiel.

„Prečo majú všetci žltkasté očné bielko?“ pýtame sa Zenalema. „To nevie nikto, zatiaľ to nezistili ani vedci,“ prekvapí nás. Pozorujeme mladé dievčatá a ženy sediace na zemi, ako si zdobia labretu farebnými bodkami.

Potom si ju vložia do úst. Niektoré sú bez nej, len s prázdnou ovisnutou perou. Všade lietajú dotieravé muchy, aj tváre miestnych sú nimi pokryté. Akoby im vôbec neprekážali.

Pozorný policajt

Ešte pred pár rokmi sa k dedine Mursiov nedalo ani len priblížiť, dodnes je stretnutie s nimi dosť riskantné, nikdy nikto nevie, ako kedy zareagujú. Zbraní je v dedine dostatok, aj keď sú muži na pastve či love ďaleko od chatrčí.

Živelnosť divochov sa prejavuje aj mierumilovnejším spôsobom. S úžasnou radosťou a zvedavosťou sa dotýkajú belocha, ktorého vidia naozaj zriedka. Keď sa ma mladá žena s veľkou doštičkou v ústach dotkla, mykla som sa. Podala mi ruku a ukazujúc na seba povedala - Kali. Túžobne hľadela na fotoaparát.

Keď sme jej ukázali zopár záberov, každého, kde sa objavila jej tvár sa dotkla prstom a nadšene skríkla - Kali! Vzápätí to opakovala asi desiatka detí, čo sa okolo nás v momente zhromaždili.

Policajt sa počas našej návštevy stále ubezpečoval, či je všetko v poriadku. No keď sa okolo nás zhrčilo príliš veľa miestnych a začalo to medzi nimi vrieť, okamžite zasiahol a rozohnal ich.

Zničí ich priehrada?

To, že Mursiovia v našom svete stále prežívajú bez prílišného zásahu do spôsobu ich života, možno považovať za malý zázrak. No nič netrvá večne, tento rok majú dokončiť na rieke Omo priehradu. Bude rok 2014 pre kmeň zlomový? Už pred začatím stavby bývali obdobia sucha neuveriteľne kruté a vyžiadali si aj mnoho ľudských životov.

Priehrada môže problémy s vodou ešte znásobiť. Za mursiovskou dedinou sedia na kopčeku malí chlapci a so záujmom si nás prezerajú. S rešpektom hľadia na policajtov samopal, na ktorom vidno, že ho jeho majiteľ používa nielen na nosenie.

Malí Mursiovia sú pomaľovaní kriedovou pastou tak nahusto, že z diaľky pripomína oblečenie. Väčšina príslušníkov tohto divokého kmeňa tak chodí dodnes.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní